AXA Patalie.sk Patalie.sk poistka proti nude
f

Odoberajte náš newsletter

Nič to nestojí a už vám nikdy neutečie žiadny prima článok.

hľadať

Čo sa deje s telom, keď je pod tlakom? Prečo nás tak ničí stres?

O tom, že náš psychický život ovplyvňuje telesné procesy, vie každý. Stres zabíja – to nie je nič nové. Zaujímavé je, že vedci celkom dobre chápu, čo konkrétne stojí za vražedným stresom a ďalšími vplyvmi psychiky na telo. Čo spája stres napríklad s rakovinou? A čo s tým má spoločné náboženstvo?

Stres je – čisto biologicky – užitočná schopnosť organizmu v určitom okamžiku napnúť sily. Niečo sa stane a je potrebné utiecť alebo bojovať, takže dáva dobrý zmysel okamžite vypnúť” trávenie a nadbytok premýšľania a všetky dostupné zdroje poskytnúť svalom.

Teória tigra
V psychológii rozlišujeme dva druhy stresu: Akútny a chronický. Ten akútny chápeme ako prirodzený a zdravý, zatiaľ čo ten chronický ako zlý”. V priebehu evolúcie dávali zmysel oba. Aj chronický stres totiž môže byť užitočný. Neustála úzkosť, nervozita, pripravenosť k útoku alebo úteku je v nebezpečnom prostredí výhodou, pretože umožňuje zareagovať rýchlejšie – a napríklad uskočiť pred hadom. V civilizovanom svete ale škodí.

Čo sa pri strese deje? Pokiaľ na vás útočí tiger, vaša amygdala, malý zhluk neurónov približne uprostred mozgu, ktorý spracováva emócie a nebezpečenstvo, detekuje hrozbu. Na základe nervových signálov z amygdaly sa vyplavia hormóny nazvané katecholamíny – adrenalín a noradrenalín. Organizmus napne sily, zrýchli tep, zvýši tlak, svalovú tenziu, prekrvenie svalov a mnoho ďalšieho. Zároveň sa vo zvýšenom množstve produkuje tzv. stresový hormón kortizol. Ten záťaži prispôsobuje metabolické procesy. Rozkladá bielkoviny v koži a vo svaloch, takže namiesto toho, aby sa tam odkladali, tlmia činnosť pečene – a tým dodáva energiu k okamžitej akcii.

Stres a imunita
V ideálnom prípade rýchlo zistíte, že je tiger za mrežami zoo a všetko je ok. Organizmus sa opäť ukľudní.

V horšom prípade ste sa nezľakli tigra, ale bojíte sa neustálych výčitiek šéfa alebo svokry – a stres neopadne. Trvalý stres je samozrejme horší – ale nebezpečné je i časté opakovanie toho akútneho.

Kortizol vyplavený do krvi totiž ovplyvňuje organizmus ešte dlho potom. A škodí hneď v niekoľkých smeroch: Ako pri opätovných akútnych stresoch, tak i (a o to viac!) pri chronickom napätí, ktoré nikdy nemizne. Pôsobí napríklad na mozog – a tiež na imunitu.

Kedysi dávno Zem okupovali organizmy s pár bunkami, ktoré na všetky nebezpečia reagovali rovnako, jedinou obrannou reakciou. Z tej sa postupom evolúcie vyvinuli dva odlišné systémy: Stresový, ktorý nám pomáha brániť sa predátorom, a imunitný, vďaka ktorému sa bránime proti mikroorganizmom. Obidva ale ostávajú úzko spojené. A hormóny vyplavené kvôli stresu pôsobia aj na imunitu.

Natural Born Killers
Prvotné vyplavenie katecholamínov (adrenalínu a noradrenalínu) imunitu podporuje. Zvýši v krvi koncentráciu lymfocytov – napríklad NK lymfocytov, ktoré bojujú proti rakovinovému bujneniu. NK znamená „natural killer– teda zabijak od prírody. Bunka, ktorá zabíja bunky nakazené vírusom alebo hroziace rakovinotvorným bujnením.

Keď sa zľaknete, vaše telo je pripravené ničiť vírusy a rakovinu!

