O tomto fenoméne prvýkrát začala hovoriť psychologička Pauline Clanceová v 70. rokoch. V roku 1985 túto problematiku podrobne spracovala vo svojej knihe The impostor phenomenon: When success makes you feel like a fake. Ľudia postihnutí imposter syndrómom sú podľa všeobecných kritérií často veľmi úspešní. Majú však pocit, že za ich úspechom stojí veľká náhoda, šťastie alebo enormné úsilie. Nepripúšťajú si, že úspech dosiahli vďaka vlastným schopnostiam či usilovnosti, nedokážu prijať pochvalu alebo uznanie a užiť si pocit dobre vykonanej práce.
Najčastejšie prejavy
Ak trpíte imposter syndrómom, často vás prenasledujú myšlienky, ktoré vyvolávajú úzkosť. Akoby ste neustále počúvali hlas svojho vnútorného kritika: Si tu len vďaka šťastiu. Na toto miesto nemáš kompetencie. Kto si myslíš, že si?! Nesmieš zlyhať! Počkaj, keď prídu na to, že si podvodník!
Tieto pocity môžu viesť k výraznému zníženiu sebavedomia a nakoniec až k zlyhaniu. Popieranie vlastných schopností a talentu sabotuje ďalšie úspechy. Pocit, že úspech nie je zaslúžený, či pocit vlastnej neschopnosti pôsobia ako brzda. Odrádzajú od zaujímavých pracovných ponúk alebo skúšania nových vecí. Preto je dôležité si tento vnútorný kritický hlas všímať a dôsledne selektovať, čo z toho je pravdivé. So syndrómom impostera v určitej miere zápasí každý z nás, nesmieme však dopustiť, aby opanoval náš život.
5 typov imposter syndrómu
Ďalšou uznávanou expertkou na problematiku syndrómu podvodníka je Dr. Valerie Youngová, ktorá vo svojej knihe rozlišuje päť základných typov na základe osobnostných rysov:
-
- Perfekcionista – výsledky jeho práce musia byť vždy dokonalé, nedokáže svoj úspech patrične oceniť a z dlhodobého hľadiska smeruje k syndrómu vyhorenia
- Superžena/supermuž – potrebuje uspieť v každej úlohe – ako rodič, partner, kamarát, zamestnanec, športovec… Rezervu v jedinej oblasti považuje za dôkaz svojej neschopnosti
- Prirodzený génius – má pocit, že je prirodzene geniálny a tak predpokladá, že by mal zvládať všetky úlohy ľahko a bez námahy, stanovuje si nereálne ciele. Ak ich však nedosiahne ľahko a na prvýkrát, má pocit zlyhania
- Sólista – všetko musí zvládnuť sám, prijatie pomoci berie ako vlastné zlyhanie
- Expert – aby splnil danú úlohu, musí poznať jej problematiku do najmenších detailov, je nepredstaviteľné, že by na niektorú otázku nepoznal odpoveď alebo že by neskôr objavil nejaké, preňho doposiaľ neznáme informácie.
Vplyv rodinného prostredia
Imposter syndróm postihuje až dvadsať percent populácie a spôsobuje ho viacero faktorov. Na jeho vznik má veľký vplyv rodinné zázemie a perfekcionizmus ako osobnostná črta. Podľa jednej z teórií má syndróm podvodníka korene v rodinách, ktoré kladú veľký dôraz na výkon alebo sú prehnane kritické. Budúci „podvodník“ často vyrastá v rodine, v ktorej sa správanie a komunikácia riadia pravidlami. Nedostatok rodičovskej starostlivosti alebo príliš autoritatívny výchovný štýl tiež prispieva k pochybnostiam o sebe samom. Doktorka Pauline Clanceová zistila, že deti, ktoré sa neskôr stali „podvodníkmi“, v rodinnom prostredí za úspechy málo chválili. Rodina im dávala jasne najavo, že inteligencia sa najviac prejavuje tým, keď dosiahnu úspech bez veľkého úsilia.
Kultúrne očakávania, spoločenské tlaky a rodové stereotypy môžu tiež vyvolať pochybnosti o sebe a viesť k syndrómu podvodníka.
Najohrozenejšie sú ženy a študenti
Najčastejšie imposter syndróm postihuje ženy na vysokých pracovných pozíciách. Podľa výskumu z roku 2011 uverejneného v The International Journal of Behavioral Science sa odhaduje, že s ním má skúsenosti vyše sedemdesiat percent profesionálok. V tomto výskume bol fenomén podvodníka identifikovaný počas terapeutických sedení psychologičky Pauline Clanceovej s veľmi úspešnými ženami. Napriek objektívnym dôkazom o úspechu boli tieto ženy presvedčené, že sú podvodníčky a báli sa, že budú odhalené.
Boli pod neustálym vnútorným tlakom a aby si zachovali tvár, často boli známi svojím perfekcionizmom a workoholizmom. Trpeli úzkosťou, strachom zo zlyhania a nespokojnosťou so životom. Hlavným dôsledkom impostorizmu bol u nich chronický stres, nevedeli účinne relaxovať a mali poruchy spánku.
