Počuli ste niekedy o agorafobii? Výraz agorafóbia sa skladá z gréckych výrazov fobos –strach a agora – trhovisko. Spolu so sociálnou fóbiou a ďalšími špecifickými fóbiami sa radí medzi fobické úzkostné poruchy.
Čo je agorafóbia?
Táto úzkostná porucha sa prejavuje strachom z miest alebo situáciou, z ktorých je ťažké uniknúť. Väčšinou sú to uzavreté priestory, napríklad vlaky, lietadlá či kiná, ale vyskytuje sa aj v radoch alebo na veľkých otvorených priestranstvách, ako sú lúky alebo polia.
Na týchto miestach niektorí ľudia zažívajú úzkosť – boja sa, že ak stratia vedomie alebo sa niečo stane, nebudú môcť z miesta rýchlo odísť, prípadne že sa k nim pomoc nedostane včas.1 Agorafóbia je dvakrát až trikrát častejšia u žien ako u mužov, podľa odhadov postihuje 2,3 % obyvateľstva.2
Prejavy a príznaky agorafóbie
Viete, že je agorafóbia považovaná za jednu zo závažnejších fóbií? Podľa psychológa Michala Baču jej nebezpečenstvo tkvie v tom, že sa človek izoluje od svojho okolia a „vyhýba sa priestorom, z ktorých má strach. Ak sa nelieči, môže sa stať, že časom nebude schopný vyjsť ani zo svojej izby a bude odkázaný na iných.“
Kde pramení strach?
Centrom strachu v mozgu je amygdala, ktorá funguje ako pamäťová banka. Sú v nej uložené všetky naše emócie či obavy. Amygdala rozhoduje, či nové zážitky predstavujú hrozbu. Reakcia na nové udalosti je daná, vzorce správania sú v nej zafixované – buď je to zbystrenie pozornosti a spustenie ochranných reflexov, alebo naopak signál, že je situácia bezpečná a človeku nehrozí žiadne nebezpečenstvo.3
Aké sú ešte ďalšie prejavy agorafóbie? Charakteristickým znakom je strach:
- z cestovania,
- z otvorených priestorov,
- z dopravných prostriedkov,
- vyjsť z bytu.
Strach sa stupňuje v situáciách, keď si človek trpiaci agorafóbiou uvedomí, že sa od bezpečného miesta vzďaľuje, alebo keď sa dostane na miesto, z ktorého by bolo ťažké rýchlo odísť, prípadne by náhly odchod vyvolal pozornosť (napríklad opustenie sedadla uprostred radu v divadle).4
Ľudia trpiaci agorafóbiou majú strach, že ak z miesta nebudú mať možnosť včas uniknúť, stane sa im nejaká katastrofa – skolabujú alebo sa prestanú ovládať. Keď sa do takýchto situácií dostanú, sprievodnými prejavmi ich stresu a strachu býva:
- zrýchlený tep,
- potenie,
- návaly tepla,
- ťažkosti s dýchaním
- prípadne iné telesné prejavy.
Ak sa agorafóbia nerieši, môže sa rozvinúť depresia, partnerské problémy alebo strata zamestnania.
Vznik agorafóbie
Nie vždy sa dá presne určiť, ako a prečo agorafóbia vzniká. Podobne ako pri mnohých iných psychických poruchách má na to vplyv mix viacerých faktorov. Vedci sa domnievajú, že pri vzniku poruchy zohráva úlohu genetika, dve tretiny prípadov majú príbuzných s rovnakým ochorením. U príbuzných prvého stupňa je teda riziko vzniku agorafóbie 3-4krát vyššie ako u bežnej populácie.5 Vplyv má pravdepodobne aj výchova, najmä opustenie dieťaťa v detstve alebo naopak extrémna závislosť od rodičov. Ochorenie zvyčajne spúšťajú stresové udalosti – ukončenie vzťahu, strata zamestnania alebo úmrtie v rodine.