Dĺžka takého obohatenia imunity sa ale počíta len na sekundy. V dlhodobom horizonte pri strese preváži pôsobenie kortizolu – a ten imunitu znižuje. Nádchu ani rakovinu preto zľaknutím nevyliečite, naopak. Štúdia robená na myšiach ukázala pokles v aktivite NK lymfocytov desiatky hodín po utrpenom elektrošoku, ktorý ich vyľakal. U ľudí rovnaký proces potvrdil výskum na parašutistoch. Pri skoku s padákom sa samozrejme zvýšil adrenalín – a s ním dočasne narástla i imunita. O hodinu neskôr už ale imunita fungovala výrazne horšie než pred zoskokom.

Kedy sa lepšie hoja rany
Stres vedie k nárastu imunity len na chvíľku – a potom ju ničí. V dlhodobejšom merítku to isté hovoria i psychiatrické štúdie. Pacienti, ktorí prichádzajú k psychiatrovi so zhoršením stavu (a teda nárastom stresu z psychických problémov), vykazujú tiež zhoršenie imunity.

Výskumov, ktoré takéto závery potvrdzujú, je veľa. V jednom z experimentov vedci merali dĺžku hojenia drobného poranenia u študentov. Zistili, že pichnutie do ruky sa uzdravuje oveľa rýchlejšie počas letných prázdnin než v strese počas skúškového obdobia. Iný výskum dokázal výrazné zníženie účinnosti NK buniek u ľudí, ktorých neustále stresuje starostlivosť o blízkeho, ktorý trpí Alzheimerovou chorobou. Činnosť NK buniek silno tlmí aj dlhodobá úzkosť, ukázali ďalšie výskumy. Prečo presne k tomu dochádza? Prostredníkom sú zrejme tzv. cytokiny (konkrétne interleukíny) – signálne molekuly, ktoré v tele riadia činnosť imunitnej sústavy. Na základe ich signálovsa vytvárajú a pracujú NK lymfocyty. Tie vedia rozoznať „zdravé” bunky v tele od tých nakazených alebo nádorových – a nepriateľov nemilosrdne zabíjajú.

A ako s tým súvisí náboženstvo?
Jedným zo zásadných vplyvov náboženstva je sociálna podpora, ktorú prináša. Náboženské komunity ľuďom dávajú hneď dvojitú istotu. Za prvé tú sociálnu: Majú v náboženskej obci svojich priateľov a nie sú osamelí. Osamelosť je pritom jedným zo zásadných civilizačných problémov – jej negatívny vplyv na zdravie podľa niektorých vedcov predčí napríklad fajčenie!

Za druhé, náboženské spoločnosti prinášajú existenčnú istotu: Komunita sa o človeka postará, keď to nezvládne sám. Vo vyspelom a tradične veriacom Slovensku dôležitosť takýchto väzieb vidíme často na vlastné oči. V mnohých krajinách s menej funkčným sociálnym systémom (výskumy pochádzajú napr. z USA alebo Ukrajiny) sa ale pre veľa obyvateľov jedná o zásadnú istotu: Že v prípade úrazu alebo choroby nezostanú na ulici.

Kľúčové je aj duchovné zázemie, ktoré človek má vo svojej viere. Jedna zo štúdií ukazuje, že psychická vyrovnanosť je u niektorých rakovín podstatným ukazovateľom, či sa choroba vráti alebo nie. Ľudia, ktorí vo viere nachádzajú silu k prekonaniu svojho utrpenia, sa potom logicky uzdravujú lepšie. Mimochodom, podobne ako stres, na NK lymfocyty pôsobí alkohol. Dá sa predpokladať, že minimálne v niektorých krajinách veriaci ľudia pijú menej.

Dôvodov bude kopec. Napríklad medzi ne patrí i boží zásah, alebo aj nie – to sa vedecky dokázať nedá. Veda ale vie ukázať, že ľudia, ktorí chodia do kostola, majú nižšiu hladinu interleukínu-6. Cytokínu, ktorý úzko súvisí so stresom a zápalmi – a podrýva ľudské zdravie.

