Spánková paralýza sa zaraďuje medzi spánkové poruchy. Ide o stav, pri ktorom sa človek nemôže hýbať, kričať ani akokoľvek jednať, pretože jeho telo je paralyzované. Deje sa to v čase, keď jedinec zaspáva alebo sa prebúdza. Telo spí, ale myseľ už je čiastočne bdelá. V tomto stave človek ešte stále nedokáže rozlíšiť sen od skutočnej reality.
Spánková paralýza a antidepresíva
Stav spánkovej paralýzy býva často sprevádzaný desivými halucináciami, na ktoré trpiaci človek nemôže nijako reagovať. Môžu byť sluchové aj zrakové. Jedinci, ktorí majú zrakové preludy, vidia často temné postavy, ktoré sa na nich môžu len pozerať, ale aj útočiť alebo sedieť. Pri sluchových preludoch ľudia počujú šramotenie, otváranie dverí, kroky a ďalšie desivé zvuky. Mnohí zažívajú kombinácie týchto halucinácií. Ľudí, ktorí práve prežívajú spánkovú poruchu, neposlúchajú ruky, nohy ani ich vlastný hlas. Pre nich je zrejme najhoršie to, že sa v tom desivom stave plnom preludov nemôžu prebudiť, pohnúť, a teda utiecť alebo si zavolať pomoc. Majú umožnené len mrkať viečkami a dýchať, čo je samo o sebe veľmi desivé.
Spánková paralýza u niekoho môže trvať len pár minút, ale u iného až niekoľko hodín.
Pokiaľ sa táto nočná mora niekomu často opakuje, môže ho doviesť v reálnom živote až k psychickým problémom. Takýto jedinci sa pochopiteľne boja zaspať, ich spánok je kvôli strachu často prerušovaný. Niektorým z postihnutých ľudí sa nevyhnú ani úzkosti alebo začínajúce depresie aj počas bieleho dňa. Nemalé množstvo jedincov, ktorí opakovane trpia spánkovými paralýzami, konzumuje antidepresíva.
Ako je možné, že sa človek ocitne v spánkovej paralýze?
Spánková paralýza prebieha vtedy, keď sa nám sníva, teda v REM fáze. Tá je charakteristická rýchlym pohybom očí. Počas nej mozog funguje, ale telo spí. Neschopnosť pohybu počas spánku spôsobujú niektoré chemické látky v mozgu. A to z toho dôvodu, aby sme počas snívania zostali v kľude na posteli namiesto pobehovania po miestnosti. Pokiaľ sa počas tejto fázy náhle zobudíme, mozog si naďalej bude myslieť, že spíme. V tejto chvíli sa ocitáme v paralýze.
K nočnej hrôze sú najviac náchylní mladí
Spánkovú paralýzu aspoň raz za život prežije zhruba osem percent ľudí. Najviac postihuje dospievajúcich a mladých jedincov. Ďalej tých, ktorí už nejakou psychickou poruchou trpia. Desivý stav sa môže objaviť aj z celkom bežných podnetov. Veľké vyčerpanie, nepravidelný spánok, dlhodobý stres alebo spanie na chrbte. Vedzte ale, že vyššie spomenuté faktory nie sú vždy rozhodujúce. Paralýza môže v noci prepadnúť kohokoľvek, bez ohľadu na vek a ďalšie faktory.
Ako sa zbaviť spánkovej paralýzy?
Pokiaľ sa spánková paralýza objaví u človeka len párkrát za život, nie je potrebné vyhľadávať žiadnu lekársku pomoc. Stačí len dodržovať niekoľko krokov, ktoré zabránia jej opakovanému príchodu.
- Dôležitý je pravidelný spánok. To znamená sedem až osem hodín denne.
- Držať sa ďalej od veľkého stresu. Niektorým ľuďom pomáha, keď sa pred spaním ukľudnia a zaspávajú s čistou hlavou.
- Nespať v polohe na chrbte, ale vybrať si inú spaciu polohu. Veľké množstvo ľudí priznalo, že mali spánkovú paralýzu vždy, keď zaspávali na chrbte.
- Nezaspávať s vysoko vystlanými vankúšmi.
- Nezaspávať v izbe samostatne. Druhý človek vždy dodá jedincovi aspoň malý pocit bezpečia.
