Rozsvietite svetlá, vybiehate schody či odomkýnate a zamkýnate dvere. Trikrát. Čo by sa stalo, keby ste niečo z toho urobili len raz?
Od tej doby, čo som začala študovať vysokú školu, sa najviac bojím toho, že by som kvôli tomu mohla pohorieť pri skúške. Keď som bola malá, týkali sa obsesie zase najviac mojej rodiny. Stačilo len, aby sa zdržali po ceste domov, a ja som si hneď predstavovala tie najhoršie scenáre.
Aké?
Mala som strach z toho, že niekto z nich umrie. Myslím, že tú obavu vo mne odštartovala moja mama. Keď som mala asi 9 rokov, urobila si zo mňa srandu a predstierala, že sa dusí. Ona si to vôbec neuvedomila, ale ja som si myslela, že umiera, a začala som hrozne panikáriť. Bol to len hlúpy vtip, ale pre mňa to bolo naozaj stresujúce. Možno preto sa bojím najviac práve o svoju mamu. A preto som tiež preventívne začala robiť niektoré veci trikrát.
Prečo akurát trikrát?
Pretože do tretice všetko dobré. Niekedy tú činnosť vykonávam aj deväťkrát, pretože to znamená trojnásobok šťastia.
Nezdržuje vás to?
Občas je celkom vtipné, keď sa ponáhľam do školy a bežím po ulici, ktorá vedie od nášho domu, a šliapem na každý kanál, na ktorý narazím, trikrát. Takže áno. Zdržuje ma to ako myšlienkovo, tak fyzicky, napriek tomu to vždy urobím. Aj tak šliapnem trikrát i na obrubník na každej strane ulice blízko domova.
Takže rituály robíte aj v spoločnosti ľudí?
Niekedy áno. Ale pred kamarátmi sa to snažím obmedziť, pretože si z toho občas robia srandu. Rovnako tak môj priateľ, ktorý si na to, že šliapem na každý kanál v našej ulici, už zvykol a vždy čaká, až svoj rituál vykonám.
Stalo sa vám niekedy, že ste rituál urobili na nevhodnom mieste?
Napríklad v školskej jedálni.
Občas sa uprostred obeda zdvihnem zo stoličky, hodím soľ za chrbát a trikrát sa otočím, pretože som pri dochucovaní jedla omylom vysypala trochu soli i mimo tanier.
Babička mi raz povedala, že to prináša smolu a týmto spôsobom sa tomu vyhnem.
Ste poverčivá?
Šialene. Akoby nestačilo, že mám svoje vlastné rituály, ktoré musím dodržiavať. Babička ma ešte k tomu od malička kŕmi poverami, takže mám strach aj z nich. Napríklad minulý týždeň mi pred autom prebehla čierna mačka. Nestihla som zastaviť a prešla som tou cestou, čo znamená smolu. Celý týždeň som sa potom strachovala, čo sa hrozné stane, až som nakoniec neurobila skúšku a musím si kvôli tomu o rok predĺžiť štúdium. Raz som kvôli čiernej mačke obchádzala celý blok.
Za neúspechy môže podľa vás čierna mačka?
Nie, to nie. To je na tom to najhoršie. Je to rovnako ako s tými rituálmi. Viem, že keby som ich nevykonala, nič by sa nestalo, ale tie hrozné myšlienky vnútri v hlave ma nútia tú vec aj tak trikrát urobiť. Ide skôr o stres, ktorý kvôli tomu mám. Predsa len celé detstvo počúvam, ako rozbité zrkadlá, soľ na stole alebo čierne mačky prinášajú smolu.
Darí sa vám niekedy rituálom odolať?
Skôr nie. Mala som obdobie, kedy som si stále hovorila, že to, čo robím – napríklad to šliapanie na kanály – je hlúposť. Išla som okolo nich a sama seba sa pýtala, prečo by som to mala robiť, prečo by som na ne mala šliapať. Niekedy sa mi dokonca darilo ich obísť, ale aj tak som sa potom nakoniec vrátila a trikrát na ne stúpila. Pretože som si zase povedala – čo keby? Nechcela som nič riskovať.
Hovorili ste ale, že viete, že by sa nič nestalo.
To viem. Najhoršie na tom je, že som vlastne taký väzeň vlastných myšlienok. Nedokážem ich ovplyvniť, a akonáhle si v hlave poviem napríklad to, že keď trikrát nezaklopem na jedno miesto, tak niekto umrie, radšej to urobím.
Štve ma to, pretože nemôžem robiť veci poriadne tak, ako chcem, ale iba tak, ako mi to myseľ rozkazuje.
Okrem OCD trpíte tiež úzkosťami. Ovplyvňujú sa tieto choroby navzájom?
Áno. Myslím, že spolu súvisia. Mám napríklad veľký problém hovoriť s ľuďmi – hlavne cez telefón. Zariaďovať si týmto spôsobom lekára je pre mňa horor, hrozne sa hanbím. Keď už zavolám, tak je to celkom v pohode, ale kým sa donútim, tak mi hrozne bije srdce. To isté platí i o skúškach. Je to pre mňa veľmi stresujúce. A čím častejšie som takýmto situáciám vystavená, tým viac rituálov robím. Preto som od nástupu na vysokú školu nemala kľudné obdobie bez obsesií…
Obsedantno-kompulzívnou poruchou (OCD) trpia 2-3 % ľudí, čo je asi každý 42. človek. Vyskytuje sa v rovnakom pomere u mužov aj u žien. Postihnutého trápia nepríjemné myšlienky. Úľavu od nich nachádza tak, že sa neustále uisťuje a opakovane robí nejakú činnosť. Lieči sa kombináciou psychoterapie a farmakológie.
Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme tušenia. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorí vidia svet a a možno, že si budete vedieť lepšie predstaviť, čím prechádzajú…
Prečítajte si tiež: Trpíte pravidelnými výkyvmi nálad? Možno je za tým bipolárna afektívna porucha
