„Digitálne nomádstvo je síce chytľavý výraz, ale tá hlavná zmena sa odohráva pod ním,“ pripúšťa Robert Vlach, podnikateľský poradca a zakladateľ portálu Navolnenoze.cz, ktorý bol navyše jedným z prvých digitálnych nomádov v Česku. Na voľnej nohe je už od 90. rokov a tiež vždy rád cestoval. Keď v roku 2010 narazil na termín “digital nomad”, jednoducho ho preniesol do československého prostredia.
Hoci sa z digitálneho nomádstva stal fenomén, Robert priznáva, že jeho vplyv spočiatku podcenil. „Rovnako ako coworking som to mal za nevýznamný trend pre malú skupinu ľudí. Ale mýlil som sa,“ uvádza. Preto, koniec koncov, k ďalším podobným trendom, ktoré sa teraz vynárajú, pristupuje o chlp opatrnejšie. „Fakt nie sme schopní dohliadnuť, aké zmeny môže spôsobiť napríklad rozvoj umelej inteligencie, robotiky a ďalších vecí.“
Nikto nevie, kam sa to vyvinie
Práve nástup digitálnych a komunikačných technológií v posledných piatich až desiatich rokoch obrátil náš prístup k práci. “Do tej doby bolo všetko jednoduché – človek vždy niekam dochádzal a tam pracoval. Teraz ale model s časovým a lokálnym ohraničením práce padol,” hovorí Robert Vlach a dodáva: „Vďaka technológiám sa dá veľa vecí robiť na diaľku. Sme svedkami fundamentálnej, prevratnej zmeny.“
Je presvedčený, že to, ako budeme ďalej pracovať, sa bude utvárať ešte ďalších 10 alebo 20 rokov. Posun od lokálnej k nelokálnej práci, ktorá je viac sústredená okolo ideí a činností než okolo miesta a času, je podľa neho nezadržateľný. Len skrátka zatiaľ nie je zrejmé, kam a ako sa to všetko vyvinie.
Zatiaľ digitálne nomádstvo mení napríklad zaužívanú terminológiu. Je tu totiž otázka – nakoľko je to ešte práca a nakoľko už dovolenka?
„Chce to nové názvoslovie. Sám to nazývam pracovná dovolenka, pretože je to práca spojená s dovolenkou. Trebárs keď som písal knihu, bola to práca, alebo zábava? Ani jedno to nevystihuje – nebola to práca ako každá iná a bavilo ma to, zároveň to ale nebola iba zábava. Malo to znaky oboch, to len my sme zvyknutí vnímať prácu a zábavu ako protiklady,“ hovorí.
Zamotanú hlavu z toho majú aj psychológovia práce zo starej školy. „Keď som hovoril o digitálnom nomádstve v televízii, prišla za mnou jedna psychologička a vyčítala mi, že je to absolútne nezdravé, že vraj propagujeme niečo, čo odporuje zásadám duševnej hygieny. A to mi povie niekto, kto to v živote neskúsil,“ smeje sa Robert s tým, že je nezmysel, aby človek v dnešnej dobe celý rok naplno makal a potom odišiel na dvojtýždňovú dovolenku: „Pohyb, dostatok slnka, nové kontakty s ľuďmi, to sú predsa všetko veci, ktoré zásadne ovplyvňujú psychickú kondíciu.“
Máme kopu možností, ako pracovať
On sám preto považuje digitálne nomádstvo za jeden zo spôsobov, ako zvýšiť svoju produktivitu. „Na jeseň a v zime mi tunajšie počasie vôbec nesedí. Keď vyrazím na Kanáre, pôsobí na mňa tamojšie slnko ako úžasný stimul. Energia a kreativita sa obnoví, pretože nie som pod dekou šedivého počasia,“ hovorí.
Nové trendy sa tak podľa neho dajú využívať nielen podľa biorytmu každého z nás, ale aj s ohľadom na prácu, ktorú je potrebné vykonať.
Do budúcnosti by sme mohli monitorovať svoju výkonnosť a striedať rôzne typy prístupov k práci podľa toho, čo nám v danej chvíli vyhovuje. Niekedy je totiž fajn byť v spoločnosti iných ľudí, ako pri nomádstve, no inokedy sa potrebujeme izolovať niekde na samote a sústrediť sa na prácu, čo je zase princíp tzv. hlbokej práce.