Pokiaľ sa ale spánková paralýza objavuje často, je vhodné navštíviť odborníka. Liečba viacmenej spočíva v tom, že psychológ či psychiater pomôže trpiacemu jedincovi sa s touto nepríjemnou poruchou vyrovnať či ju nejakým spôsobom ovplyvniť a zbaviť sa jej. Prípadne, pokiaľ je to možné, prísť na príčinu týchto stavov a potom ich odstrániť.
Nevedecké vysvetlenie spánkovej paralýzy
Kým sa spánková paralýza nedala vysvetliť vedecky, ľudia si ju vysvetľovali rôznymi spôsobmi. Zhruba okolo sedemnásteho storočia si veľká časť Európy odôvodnila tento stav tým, že na trpiacich jedincov pôsobia čarodejnice. Sedia človeku na hrudi a snažia sa ho behom spánku udusiť.
V Afrike spánkovú paralýzu označovali za čarodejnicu, ktorá sadá na chrbát trpiaceho a snaží sa mu opakovane vyrážať dych.
Gréci si mysleli, že ľudí napadá zlý duch, ktorý na seba berie zvieraciu podobu. Ten si sadol obeti na hrudník, začal jej brať hlas a dusiť. Japonci zase verili v bytosť menom Kanašibari, ktorá chodí mučiť ľudí v spánku. Turci túto temnú osobu nazývali Karabasan. V Newfoundlande napádala ľudí ježibaba, ktorej hovorili Old Hag. Útočila na nich v spánku a oni sa nemohli brániť.
Spánková paralýza sa tiež často spája s existenciou mimozemšťanov. Mnohí dnes veria tomu, že osoby z inej planéty sa s nami pomocou spánkovej paralýzy snažia nadviazať kontakt. Pokiaľ sú mimozemské únosy ľudí pravdivé, vždy sa dejú len v spánku.
Existenciu spánkovej paralýzy dokazujú aj niektoré umelecké diela. Švajčiarsky maliar Henry Fuseli maľoval obrazy s touto temnou tématikou. Zrejme preto, že ňou sám trpel. Stvoril veľmi známy obraz s názvom Nočná mora, kde temná bytosť sedí na hrudi a bruchu trpiacej ženy a dusí ju. Ďalším umelcom, ktorý niečo podobné zažil, bol Hieronymus Bosch.
Príbehy jedincov, ktorí zažili spánkovú paralýzu na vlastnej koži:
Sofia: Svoju prvú spánkovú paralýzu som zažila v dobe svojho skúškového obdobia na univerzite. Zobudila som sa s pocitom, že sa dusím. Moja posteľ ma doslova pohlcovala dovnútra. Spanikárila som, zrýchlil sa mi tep a nemohla som pohnúť jediným svalom na mojom tele. Keď som si uvedomila, že sa nemôžem brániť, zhoršovalo sa to. Nakoniec som sa zobudila. Bola to pre mňa veľká úľava.
Viktória: Mám dve skúsenosti so spánkovou paralýzou. Prvýkrát som precitla a videla, ako k mojej posteli prichádzajú rôzne tváre. Nemali žiadne telá, takže to pre mňa bolo veľmi desivé. Moja druhá skúsenosť bola podobne strašidelná. Videla som muža, ktorý sa krčil pri mojej posteli a mal na sebe kockovanú košeľu. Snažila som sa pohnúť, chcela som utiecť, ale nešlo to. Mohla som len mrkať očami. Nikdy v živote sa mi tak zbesilo viečka nehýbali. Celá tá situácia trvala asi minútu, ale mne to pripadalo ako celá večnosť.
Richard: Z času na čas ma zastihne spánková paralýza. Nikdy ale nezabudnem na tú najhoršiu z nich. Spal som so svojím priateľom v hoteli. Zaspal som jednoducho, ale precitol som s pocitom, že nemôžem dýchať. Kričal som, snažil som sa pohnúť. Po chvíli to pominulo. Sadol som si na posteľ a chystal sa to povedať svojmu priateľovi, lenže on ma začal škrtiť. Konečne som sa prebudil a zistil, že partner spí a že nič z toho nebolo skutočné, aj keď som si to myslel.
Prečítajte si tiež: Syndróm chodiacej mŕtvoly a ďalších 22 naozaj čudných duševných porúch