Stresom trpí nielen telo
Prepojená ale nie je len imunita so stresom. Človek je jeden organizmus, v ktorom súvisí všetko so všetkým. Životné šťastie, radosť alebo psychoterapia majú nespochybniteľný vplyv na prakticky všetky somatické neduhy, a naopak. Každý ďalší stres vyplavovaním kortizolu navyše poškodzuje hipokampus – časť mozgu, ktorá nám pomáha stresu nepodľahnúť. Vďaka tzv. epigenetickým procesom sa stres a náchylnosť k nemu (rovnako ako jeho vyliečenie) prenáša i na potomkov. Pokiaľ sa naučíte byť kľudný, budú kľudné i vaše deti!

A náboženstvo? Jeho vplyv vtipne ukazuje prípadová štúdia psychoterapie jednej americkej dámy dôchodkového veku. Autor tohto článku už nemôže nájsť, kde o nej čítal, tak ju prerozpráva skôr ako rozprávku.

Vzdelaná a milá vdova sa v šiestej dekáde života presťahovala zo západného na východné pobrežie – a začala trpieť depresiami, ktoré sa prejavovali aj problémami so srdcom.

Od psychiatra sa dostala k psychoterapii, kde už spočiatku uviedla, že je nešťastná, pretože je sama. Terapeut úplne mimochodom spomenul, že veľa podobných starších dám venuje čas náboženským spolkom, kde potom majú mnoho priateľov.

Klientka k terapeutovmu prekvapeniu svoje sedenie o týždeň neskôr zrušila. Po mesiaci potom prišla poďakovať, že si našla päť rôznych náboženských spolkov piatich rôznych cirkví. Každý deň tak údajne chodila do krúžku, raz do katolíckeho, inokedy do anglikánskeho, potom pravoslávnehoa v každom mala mnoho skvelých priateliek.

Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, do ktorých skôr či neskôr nakuknete. Chtiac či nechtiac. My sme sa do nich ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu micrositu. Ak si chcete skúsiť, ako vidí svet človek postihnutý schizofréniou alebo paranojou, smelo do toho.

#VojtěchPíšl

Prečítajte si tiež: Stále mladším deťom hrozí syndróm vyhorenia. Ako tomu zabrániť?

Postarajte sa o svoju rodinu, pokiaľ môžete.

Život vám môže skomplikovať nielen úraz, ale aj dlhšia choroba. Aj keď si myslíte, že ste ako rybička. Nechajte nám svoje meno, telefón a profík z poisťovne AXA sa vám čoskoro ozve.

Udeľujem súhlas spoločnostiam finančnej skupiny AXA na Slovensku, tj.: AXA životní pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, AXA investiční společnost a.s., organizačná zložka Slovensko, AXA d.d.s., a.s., AXA Management Services s.r.o., organizačná zložka Slovensko so spracúvaním osobných údajov v rozsahu: meno a priezvisko, telefónne číslo s cieľom:

- ponúkať produkty týchto spoločností,
- zasielať obchodné oznámenia (elektronickou formou ponuky produktov a služieb),
- automatizovaného spracúvania osobných údajov kvôli prispôsobeniu obchodnej ponuky mojim individuálnym potrebám,
- poskytnúť osobné údaje v rovnakom rozsahu obchodnému partnerovi AXA ASSISTANCE CZ, s.r.o.,
- prieskumu trhu a spokojnosti s využívanými produktmi a službami,
pričom takýto súhlas udeľujem na obdobie trvania zmluvného vzťahu s ktoroukoľvek z vymenovaných spoločností a následne aj na obdobie 5 rokov po skončení takéhoto zmluvného vzťahu. Ak sa nestanem klientom žiadnej zo spoločností AXA, udeľujem súhlas na obdobie 5 rokov od tohto udelenia.
Ďalej by sme Vás chceli informovať, že poskytnutý súhlas je dobrovoľný a môžete ho kedykoľvek odvolať, buď telefonicky na AXA linke +421 2 2929 2929, e-mailom na info@axa.sk, alebo písomne na adrese AXA, Kolárska 6, 811 06 Bratislava.
Zároveň potvrdzujete, že ste sa oboznámili s textom Informačného memoranda. Jeho znenie nájdete na webovej stránke AXA, na www.axa.sk/osobne-udaje/. (skrýt text)