obsedantno-kompulzívna porucha príznaky

Obsedantne-kompulzívna porucha: Príznaky, diagnostika a liečba

Psychická pohoda
Pred odchodom z bytu sa niekoľkokrát vraciate skontrolovať, či ste naozaj zhasli a zamkli. Cítite napätie, že ste nevypli sporák a vyhoríte. Radšej sa znova vrátite a všetko prekontrolujete. Odídete z bytu, ale úzkosť je za chvíľu späť. Poznáte tieto situácie? Možno aj vy trpíte obsedantne-kompulzívnou poruchou.

Správanie sa ľudí s týmto psychickým ochorením sa môže zdať fascinujúce až komické. Často sa s ním stretávame vo filmoch. Možno si spomeniete na Sheldona Coopera z Teórie veľkého tresku alebo postavu Howarda Hughesa, ktorého hral Leonardo DiCaprio vo filme Letec. V skutočnosti však ide o vážny problém, ktorý významne ovplyvňuje každodenný život.

Čo je obsedantno-kompulzívna porucha?

Obsedantne-kompulzívna porucha (OCD, z anglického názvu Obssesive-Compulsive Disorder) je závažný problém a výrazne ovplyvňuje každodenné fungovanie. Prejavuje sa úzkostnými stavmi. Sú charakteristické opakovanými vtieravými myšlienkami (obsesie), ktoré následne vzbudzujú strach. Ten často prejde do úzkosti. Ľudia sa ju snažia vyriešiť rôznymi opakujúcimi sa rituálmi (kompulzie), ktoré chorých na chvíľu uspokoja.

Opakovaný cyklus obsesí a kompulzií je nekontrolovateľný a nechcený, napriek tomu sa mu nedá ubrániť. Ľudia majú trvalo opakované myšlienky na rôzne opakujúce sa činnosti (napríklad myslia neustále na umývanie rúk).

Tip pre vás: Aké to je každodenne žiť s OCD? Vyskúšajte si náš simulátor ochorení.

Aj keď sa jedná o závažné psychiatrické ochorenie (po depresii druhej najčastejšej), je v dnešnej dobe väčšina jej foriem liečiteľná. Len výnimočne sa choroba nepodarí zvládnuť, a môže dôjsť až k invalidite. Začína sa väčšinou prejavovať okolo 20. roku života, objavuje sa ale bohužiaľ aj u detí.

Najčastejšie príznaky obsedantne-kompulzívnej poruchy

Aby si človek s obsedantno-kompulzívnou poruchou uľavil od nutkavých úzkostných myšlienok, môže sa napríklad opakovane vracať a kontrolovať, či zamkol dvere, a to aj keď je už pomerne ďaleko od dvier. Opakovanie rituálu (kompulzie) dočasne odstraňuje úzkosť. Z dlhodobého hľadiska však vzniká začarovaný kruh a úzkosť sa ešte stupňuje. OCD pacientom narúša osobný život a často obťažuje aj ich okolie. Niekedy ich úplne vyradí z bežného života.

Príznaky ochorenia môžeme deliť na obsesie a kompulzie.1

Obsesie

  • opakujúce sa dotieravé myšlienky (Naozaj je tá žehlička vypnutá?)
  • strach zo straty (Nevyhorí mi dom?)
  • potreba dokonalej kontroly (Keď tu nie som, ako to tu zvládnu?)
  • strach z baktérií a „špiny“ (Svet je plný špiny, vyriešim to umývaním rúk)
  • potreba symetrie a poriadku (Tento sveter sa musí 55× zložiť, aby to bolo perfektné)

Najčastejšie typy kompulzií

  • umývanie – najčastejšie rúk – tak dlho a dôkladne, kým nie sú úplne rozodreté
  • neustále kontrolovanie (napr. zamknutých dverí, vypnutého spotrebiča)
  • prílišné lipnutie na poriadku (napr. neustále upratovanie oblečenia v skrini)
  • patologické zhromažďovanie (napr. novín, kníh v takej miere, že nimi postihnutý zaplní celý byt)

Koľko ľudí trpí obsedantne-kompulzívnou poruchou?

  • OCD každoročne trpí medzi 2–3 % populácie.
  • Vyskytuje sa približne o niečo častejšie u žien, a to v pomere k mužom 1,5 : 1.
  • Priemerný vek objavenia sa prvých príznakov je 21 rokov u žien a 20 rokov u mužov.
  • Najvyšší výskyt u žien je medzi 25. a 34. rokom, u mužov medzi 35. a 54. rokom.2

Príčiny obsedantne-kompulzívnej poruchy

Jasné príčiny OCD nie sú plne známe, na vzniku ochorenia sa prejavuje niekoľko faktorov. V niektorých rodinách sa podobné psychiatrické poruchy vyskytujú častejšie ako inde. Podľa štúdií až 35 % príbuzných prvého stupňa trpí aj OCD.3

Rolu môže zohrať aj detstvo a dospievanie. Deti, ktorým chýba pocit bezpečia, často kontrolujú všetko, čo je možné. Dieťa, ktoré vidí, ako sa rodič nadmerne kontroluje, umýva, čistí, zabezpečuje sa, robí rituály, má tendencia to robiť po ňom.

Významným faktorom rozvoja OCD je stres, ktorý je často spúšťačom choroby. Tí, ktorí žijú v stresujúcich podmienkach, sú viac náchylní na rozvoj choroby. Sám o sebe nemôže byť príčinou obsedantne-kompulzívnej poruchy, môže však byť dôvodom, prečo v určitom období dochádza k jej rozvoju alebo zhoršeniu.


