Či sa nám to páči alebo nie, náročné obdobia – napríklad po rozchode alebo rozvode, keď je niekto blízky chorý alebo nás trápia rôzne nezhody – proste práci neprajú. Začína to už v prípade krátkodobých problémov, ako keď sa pri raňajkách pohádate s partnerom: odborníci odporúčajú zvážiť, ako si zlosť alebo smútok nepriniesť do práce. Pokiaľ je to možné, vziať si sick day, pracovať z domu alebo pokiaľ môžete, aspoň na hodinku z kancelárie „vypadnúť” a prejsť sa napríklad na čerstvom vzduchu. Inak hrozí, že sa stres bude nabaľovať a vám bude horšie a horšie.
Keď máte problémy…
My ľudia sme trochu zvláštni: keď je toho na nás veľa, často sa paradoxne trestáme a sme k sebe o to prísnejší. Pritom najlepším liekom na extrémny stres je presne opak – byť na seba lepší. A nehanbiť sa za to. Pamätajte, že vaše psychické zdravie je prednejšie než zadržovanie emócií a snaha za každú cenu v zamestnaní podať perfektný výkon.
Zvlášť to platí v prípade, keď čelíme vlečúcim sa a dlhodobým problémom v osobnom živote. Je úplne v poriadku si o tom pohovoriť s priamym nadriadeným. Nie je čoho sa báť. „Väčšina šéfov má porozumenie a je schopná vám na chvíľu trochu uľaviť tak, aby ste sa mohli vysporiadať v súkromnom živote a pritom sa vám nerozpadol ten pracovný,” radí čitateľom Refinery29 kariérna koučka Jenny Foss.
Prinajmenšom spoločne môžete identifikovať, čo je práve teraz vo vašej práci dôležité a čo môžete bezbolestne delegovať na kolegov.
V prípade, že vás trápia vážne psychické problémy, či už sa jedná o konkrétnu epizódu alebo chronickú záležitosť, je zložitejšie. V ideálnom prípade by bol každý šéf rovnako ústretový a chápavý, ako by šlo o chorobu tela – bohužiaľ tomu tak nie je vždy. Univerzálna rada asi neexistuje, ale pokiaľ nadriadenému dôverujete, skúste sa s ním porozprávať. Môžete začať zoširoka a vysvetliť mu, že proste bojujete so zdravotnými ťažkosťami. Však sa tiež o zdravie jedná. Pokiaľ sa cítite naozaj zle, rozhodne sa nebojte požiadať svojho obvodného lekára o péenku. Návšteva psychiatra, prípadne psychoterapeuta, by potom mala byť samozrejmosťou.
Máme v práci Taliansko
Drámy, hádky a nezhody na pracovisku sú normálne. Ako by neboli, keď sa tam dnes a denne stretáva rôznorodá skupina ľudí, ktorí by sa za iných okolností asi dokopy nedali. Práve rozmanitosť názorov a prístupov i určité konflikty, ktoré z toho plynú, môžu byť v dobrom tíme konštruktívnym nástrojom k dosiahnutiu spoločného cieľa. Niekedy je to ale celkom naopak: máte pocit, že vás šéf šikanuje, kolega alebo kolegyňa podkopáva vašu prácu alebo vás ohovárajú za chrbtom, niekoho výčitku považujete za prehnanú a iného človeka by ste zase najradšej zabili…Čo teraz?
Celkovú atmosféru asi šmahom nezmeníte, ale môžete začať u seba.
Zhlboha sa nadýchnite a pozrite sa na svoje emócie s odstupom. „Keď sme nervózni alebo rozčúlení, máme sklon sa s nimi až príliš identifikovať,” hovorí psychoterapeut Ralph De La Rosa.„Prvým krokom von je oddeliť sa od danej emócie, povedať si : Môj hnev, to nie som ja. Zamyslite sa nad tým, akí ste naozaj. Aké sú vaše hodnoty. O čo vám skutočne ide.”
„Schopnosť rozoznať, prijať a následne tvarovať vlastné emócie je zásadné ako pri prehlbovaní vzťahov s blízkymi, tak pri posilňovaní vplyvu na pracovisku a umení meniť nápady vo výsledku.Vďaka množstvu úspechov i zlyhaní, ktoré mám za sebou, som práve túto kľúčovú schopnosť posilnil viac než ktorúkoľvek inú,” súhlasí sociológ Joseph Grenny, ktorý sa zaoberá predovšetkým vzťahmi a správaním na pracovisku. Hovorí pri tom otvorene o vlastných skúsenostiach na pozícii nadriadeného: „Keď cítim impulz na niečo alebo niekoho precitliveno zareagovať, uvedomím si svoje pocity a príjmem za ne zodpovednosť. Opakujem si, že to je o mne, nie o danej veci alebo človeku.”
Svoj hnev alebo pocit krivdy ste ako tak ovládli, ale celé vám to kazí neznesiteľný spolupracovník? Skoro každý takého má a Ralph De La Rosa má recept, ako sa s ním naučiť koexistovať. „ Pristupujte k nemu rovnako ako k svojmu najotravnejšiemu strýčkovi alebo pravicovo založenej sestre, s ktorými musíte tráviť sviatky. Nebavte sa s nimi o konkrétnych detailoch a radšej sa zamerajte na základné ciele, pretože práve tie sú v deviatich z desiatich prípadov spoločné. Či už je to rovnoprávnosť na pracovisku alebo misia celej firmy.”
Že chlapi neplačú? Chyba!
Aby bolo jasno: nemusíte to vždy zvládnuť. Je normálne stratiť kontrolu, zvýšiť hlas, prasknúť dverami alebo sa rozplakať. Lenže čo potom? Niekedy je najlepšie sa k situácii už nevracať. V prípade, že ste na niekoho neprávom alebo prehnane udreli, rozhodne je dobré sa ospravedlniť, avšak bez zbytočného vysvetľovania alebo výhovoriek. Pokiaľ ste ale pred kolegami neudržali slzy, ospravedlnenie si kľudne odpustite. „ Emócie sú prirodzená vec a nikto by sa za ne nemal ospravedlňovať,” verí HR špecialistka Michelle Petrazzuolo a dodáva, že plač pred kolegami nie je zlyhanie, často býva celkom opodstatnený.
Bohužiaľ to v tomto ohľade zatiaľ majú jednoduchšie ženy, myslí si odborníčka.
Od mužov sa očakáva, že budú svoje pocity a reakcie viac kontrolovať, odmalička počúvali, že „chlapi neplačú”. Podľa Petrazzuolo na to ale majú rovnaké právo ako ich kolegyne. „Keby boli všetci úprimnejší, čo sa pocitov týka, pomohlo by to mužom, ktorí si občas poplačú, odstrániť stigmy, a naviac by to zmenilo všeobecný pohľad na „feminné” prejavy, ktoré si mnohí spájajú so slabosťou.” Inými slovami – nebojte sa plakať, možno tým zlepšíte život všetkým.
Ľudská psychika je zložitá a s tým súvisí i zložitosť medziľudských vzťahov. Čím viac toho o jej zákutiach vieme, tým lepšie. Preto sme pre vás pripravili špeciálnu microsite, ktorá sa problematike duše a jej chorobám venuje. Zaujíma vás, ako vníma svet človek trpiaci depresiou alebo schizofréniou? Vyskúšajte simulátory!
Prečítajte si tiež: Čo sa deje s telom, keď je pod tlakom? Prečo nás tak ničí stres?
