Len čo sme si konečne trochu vydýchli po covidovej pandémii, hneď za našimi hranicami vypukol vojnový konflikt a nevyhli sa nám ani ďalšie krízy. V posledných rokoch sme sa museli vyrovnať s viacerými nečakanými zásahmi do bežného fungovania spoločnosti. Mnohým z nás tieto udalosti a z nich vyplývajúce stresové situácie spôsobili nielen ďalšie vrásky, ale aj psychické problémy. Život v neustálom strese môže byť jedným z príznakov úzkosti a neskôr aj príčin vzniku úzkosti.
Čo je to úzkosť
Úzkosť je ľudská emócia, ktorá funguje ako obranný mechanizmus a vo vypätých situáciách nám pomáha prežiť. Predstavuje kombináciu strachu, obáv a zlých predtúch. Pravdepodobne každý z nás už tento nepríjemný pocit zažil. Úzkosť môže byť krátkodobá – akútna (pred skúškami, pohovorom, dôležitou prezentáciou…), alebo dlhodobá (rodičovstvo, rozvod, finančné problémy…). Nemala by však prekročiť únosnú hranicu. Ak sa to stane, hovoríme už o úzkostných poruchách.
Príznaky úzkosti
Prejavuje sa pocitom ohrozenia a napätia s rôznou intenzitou od nepokoja po paniku. Úzkosť často sprevádzajú fyzické príznaky ako:
- potenie,
- búšenie srdca,
- zrýchlené dýchanie,
- tlak na hrudi,
- pocit nevoľnosti,
- chvenie rúk.
Tieto prejavy však väčšinou netrvajú príliš dlho. Len čo príčina úzkosti odznie, zmiznú aj jej príznaky.
V extrémnych prípadoch, keď mozog signalizuje, že nám hrozí smrť alebo extrémna bolesť (aj psychická), sa môže úzkosť a jej príznaky prejaviť záchvatom paniky – enormným strachom a s ním spojenými fyzickými prejavmi. Mozog je zahltený, nedokáže prijímať ďalšie informácie a vypína niektoré funkcie. Môže dočasne narušiť zrak, pamäť alebo dokonca spôsobiť stratu vedomia.
Čím viac si pripustíme, že je pre nás situácia nepríjemná alebo ohrozujúca, tým väčšia bude naša úzkosť a jej príznaky.
Kedy úzkosť prechádza do úzkostnej poruchy?
- Ak úzkosť pretrváva aj po odznení situácie, ktorá ju mala vyvolať.
- Ak je úzkosť príliš intenzívna až neúnosná.
- Ak je reakcia na podnet výrazne prehnaná.
- Ak človeku bráni normálne fungovať.
Tieto chronické stavy (v minulosti nazývané neurózy) diagnostikuje a lieči psychiater často v spolupráci s psychológom alebo psychoterapeutom. Postihujú približne 25 % populácie a niekedy sa označujú za neinfekčnú pandémiu 20. storočia. (Zdroj)
Medzi najčastejšie úzkostné poruchy patria:
- Fóbické úzkostné stavy
- Iné úzkostné poruchy
- Obsedantno-kompulzívna porucha
- Reakcia na extrémny stres a poruchy prispôsobenia
Príznaky úzkostnej poruchy
Psychické príznaky úzkostných porúch sa prekrývajú s prejavmi depresie. Fyzické príznaky často spôsobujú, že sa úzkosť zamieňa za srdcové, infekčné, cievne, neurologické alebo iné ochorenie. Symptómy sa líšia podľa typu a závažnosti úzkostnej poruchy.
Psychické prejavy:
- Strach, obavy, úzkosť
- Sepresia
- Fóbia
- Obsesia
- Nesústredenosť a podráždenosť
- Poruchy spánku, únava
Fyzické prejavy:
- Ťažkosti s dýchaním
- Búšenie srdca, bolesť na hrudníku
- Nechutenstvo, zvracanie, hnačky
- Výpadky senzorických funkcií
- Návaly tepla, potenie
(Zdroj)
Spúšťače úzkosti
Môže to byť čokoľvek, spúšťače sú u každého individuálne. Často je to nepríjemná situácia, miesto, obavy. Úzkostné príznaky ako aj myšlienky nás prenasledujú automaticky, nemôžme ich ovplyvniť. Môžeme však ovplyvniť, ako k celej situácii pristúpime a ako ju zvládneme. Väčšinou sa snažíme nepríjemnej situácii vyhnúť. Tým však nemôžeme situáciu zvládnuť a problém narastá. Úzkosti zhoršujú aj vyčerpanie, stres, nedostatok spánku a relaxácie.
Spočiatku sa úzkosť objavuje len občas. Ak sa však budeme snažiť vyhnúť situáciám, ktoré ju vyvolávajú, nakoniec aj tak nenápadne prerastie celým naším životom do obrovských rozmerov.
Vedeli ste, že rizikovou skupinou sú tehotné ženy a ženy po pôrode? Práve počas tohto náročného životného obdobia sa môžu úzkostné stavy až depresie objaviť prvýkrát alebo sa zhoršujú už existujúce, preto by sa prvé signály rozhodne nemali podceňovať. Môžu mať negatívny vplyv nielen na matku, ale aj na dieťa.
Kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc
Odbornú pomoc vyhľadajte hneď, ako vás úzkosti a ich príznaky začnú akýmkoľvek spôsobom obmedzovať a narúšať vaše normálne fungovanie. Môžete sa obrátiť na psychológa alebo na niektorú z krízových liniek.
Najčastejšie sa úzkostné poruchy liečia kognitívno-behaviorálnou terapiou. Niekomu však pomôže už to, že sa s niekým porozpráva, niekto ho vypočuje a nasmeruje k lepšiemu pochopeniu toho, čo prežíva.
Dôležité je vylúčiť somatické ochorenia, ktoré môžu mať podobné prejavy ako úzkostné poruchy.
Ako bojovať proti úzkosti
Stres pomáha zmierniť meditácia, relaxačné a dychové cvičenia a pravidelné pohybové aktivity, ktoré odbúravajú stres. Kľúčom k úspechu je venovať sa aktivite, ktorá vám bude robiť radosť. Čokoľvek, čo pomôže znížiť napätie a prispeje celkovej relaxácii. Fyzickú a duševnú pohodu podporí aj vyvážená strava a dostatok spánku. Nezabúdajte: pozitívna myseľ – polovica zdravia!
Foto: Pexels.com