Imposter syndróm sa vyskytuje aj u študentov, najmä na výberových školách. Často majú pocit, že pri výberovom konaní došlo k omylu. Veď ako by sa práve oni mohli dostať na takú prestížnu školu?!
Ak vás zaujíma, či aj vy trpíte imposter syndrómom, môžete si urobiť test doktorky Pauline Clanceovej (je k dispozícii v angličtine – Clance Imposter Phenomenon Scale). Pri každej otázke kliknite na tvrdenie, ktoré vám napadne ako prvé a najlepšie vyjadruje vašu situáciu. Výsledok vám orientačne ukáže, ako ste na tom.
Najúspešnejší ľudia sveta
Pocity nezaslúženého úspechu prenasledujú mnohých úspešných ľudí. Nevyhýbajú sa žiadnemu odvetviu. Len málokto je však ochotný o nich otvorene hovoriť. Mnohí ľudia však o tom, že ich vnútorné obavy súvisia práve so syndrómom podvodníka, ani netušia a verejné priznanie pochybností o sebe samých je pre nich nemysliteľné. Pozrime sa na niekoľko vplyvných osobností, ktoré o svojich obavách verejne prehovorili.
Napríklad Sheryl Sandbergovú, prevádzkovú riaditeľku Facebooku, ktorá po 14 rokoch z pozície nedávno odišla, časopis Time v roku 2012 zaradil medzi 100 najvplyvnejších osobností sveta. Alebo Howard Schultz, ktorý od 80. rokov buduje z kaviarní Sturbucks úspešný celosvetový reťazec s takmer 30 000 pobočkami.
Aj bývalá americká prvá dáma Michelle Obamová v jednom z rozhovorov priznala imposter syndróm podvodníka: „Pocit, že by ma ľudia nemali brať tak vážne, ma nikdy neopustil.“ Jej rada znie: „Poviem vám tajomstvo. Za svoj život som bola v kontakte s najvplyvnejšími ľuďmi sveta. Pracovala som pre neziskové organizácie, veľké nadnárodné spoločnosti, bola som členkou ich správnych rád. A vedzte, že tí ľudia nie sú takí múdri, ako si myslíte.“ Inteligentní a kompetentní ste aj vy a je na čase o sebe prestať pochybovať.
Ďalšou známou osobnosťou, ktorá bojuje so syndrómom podvodníka, je americký herec, režisér a producent Tom Hanks. V rozhovore s Terrym Grossom pre Fresh Air o svojich pochybnostiach hovorí: „Bez ohľadu na to, čo som urobil, som sa dostal do bodu, keď sa sám seba pýtam: Ako som sa sem dostal? Kedy zistia, že som v skutočnosti podvodník a všetko mi vezmú?“
S pocitmi nezaslúženého úspechu bojuje aj speváčka Lady Gaga: „Aj dnes sa občas cítim ako lúzer na strednej škole. Aby som mohla vôbec prežiť deň a bola pre svojich fanúšikov takou, akú ma potrebujú, musím si každé ráno pripomínať, že som superstar.“
Ako bojovať so imposter syndrómom?
Porozprávať sa s niekým, kto ocení vaše úspechy, nad problémami nemávne rukou a vypočuje vás, je veľmi dôležité. Pri rozhodovaní, komu sa so svojimi pocitmi zdôveríte, je najlepšie vyberať mimo sociálnej bubliny, v ktorej vás syndróm podvodníka prenasleduje. Napríklad ak trpíte pocitmi nezaslúženého úspechu v zamestnaní alebo v škole, obráťte sa na niekoho z rodiny alebo priateľov mimo tohto prostredia, jednoducho na ľudí, ktorí vo vás nevyvolávajú pocit, že medzi nich nepatríte.
Niekomu pomôže už len to, že zistia, že aj iní ľudia, ktorých si vážia alebo ich považujú za úspešných, trápia podobné pochybnosti. Možnosť úprimne sa porozprávať s niekým, kto má podobné problémy, prináša veľkú úľavu.
V niektorých prípadoch je vhodné obrátiť sa na odborníka. Najúčinnejšou metódou na odbúranie úzkostí je kognitívno-behaviorálna terapia. Tá pracuje s dysfunkčnými myšlienkami a rituálmi, ktorými možno úzkosť potlačiť.
Dôležité je oddeliť pocity od reality. Zamerať sa na svoje úspechy a rozobrať ich, ako keby to boli úspechy niekoho iného. Prestať sa porovnávať s tými najlepšími, zbytočne vás to bude frustrovať. Keď sa vám niečo podarí, oslávte to a berte vážne ocenenie, ktorého dostanete. Naplánujte si pravidelný odpočinok a aktívny relax. Ak budete v psychickej pohode, lepšie dotiahnete svoje projekty do úspešného konca. Bude to síce vyžadovať čas a tréning, ale nebojte sa, syndróm impostera určite prekonáte.
Foto: Pexels.com, Wikimedia Commons