Agorafóbia sa častejšie vyskytuje u ľudí s Parkinsonovou chorobou, roztrúsenou sklerózou alebo chronickým črevným zápalom (Crohnova choroba a ulcerózna kolitída). Častejší výskyt je aj u ľudí závislých od alkoholu a drog.
Agorafóbia a panická porucha
Agorafóbia sa väčšinou vyskytuje v súvislosti s panickou poruchou, na ktorú často nadväzuje. Vo väčšine prípadov je panická porucha primárnym problémom a agorafóbia vzniká až druhotne. Panická porucha sa prejavuje silnou úzkosťou až strachom, ktorý vzniká náhle a bez zjavnej bezprostrednej príčiny. Sprevádzajú ju silné fyzické príznaky (potenie, triaška, bolesť svalov a iné), ktoré sa vo veľkej miere podobajú príznakom srdcového infarktu. Ak človek zažije panický atak v nejakom konkrétnom prostredí (napr. v nákupnom centre, v autobuse a pod.) a zopakuje sa to niekoľko krát, tak má následne tendenciu sa inkriminovaným miestam radšej vyhýbať.2
Liečba agorafóbie
Najvážnejším nebezpečenstvom agorafóbie je riziko samovraždy. Liečba je možná iba s odbornou pomocou. „Nepoznám ľudí, ktorí by agorafóbiu zvládli sami. Neliečenie tejto úzkostnej poruchy môže viesť k rozvinutiu ďalších psychických problémov,“ upozorňuje Michal Bača, ktorý zmieňuje aj možnosť rozvinutia ďalších úzkostných porúch alebo depresie.
Toto ochorenie výrazne komplikuje a ovplyvňuje každodenný život, dá sa však úspešne liečiť. Liečba je hlavne v kompetencii psychológa či psychiatra, prvotnú pomoc však môže poskytnúť aj všeobecný lekár. „Mnohým ľuďom pomáhajú správne indikované lieky a efektívne pomáha aj terapia, napríklad kognitívno-behaviorálna,“ vymenúva psychológ možnosti liečby agorafóbie.
Pri riešení problému sa často využíva aj tzv. expozičná liečba, pri ktorej sa pacient povzbudzuje, aby pripravený vstupoval do situácií, z ktorých má strach a dokázal pri tom upokojovať telesné príznaky a vedel efektívne pracovať s rôznymi katastrofizujúcimi myšlienkami. Tento prístup je efektívny až u 70 % pacientov a vedie k zlepšeniu až vymiznutiu agorafóbie.6 Podobne ako pri depresii a ďalších úzkostných stavoch sa dnes ako doplnok liečby najčastejšie predpisujú antidepresíva tretej generácie.
Mgr. Michal Bača
Vyštudoval psychológiu na Trnavskej univerzite. Prvé skúsenosti s psychoterapiou získal v resocializačnom centre Retest v Bratislave, ktoré sa zameriavalo na liečbu drogových závislostí. Pôsobil vo viacerých spoločnostiach a organizáciách, kde viedol tímy rozvoja zamestnancov. Okrem štandardného vzdelávania sa venoval rozvoju firemnej kultúry, leadershipu a talentu. Po dvadsiatich rokoch skúseností v korporáte sa opäť vrátil k individuálnej psychologickej praxi. Absolvoval výcvikový kurz v logoterapii a vzdeláva sa v kognitívno-behaviorálnej psychoterapii.
Zdroje:
- https://is.muni.cz/el/phil/podzim2018/PSMA002/um/Agorafobie_prezentace.pdf?kod=IMK015;lang=cs
- https://is.muni.cz/el/phil/podzim2020/PSMA002/104179208/Uzkostne_poruchy_IS.pdf
- https://psych.fnplzen.cz/sites/users/psych/Panicka_porucha.pdf
- https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/agoraphobia/symptoms-causes/syc-20355987
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/2864687/
- https://www.psychiatriepropraxi.cz/pdfs/psy/2012/04/08.pdf
Foto: Shutterstock.com
