Spánok má veľký vplyv na regeneráciu organizmu – na proces učenia, vyrovnáva emócie, prispieva k správnej funkcii imunity a pôsobí ako prevencia vzniku cukrovky aj kardiovaskulárnych chorôb. Na dôležitosť spánku však často zabúdame. Denne by sme mali spať približne osem hodín, mnohí z nás však spia oveľa kratšie a dlhý spánok považujú za stratu času.
S poruchami spánku zápasíme čoraz častejšie, najčastejšie nás trápi nespavosť, odborne nazývaná insomnia. Môže ísť o ťažké zaspávanie, prerušovaný spánok či predčasné prebúdzanie. Dôsledkom nespavosti sú ospalosť počas dňa, problémy s koncentráciou, podráždenosť aj kolísanie nálad. Pri poruche spánku ako je insomnia môžete pociťovať aj zdravotné problémy – bolesti hlavy, žalúdka alebo črevné problémy.
Vedeli ste, že… spánok má niekoľko fáz, ktoré sa počas noci striedajú? Fázu REM sprevádzajú pohyby očí, sny a uvoľňovanie svalov, vo fáze non REM, dochádza k útlmu mozgovej činnosti, celkovému upokojeniu a uvoľneniu.
Medzi bdelosťou a spánkom
Ďalšou skupinou porúch spánku je hypersomnia, pre ktorú je charakteristická zvýšená denná spavosť. Hoci ľudia spali dlho, nie sú schopní vydržať bdelí. Po spánku sa ťažko prebúdzajú a cítia sa nevyspatí. Počas dňa sa objavujú bolesti hlavy alebo poruchy pamäti. Špecifickým typom spánkovej poruchy hypersomnie je narkolepsia, keď chorý počas dňa náhle a mimovoľne upadá do spánku.
Medzi takzvané parasomnie zaraďujeme námesačnosť. Najčastejšie sa vyskytuje u detí a väčšinou z nej „vyrastú.“ Dieťa v noci vstane z postele a začne sa niečomu venovať. Nachádza sa pri tom na hranici medzi bdelosťou a hlbokým spánkom, je ťažké ho prebudiť a ráno si nič nepamätá. Do tejto kategórie spánkových porúch zaraďujeme aj nočné mory, pomočovanie (enurézu) alebo rozprávanie zo spánku. Vyskytuje sa aj spánková paralýza, keď sa človek nachádza v stave medzi spánkom a bdelosťou, nemôže sa pohnúť a paralýzu sprevádzajú aj halucinácie, dýchavičnosť a panický strach.
Zástavy dychu alebo nepokojné končatiny
Až desať percent populácie trápi porucha zvaná spánkova apnoe. Je to chronické ochorenie, pri ktorom dochádza ku krátkym zástavám dychu. Má vplyv na kvalitu spánku, človek sa často budí, je nevyspatý a bolí ho hlava. Spánok môže narúšať aj syndróm nepokojných nôh. Prejavuje sa nepríjemnými a bolestivými pocitmi v dolných končatinách pred zaspaním, keď postihnutý neustále pohybuje nohami, aby sa zbavil nepríjemných pocitov. Objavuje sa v tehotenstve alebo u starších pacientov.
Tip pre vás: Zaujíma vás, prečo spíme? Prečítajte si knihu s názvom Prečo spíme: Odhalenie sily spánku a snívania od neurovedca Matthewa Walkera, ktorá pútavým spôsobom vysvetľuje dôležitosť spánku aj dôsledky spánkovej deprivácie.
Počuli ste o poruchách cirkadiánneho rytmu? Človek s touto poruchou chodí spať v inom čase, než je bežné, napríklad ide spať neskoro popoludní a prebúdza sa v skorých ranných hodinách, alebo zaspáva až nad ránom a vstáva až popoludní. Tento problém sa často vyskytuje v puberte a u mladých dospelých. Cez deň býva človek s touto poruchou podráždený, ospalý a môže mať aj poruchy pamäte a koncentrácie.
Depresia aj hormonálne výkyvy
Príčiny spánkových porúch môžu byť rôzne a niekedy je ťažké určiť, čo problém spôsobuje. Spúšťačom môžu byť najrôznejšie ochorenia, napríklad depresia, úzkosť, epilepsia, vysoký krvný tlak, zväčšená prostata alebo ekzém. Príčinou môžu byť aj vedľajšie účinky niektorých liekov. Kvalitu spánku ovplyvňuje aj pitie kávy či energetických nápojov, fajčenie, konzumácia ťažkých jedál pred spaním, ale aj náročné psychické situácie ako úmrtie blízkej osoby, zmena zamestnania.
Vedeli ste, že po prekonaní covidu môžu poruchy spánku pretrvávať mesiace, ba dokonca aj roky? Zistili to výskumníci z českého Národného ústavu duševného zdravia.
Ako poruchy spánku liečiť?
Ak vás poruchy spánku trápia dlhodobo, neváhajte s návštevou odborníka, ktorý určí príčinu problémov. Možno vás pošle do spánkového laboratória – špeciálneho zariadenia, kde sa vyšetruje a monitoruje spánok. Môže pomôcť aj psychoterapia.
Spánok podporený liekmi nie je taký kvalitný ako prirodzený spánok, človek sa po prebudení často necíti oddýchnutý. Ak je to možné, nespavosť je lepšie zvládnuť bez liekov. Od liekov na spanie (hypnotík) často vzniká závislosť, preto by sa mali užívať len v opodstatnených prípadoch. Lekár vám však môže predpísať iné lieky, ktoré pomáhajú zaspať.
Kvalitný spánok podporujú aj bylinky, napríklad valeriána či medovka. V lekárňach si možno kúpiť bez lekárskeho predpisu aj výživový doplnok s melatonínom, hormónom tvoriacim sa v mozgu, ktorý je dôležitý pre správny rytmus spánku. Nezabúdajte však, že poruchy spánku sú komplexným problémom a je dôležité zamerať sa na dodržiavanie pravidiel spánkovej hygieny.
Tipy pre porazenie porúch spánku:
-
- Spite v pokojnom prostredí bez svetla a hluku.
- Spálňa by mala byť vyvetraná a neprekúrená.
- Chodievajte spať a vstávajte v rovnakom čase.
- Pred spaním nefajčite, nejedzte ťažké jedlá a vyhnite sa alkoholu a kofeínu.
- V priebehu dňa nespite.
- Počas dňa sa dostatočne hýbte, športujte.
- Približne dve hodiny pred spaním obmedzte sledovanie televízie a sociálnych sietí, radšej si prečítajte niečo upokojujúce.
- Skúste potlačiť negatívne myšlienky, ktoré narúšajú spánok, napríklad pomocou meditácie.
- Nebojte sa vyhľadať pomoc odborníkov, či už psychológa alebo psychiatra. //
Foto: Pixabay.com