Ako spoznať, že máte obsedantne kompulzívnu poruchu?

 Nie každý, kto má obsesie alebo kompulzie, je chorý. Pokiaľ ale máte príznaky a odpoviete si na nasledujúce otázky ÁNO, môžete trpieť OCD. Stanoviť diagnózu je ale možné až po vyšetrení odborníkom.4

  • Nedokážete ovládať svoje myšlienky alebo správanie, aj keď viete, že sú prehnané?
  • Venujete týmto myšlienkam alebo správaniu aspoň 1 hodinu denne?
  • Prináša vám opakujúce sa správanie úľavu od úzkosti?
  • Máte kvôli týmto myšlienkam alebo správaniu významné problémy vo svojom každodennom živote?


Diagnostika obsedantne-kompulzívnej poruchy

Myšlienky na to, či sme doma nezabudli vypnúť sporák alebo sme zavreli všetky okná, z času na čas napadnú asi každého. To, že sa vrátite domov po pár minútach od odchodu na dovolenku, aby ste všetko prekontrolovali, automaticky neznamená, že máte psychickú poruchu. Ľudia, ktorí skutočne trpia OCD, si sú absurdnosti svojho správania dobre vedomí. Nie sú však schopní s tým čokoľvek urobiť.

Obsedantne-kompulzívnu poruchu diagnostikuje najčastejšie lekár – psychiater. Ochorenie väčšinou zistí formou ambulantných konzultácií, nie je teda nutné tráviť čas v nemocnici.

Pre diagnózu OCD je určujúca:

  • príznaky OCD sa vyskytujú najmenej 14 dní;
  • pacient vníma vtieravé myšlienky ako opakujúce sa, iracionálne a narušujúce jeho duševnú pohodu;
  • vtieravé myšlienky a/alebo nutkavé konanie pacient nedokáže potlačiť a keď sa im podvolí, je mu to nepríjemné;
  • vtieravé myšlienky pacient považuje za svoje vlastné (ak by počul hlasy, ktoré mu našepkávajú, že napr. nezamkol dvere, mohlo by ísť o schizofréniu).

Hodnotiace škály pomáhajú zmerať závažnosť OCD. Globálna obsedantne kompulzívna škála Národného inštitútu duševného zdravia5(NIMH-GOCS) sa využíva na hodnotenie celkovej závažnosti. Yale-Brownova obsedantne kompulzívna škála6 slúži na meranie závažnosti príznakov OCD.

Liečba obsedantne kompulzívnej poruchy

Liečba prebieha väčšinou kombináciou liekov a kognitívne behaviorálnej psychoterapie. Každému pacientovi je liečba stanovená na mieru a zohľadňuje sa aj to, či nemá ďalšie psychické problémy. Pomáhajú tiež režimové opatrenia na zmiernenie stresu, relaxácie a pohybové aktivity.

Pri psychoterapii býva pacient opakovane vystavovaný tomu, čo u neho vzbudzuje nepríjemné pocity. Potom mu je zabránené vykonať rituál (kompulzia), ktorým tieto pocity obvykle zaháňa. S každým opakovaním, kedy nebol vykonaný rituál, sa úzkosti zmierňujú. Pacient postupne zisťuje, že kompulzívne konanie nie je nutné. Každopádne liečba OCD nie je jednoduchá a niektorí pacienti sa nevyliečia vôbec. Hoci sama OCD nie je život ohrozujúca, jej príznaky znižujú jeho kvalitu.

Bohužiaľ sa s liečbou OCD začína pomerne neskoro. Mnohokrát uplynie niekoľko rokov od prepuknutia poruchy a pacient prichádza k lekárovi, až keď mu príznaky OCD výrazne komplikujú život. U niektorých pacientov rozvoj choroby urýchľuje nejaký traumatizujúci zážitok alebo stres. Pokiaľ teda máte akékoľvek pochybnosti o svojom psychickom stave, neváhajte sa zveriť odborníkovi. V dnešnej dobe už je možné využiť aj online psychologické konzultácie.

Zdroje:

1. Obsessive-Compulsive Disorder: When Unwanted Thoughts or Repetitive Behaviors Take Over. National institute for mental health. Dostupné z: https://www.nimh.nih.gov/health/publications/obsessive-compulsive-disorder-when-unwanted-thoughts-or-repetitive-behaviors-take-over
2. Psychiatrická ročenka 2022. ÚZIS. Dostupné z: https://www.uzis.cz/res/f/008442/psych2022.pdf
3. PRAŠKO, Ján, PRAŠKOVÁ, Hana. Obsedantně-kompulzivní porucha a jak ji zvládat. Dostupné z: https://psych.fnplzen.cz/sites/users/psych/BrozuraOCD.pdf
4. Obsessive-compulsive disorder.gov. Dostupné z: https://medlineplus.gov/obsessivecompulsivedisorder.html
5. Bejerot S, Edman G, Anckarsäter H, et al. The Brief Obsessive–Compulsive Scale (BOCS): a self-report scale for OCD and obsessive–compulsive related disorders.Nord J Psychiatry. 2014;68:549–559. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5436836/
6. Yale Brown Obsessive-Compulsive Scale (Y-BOCS). Dostupné z: https://www.intermed.com/content/uploads/Yale-Brown-Obsessive-Compulsive-Scale-Y-BOCS_July-2022.pdf

Foto: Pexels.com, Ketut Subiyanto