„A to je práve to, čo je na tom všetkom strašne fajn. V okamihu, keď človek pristúpi na to, že toto všetko je možné, tak zistí, že má strašne veľa možností, ako pracovať. Už sa nemôže stať, že bude sedieť desať rokov zavretý v kancli a robiť to isté. Raz za pol roka vyrazí von, zmení štýl práce a prostredie, čo môže fungovať ako výborná prevencia vyhorenia,“ dodáva Robert Vlach. „Pre mňa osobne je cestou skúmať všetky možnosti a vytvoriť si z nich vlastné portfólio prístupov k práci, ktoré som schopný uplatniť podľa toho, na akom projekte zrovna pracujem.“
Zmena pracovných zvyklostí podľa neho prebehne, či chceme, alebo nie. Aj keď stále ešte nemáme návody, riešenia a postupy, ako to robiť optimálne, podstatné je, že ľudia zmenu chcú. Väčšia sloboda v práci je obrovské lákadlo. „Netreba sa toho báť. Nie je to disruptívny trend, ktorý by za sebou nechal spálenú krajinu. Sú to vlastne príjemné starosti. Musíme sa ale pripraviť na to, že klasických pracovných miest, kde sa robí od deviatej do piatej, bude ubúdať. Nahradia ich stroje, technológie, cloudové systémy…“
“Ľudia ale budú musieť niečo robiť. Ak pre nich nebudú klasické miesta, bude potrebné vytvárať čiastočné, voľnejšie úväzky, alternatívne práce. Na Západe sa to deje už teraz.”
“Mnísi” v Beskydách
Aj na Slovensku už je veľa ľudí, ktorí počujú na tieto nové trendy. Korene tú zapúšťa nielen digitálne nomádstvo, ale aj jeho opak – tzv. hlboká práca. Kým nomádi trávia čas spoločne a pritom pracujú, hlboká práca je pre zmenu postavená na tom, že ľudia sami zamieria na odľahlé miesto, kde sa v krátkodobej izolácii venujú sústredenej práci. „Je to také mníšske oddelenie sa od davu, počas ktorého ľudia naplno tvoria, a potom sa vrátia späť,“ hovorí Robert Vlach.
V dobe e-mailov, mobilov a všemožných iných “rušičiek” koncentrácie” je práve hlboká práca jednou z ciest, ako z toho všetkého von. Riešenie je to pritom radikálne: Musíte si striktne vyhradiť časové bloky na prácu s maximálnym sústredením. Hlboká práca sa dá prevádzkovať kdekoľvek, ideálne sú pre ňu však tzv. pracovné útočiská, čiže retreaty. To sú miesta, ktorých hlavným benefitom je preslávený “kľud na prácu”. Tu sa dá ľahšie sústrediť na čistú, naozaj profesionálnu prácu bez vyrušovania.
Robert Vlach má na prichádzajúce trendy dobrý nos. Keď nedávno sprístupnil svoju chalupu v Beskydách ako miesto, ktoré si môžu prenajať tvoriví ľudia hľadajúci útočisko, kde by mohli nerušene tvoriť, stretol sa s obrovským záujmom. „Niekto tam píše knihu, iný rozbieha novú firmu, ďalší zase vyvíjajú napríklad aplikáciu. Za týždeň pritom každý, kto to skúsil, urobí kus práce.“ Funguje to. Hlboká práca a pracovné útočisko ako to naše sa ideálne dopĺňajú,” hovorí Robert.
„Koľko takých čiastkových trendov ešte celá transformácia od lokálnej k nelokálnej práci prinesie, to je otázka. Teraz je to digitálne nomádstvo alebo hlboká práca, za pár rokov sa ale vďaka nástupu robotiky či 3D tlačiarní budú diať veci, ktoré nám dnes prídu ako úplné sci-fi. Napríklad chirurg niekedy v budúcnosti nebude ani musieť byť v konkrétnej nemocnici, ale môže fungovať ako špecialista, ktorý bude programovať či ovládať roboty pre rôzne nemocnice po celom svete. Už to budú ony, kto bude operovať pacientov,“ zakončuje Robert Vlach.
Psychickú rovnováhu považujeme všetci za samozrejmosť. Kým ju máme. Bohužiaľ niektoré zákutia mysle si občas robia, čo chcú, bez ohľadu na naše priania alebo predstavy. Ľudskej psychike a duševnému zdraviu sme sa podrobne venovali na našej špeciálnej microsite. Preskúmajte jej interaktívne časti a vyskúšajte si simulátory rôznych psychických porúch.
Prečítajte si tiež: Emócie do práce patria. Ale ako s nimi narábať?