O posttraumatickej stresovej poruche, skrátene PTSD (v angličtine posttraumatic stress disorder), sa prvýkrát začalo hovoriť v súvislosti so zážitkami navrátilcov z vojnových konfliktov.
Čo je to posttraumatická stresová porucha
Posttraumatická stresová porucha je dôsledkom rôznych traumatických skúseností. Vyskytuje sa po situáciách mimoriadneho ohrozenia, ako sú prírodné katastrofy, vojny, ťažké úrazy, autonehody alebo po násilných činoch (lúpežné prepadnutia, znásilnenia), alebo tiež pri onkologických ochoreniach.
Štatisticky je vyššia pravdepodobnosť rozvoja posttraumatickej stresovej poruchy u žien. Dôvodom je skutočnosť, že ženy sú častejšie terčom sexuálneho násilia. Podľa výskumov1 sa PTSD v priebehu života rozvinie u 6 z každých 100 tisíc ľudí.
Posttraumatická stresová porucha u detí
Traumatickým skúsenostiam sú ročne vystavené milióny detí a približne u 30 % z nich sa rozvinie PTSD. U mnohých ďalších majú prežité traumy aj iné prejavy. Najčastejšie sa vyskytuje u detí, ktoré boli šikanované, týrané či unesené.2 Po udalostiach posledných rokov však celkovo stúpol nielen výskyt posttraumatickej stresovej poruchy, ale psychických problémov detí všeobecne. „Jednou z príčin bola pandémia koronaviru, kedy sa vyskytovalo viac prípadov domáceho násilia, zneužívania alkoholu alebo iných návykových látok rodinou dieťaťa, alebo ak bolo dieťa svedkom vážneho priebehu covidu u najbližších,“ vysvetľuje detská psychiatrička Zuzana Matzová.
Tip: So psychologičkou Simonou Belovičovou sme sa v tomto článku rozprávali aj o tom, ako sa s deťmi rozprávať o vojne.
Ako vzniká posttraumatická stresová porucha?
PTSD vzniká ako reakcia na traumatickú udalosť, ktorej bol človek svedkom, zažil ju sám alebo jeho blízka osoba. Veľkú úlohu pri nej zohráva hipokampus, ktorý nám umožňuje učiť sa a pamätať si informácie, a amygdala, ktorá uchováva spomienky a ovplyvňuje naše správanie. Hipokampus je zodpovedný za pamätanie si traumatizujúcich udalostí a amygdala, že pociťujeme negatívne emócie.3
Vznik PTSD ovplyvňujú aj ďalšie faktory – naša osobnostná výbava, biologické predispozície a prostredie.
Môžeme sa stretnúť aj s termínmi jednoduché a komplexné PTSD. V prípade komplexného PTSD ide o prežívanie dlhodobo trvajúcej traumatickej situácie, napríklad domáce násilie, s jednoduchým PTSD sa stretneme v prípade jednorazovej udalosti (autonehoda).4
Príznaky posttraumatickej stresovej poruchy
Po enormnej stresovej záťaži začne človek znova prežívať traumatizujúce udalosti, má takzvané flashbacky. Sú to náhle a živé spomienky, ktoré sa môžu objaviť kedykoľvek pri plnom vedomí. Ľudia majú pocit, akoby sa vrátili v čase a udalosti znova prežívali. Časté sú aj nočné mory, ľakavosť, poruchy koncentrácie, prchkosť, uzavretosť pred svetom. Ľudia sa tiež často vyhýbajú miestam a situáciám, ktoré majú s traumatickými zážitkami spojené.
