„Celý týždeň som počítala, koľko hodín zostáva do piatkového popoludnia,“ spomína dnes tridsaťšesťročná Kristen R. „A potom, v nedeľu večer, alebo skôr už popoludní, na mňa začala padať tá známa tieseň.“ Dnes Kristen pracuje ako copywriterka pre malú softvérovú firmu, ale pred pár rokmi, počas jej pôsobenia v médiách, viedla pravidelné vnútorné bitky s tým, čomu sa hovorí syndróm nedeľného popoludnia alebo „nedeľné blues“. Okrem ľudí, čo pracujú od pondelka do piatku, postihuje vo veľkej miere študentov a žiakov a hovorí sa mu tiež School Bus Syndrome (syndróm školského autobusu). „Každý víkend končil rovnakými úzkostnými príznakmi: triaškou, nechutenstvom a pocitom všeobjímajúceho desu,“ líči Kristen.
Je to choroba, alebo nie?
Prácou sa stresuje skoro každý, zvlášť pri dnešných tlakoch na výkon. U čím ďalej vyššieho počtu ľudí sa však tento tlak stupňuje až k nedeľňajším úzkostným stavom. Kvôli domácim prácam, ktoré sa nestihli, úlohám, ktoré treba riešiť v práci, alebo skrátka len kvôli tomu, ako rýchlo sa ten víkend zase rozplynul. Medzi príznaky patrí okrem úzkosti a nespavosti tiež podráždenosť a fyzické známky panických atakov, ako nadmerné potenie a raketovo rastúci tep.
Aj napriek tomu, čo obete nedeľného syndrómu zažívajú, nepočíta sa zatiaľ tento stav medzi psychiatrické diagnózy.
„A práve preto je ťažké ho popísať,“ hovorí psychiatrička Larina Kase, autorka knihy Úzkosť od 9 do 5. „Ja ho zvyčajne charakterizujem ako 4S: Spánkové problémy, smútok, stres a sebapochybovanie, ktoré sa dostavujú pravidelne a vždy v rovnakom čase,“ vysvetľuje Larina. A dodáva, že hoci ľudí, ktorí jeden alebo viac z týchto pocitov zažívajú, je veľa, u väčšiny z nich majú “relatívne mierny priebeh”. S tým nesúhlasí psychiater Fred Finkelberg: „Pacienti, ktorí opakovane trpia nejakou ‘nedeľnou’ úzkosťou, sú doslova chytení v panickom kruhu. Rýchlosť, s akou nastupuje, je neuveriteľná. Počas 80 sekúnd alebo ešte rýchlejšie vás doslova prevalcuje vlna paniky.“
Spánok ako luxus
Neexistujú žiadne štatistiky o tom, koľko ľudí týmito príznakmi trpí. „Väčšina z nich pravdepodobne nepotrebuje žiadnu medikáciu, však postihnutých sú, ako sa hovorí, tony,“ vysvetľuje psychológ so špecializáciou na obsedantno-kompulzívne poruchy Jason Elias. Kombinácia pochybností o vlastnej nahraditeľnosti a presvedčenie, že zamestnanci musia potiť krv a slabšie články si zaslúžia vyhodiť, zrejme spôsobuje, že sa syndróm nedeľného popoludnia týka čoraz väčšieho počtu ľudí. V niektorých prípadoch vedie zvýšený tlak na manažment k tomu, že nastavujú svojim zamestnancom nereálne ciele a zvyšujú mieru ich stresu. Niekedy je to jednoducho iba zlým šéfom. A práve to bol prípad Johna Constantina, grafického dizajnéra z Ontária. Spomína na to, pod akým obrovským stresom bol, keď pracoval pre nepredvídateľného a občas aj agresívneho šéfa. „Najhoršie boli nedele. Ponocoval som, pretože som nemohol spať. A dosť som pil,“ priznáva.
Problémy so spánkom sú jedným z najčastejších príznakov nedeľného syndrómu. Nespavosťou spojenou s prácou trpí aspoň na Západe viac a viac ľudí.
Americká organizácia The National Sleep Foundation odhaduje, že kvôli peniazom, práci a obavám z jej straty nespí v noci zhruba tretina Američanov.
Máš hotové úlohy?
Aj keď nedokážeme určiť, koľko z nespavcov trpí syndrómom nedeľného popoludnia, vieme, že sa u nich depresie, úzkosť a nespavosť dostavujú v úplne pravidelných cykloch. „Nedeľné večery trávime povzdychmi nad tým, ako rýchlo to utieklo a ako sme zase nestihli všetko, čo sme mali v pláne,“ vysvetľuje Larina. „Tak ako školák, ktorý odkladá úlohy na desiatu hodinu večer, radi odsúvame všetky povinnosti na nedeľu, aby sme si nekazili piatkový večer alebo sobotný deň. Výsledkom je stres, úzkosť a nespavosť,“ dodáva.
Všetky tieto pocity môžu mať a pravdepodobne majú korene v našom detstve a dospievaní.
Ako podotýka klinický psychológ Harry Sobel, skoro každý z nás má nejakú stresujúcu skúsenosť so školou a odkladaním školských povinností. Tak ako výtvarník Dave: „Keď som bol mladý, trápilo ma každú nedeľu večer, či mám všetko pripravené. Všetky úlohy, pomôcky a učebnice,“ hovorí. „Nie že by som sa školy desil, ale tá nervozita, ktorú som zažíval, sa nejako preliala aj do môjho pracovného života,“ dodáva. A to aj napriek tomu, že Dave pracuje sám na seba. „V hlave mi to začne šrotovať a nedokážem sa na nič sústrediť, pretože musím stále premýšľať, čo je kde treba urobiť. Nemôžem jednoducho vypnúť a ísť spať.“
Odborníci sa zhodujú, že pocit nedostatočnej prípravy na ďalší týždeň skutočne môže vyvolávať úzkosti. A Finkelberg dodáva, že väčšinou sa prejavuje práve u ľudí, ktorí sú nadpriemerne schopní a výkonní. „Robí sa im nevoľno z nárokov, ktoré na seba kladú. Obzvlášť nebezpečná je ich orientácia na výkon a zároveň túžba potešiť a vyhovieť druhým,“ hovorí.
