popôrodná depresia

Od popôrodného „blues“ po laktačnú psychózu – duševné zdravie ženy a dieťaťa

Psychická pohoda
Asi ste už počuli termíny popôrodné „blues“, popôrodná depresia alebo dokonca laktačná psychóza. Hoci pôsobia podobne, sú medzi nimi pomerne výrazné rozdiely.

Najčastejším a najmenej problematickým psychickým prejavom je popôrodné „blues“. Týka sa dokonca viac ako polovice rodičiek. Ide o stavy mierneho nepokoja, zníženej sebaúcty alebo plačlivosti. Pri náhlom poklese hladiny hormónov – estrogénu a progesterónu – sú však tieto stavy pochopiteľné.

Z melancholického „blues“ sa však môže vyvinúť alarmujúca popôrodná depresia, ktorá sa často zamieňa s laktačnou psychózou, ide však o odlišnú diagnózu. Popôrodná depresia sa prejavuje dlhotrvajúcou zhoršenou náladou novopečenej mamičky. Po príchode z nemocnice je žena podráždená, vyčerpaná, úzkostlivá, neistá a z novej životnej roly má obavy.

Laktačná psychóza je v porovnaní s „blues“ a popôrodnými depresiami extrémny stav prejavujúci sa silnými pocitmi rozrušenia, dezorientácie, bezmocnosti či zrakovými a sluchovými halucináciami, ktoré môžu v reálnom živote nebezpečne eskalovať. Laktačná psychóza podľa prieskumov prepukne iba u 0,1 – 0,2 % žien po pôrode. Pravdepodobnosť, že postihne aj vás je tak veľmi malá.

Čo spôsobuje nevyrovnané pocity matky?

Prečo k takýmto stavom dochádza? Najčastejšie za to môžu hormóny. Je však aj veľa ďalších rizikových faktorov, ktoré majú na výkyvy nálad vplyv.

Dedičnosť sa nezaprie, výskyt depresií u príbuzných zvyšuje výskyt depresií u ďalších rodinných príslušníkov. Vplyv majú aj psychosociálne faktory – nedostatočná podpora blízkych, negatívne životné situácie , problémy v partnerskom vzťahu, vnútorná neistota súvisiaca s tehotenstvom alebo nepriaznivá finančná situácia. V takýchto prípadoch je pravdepodobnosť prejavu popôrodné depresie vyššia.

Veľmi dôležitý je už samotný priebeh tehotenstva. Klára Marečková z technologického inštitútu CEITEC Masarykovej univerzity totiž vo svojom výskume zistila, že stres tehotnej ženy má na potomka negatívny vplyv – v jeho mozgu sa prejavuje úbytkom šedej hmoty a v jeho ďalšom živote môže mať vplyv na častejší výskyt depresií. Cyklus prenášania depresie tak môže byť nekonečný.

Odborná aj alternatívna liečba

Novopečenej mamičke môže v ľahších prípadoch pomôcť rozhovor so psychoterapeutom, v horších prípadoch je potrebné nasadiť vhodné lieky. Medikamentóznu liečbu však mamičky často odmietajú, pretože sa pri nej do materského mlieka môžu vylučovať látky, ktoré by mohli dieťaťu uškodiť.

Veľa žien sa prikláňa k alternatívnej medicíne – arómoterapii, akupunktúre, masážam alebo dokonca muzikoterapii. Obľúbené sú tiež bylinky, napríklad ľubovník bodkovaný. Ten sa na tieto účely používal už v minulosti a má minimálne vedľajšie účinky. Zatiaľ sa nepotvrdilo, že by sa látky z neho dostávali aj do materského mlieka, s istotou to však nevieme.

Najrizikovejší faktor: stres

Depresia je závažným a komplikovaným mentálnym stavom, ktorý môže mať rôzne príčiny. Prevenciou síce nezmôžeme všetko, vďaka nej však môžeme riziko výrazne znížiť. Základom je duševný pokoj a dobrá nálada. Každý deň nám samozrejme nie je do spevu, každý si však môže nájsť aktivitu podľa svojej nátury, vhodné sú napríklad joga alebo meditácia. Skúste zistiť, čo vyhovuje vám.

Zahoďte zbytočné zábrany a čo najskôr hľadajte podporu u svojich blízkych. Ak sa obávate najhoršieho, zdôverte sa rodine a nehanbite sa požiadať ani o sledovanie vášho duševného stavu.

Autor fota: Pexels.com