Radosť nerovná sa víkend
Ďalším problémom spojeným so syndrómom nedeľného popoludnia je podľa Eliasa tendencia oddeľovať naše pracovné a súkromné životy. Iste, je dobré mať nejakú hranicu, ale užiť si dva dni v pokoji a pohode, keď viete, že bude nasledovať päťdňový stres, je skrátka dosť ťažké.
„Keď viete, že máte iba víkend na to, aby ste žili skutočný život, potom sa z vášho voľného času stáva mimoriadne vzácna komodita,“ vysvetľuje psychológ.
A odporúča bojovať s týmto pocitom tak, že si aj na všedné dni naplánujete voľnočasové aktivity. Elias si kedysi myslel, že na výlet na bicykli musí byť víkend. Dnes ich podniká niekoľko kratších aj počas pracovného týždňa. „Plánujte si veci tak, aby ste sa nemuseli nutne upínať k víkendu,“ radí. Jeho slová potvrdzuje aj Kristen R. z nášho príbehu na začiatku: „Sústredila som sa na to, aby som si každý večer niečo dopriala. Obľúbený seriál, knižku alebo pohárik vína. Mať sa na čo tešiť mi pomohlo prežiť deň,“ spomína. Tiež jej pomohlo zmeniť prácu. Krok, nad ktorým uvažuje kopa ľudí. „Teraz sú moje nedeľné večery oveľa lepšie a tiež postaviť sa tvárou v tvár ďalšiemu týždňu ide ľahšie, keď viete, že vašu prácu niekto ocení,“ hovorí. So svojim príšerným šéfom sa rozlúčil aj John. A Dave, kedykoľvek v nedeľu nemôže spať, vytiahne svoj zoznam úloh, jeden si vyberie a dokončí ho. A potom už je k nemu spánok milostivý.
Všetko sa dá zmeniť
Ak trpíte úzkosťou, môže vám pomôcť i terapia či medikamenty. A rovnako aj upokojujúce techniky ako dychové cvičenia a meditácie.
Čo naopak podľa Finkelberga nepomáha vôbec, je šírenie paniky aj na ostatných ľudí vo vašom živote.
„Ľudia, ktorí potrebujú, aby ich upokojoval niekto iný, nakoniec nezažívajú pocit víťazstva, ale naopak porážky,“ vysvetľuje. A odporúča skôr chodiť na jógu alebo do speváckeho zboru a nehádzať svoje úzkosti na partnerovu hlavu. Dôležité je, že so syndrómom nedeľného popoludnia nemusíte žiť. Vždy môžete ovplyvniť buď stresovú situáciu, alebo aspoň vašu reakciu na ňu. „Vždy máte na výber, aj keď si to napríklad práve v danej chvíli nemyslíte,“ dodáva Elias.
Zatočte s tým: Ako vziať nedeľné večery späť do svojich rúk?
Odborníci a ľudia, ktorí so syndrómom nedeľného popoludnia úspešne zatočili, tvrdia, že pár jednoduchých stratégií dokáže minimalizovať smútok a nervozitu z končiaceho víkendu.
Dodržiavajte rytmus: Aby ste prekonali nespavosť, majte budík dlhodobo nastavený každý deň na rovnaký čas – vrátane sobôt a nedieľ. Ak si ale v nedeľu prispíte čo i len o pol hodiny dlhšie, bude sa vám večer horšie zaspávať.
Zdokonaľte sa v time managemente: Odborníci upozorňujú, že ľudia, ktorí sa naučili pracovať efektívnejšie (namiesto toho, aby pracovali viac a dlhšie), znížili celkový stres vo svojich životoch a s ním súvisiace úzkosti.
Majte sa radi: Na nedeľné popoludnie si naplánujte nejakú aktivitu, ktorá vám pomôže nahradiť úzkosť pocitom radosti a šťastia. To isté urobte aj s pondelkovým popoludním, a budete mať so začiatkom nového týždňa na čo sa tešiť. „Poznal som chalana, ktorý si vždy pred skúškou zašiel do kina. Najskôr som to vôbec nechápal, skúšku totiž zakaždým urobil akoby nič. Potom mi to došlo: skrátka sa potreboval upokojiť a vypnúť,“ hovorí Finkelberg.
Žite prítomnosťou: Schopnosť sústrediť sa na to, čo sa deje práve teraz, vám môže pomôcť menej sa obávať toho, čo bude. To samozrejme vyžaduje trochu praxe. „Kedykoľvek vám cez víkend utečú myšlienky k práci, chyťte ich a presmerujte späť k tomu, čo práve robíte,“ odporúča Elias.
Nepusťte úzkosť ku kormidlu: Dychové cvičenia, jóga alebo akékoľvek iné cvičenia pomáhajú zvládať stavy úzkosti. Pokiaľ vám nevyhovujú skupinové lekcie, kúpte si DVD alebo nájdite videá na internete a cvičte doma.
Vyhľadajte odborníka: Lieky alebo terapie nie sú na hanbu, ale môžu vám zlepšiť život!
Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme ani potuchy. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorí vidia svet a možnože si budete vedieť lepšie predstaviť, čím si prechádzajú…
Prečítajte si tiež: Práca v 21. storočí? Ocitli sme sa uprostred revolúcie.