Prejavy PTSD sú u detí podobné ako u dospelých. „Ak má dieťa PTSD najskôr si všimnú rodičia narušený spánok, obavy zo zaspávania, časté nočné mory, ľakavosť dieťaťa počas dňa, poruchy sústredenia a teda často zhoršený školský výkon ako aj stratu predošlých záujmov,“ opisuje psychiatrička Matzová. „Dieťa tiež ide do tzv. regresu, čiže má detskejšie reakcie na svoj vek.“
Sprievodné prejavy posttraumatickej stresovej poruchy môžu byť:
- Úzkostné stavy
- Depresia
- Poruchy spánku
- Agorafóbia5 – úzkostná porucha – chorobný strach z otvoreného priestoru alebo davu
- Obsedantno-kompulzívna porucha – úzkostné stavy charakteristické opakovanými vtieravými myšlienkami (obsesiami), ktoré následne vyvolávajú strach
- Zneužívanie návykových látok – snaha zbaviť sa nočných mor liekmi na spanie alebo otupenie sa alkoholom či drogami
- Sebapoškodzovanie – máva za účel prerušenie flashbacku alebo nepríjemného intenzívneho pocitu
Bezprostredne po traumatickej udalosti môžete mať pocit, že nie ste sami sebou, vaše zážitky nie sú reálne alebo sa zmení vaše vnímanie času. Príznaky PTSD sa môžu meniť a objavovať celé týždne až mesiace. No nie u každého, kto prežije náročnú stresovú udalosť, sa PTSD rozvinie. O posttraumatickej stresovej poruche hovoríme až vtedy, ak príznaky pretrvávajú minimálne dva mesiace od traumatickej udalosti.6
Diagnostika posttraumatickej stresovej poruchy
Dôležité je nezostávať vo svojom utrpení sám, ale zdôveriť sa. Ak máte podozrenie na PTSD, zdôverte sa svojmu lekárovi alebo sa obráťte rovno na psychológa či psychoterapeuta. Obrátiť sa môžete aj na krízovú linku. Odborníka budú zaujímať okolnosti udalosti a na zisťovanie príznakov pravdepodobne použije štandardizovaný dotazník. Aby sa vylúčili iné ochorenia, lekár vás môže poslať aj na ďalšie vyšetrenie, napríklad magnetickú rezonanciu.
Liečba posttraumatickej stresovej poruchy
Liečba prebieha podobne ako pri iných psychických ochoreniach. Prvým krokom je psychoterapia, v rámci ktorej sa psychológ či psychiater snaží spolu s klientom o prijatie traumatickej udalosti, aby spomienky prestávali vyvolávať nepríjemné pocity. . U detí Zuzana Matzová odporúča metódu EMDR, rodinnú terapiu alebo kognitívno-behaviorálnu terapiu zameranú na traumu.
Ďalšou možnosťou liečby je farmakoterapia. Na liečbu posttraumatickej stresovej poruchy sa zvyčajne užívajú antidepresíva. Napriek tomu, že ich účinnosť bola klinicky potvrdená, ukazuje sa, že pomáhajú len pri niektorých príznakoch. Aj preto je kľúčová už spomínaná psychoterapia. Užívajú sa aj anxiolytiká (lieky proti úzkosti), ale len na prechodné obdobie, kým začnú pôsobiť antidepresíva.7
Posttraumatická stresová porucha ovplyvňuje celý život človeka, jeho psychiku, prežívanie vzťahov. Ak sa necítite dobre, zdôverte sa odborníkovi. Aj keď sa tvrdí, že čas je najlepším lekárom, nezahojí všetky rany. Verte však, na každý problém sa liek nájde a nemusí to byť len zázračná medicína z lekárne.
MUDr. Zuzana Matzová, PhD.
Vyštudovala Lekársku Fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a absolvovala postgraduálne štúdium v odbore psychiatria. Pôsobí na Klinike detskej psychiatrie Národného ústavu detských chôrob v Bratislave ako detská psychiatrička a psychoterapeutka, zároveň vyučuje na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Je spoluzakladateľkou Spoločnosti pre logoterapiu a existenciálnu analýzu v SR, predsedníčkou Sekcie detskej a dorastovej psychiatrie Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a členkou Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti.
Zdroje:
1. National Center for PTSD. U.S. Department of Veterans Affairs. Dostupné z: https://www.ptsd.va.gov/understand/common/common_adults.asp
2. KOCOURKOVÁ, Jana, KOUTEK, Jiří. Posttraumatická stresová porucha u dětí. Zdravotnické noviny – ZN+. 14/2017. Str. 6.
3. Když je toho extrémně moc najednou, anebo něco o PTSD. Anna Petříková. Dostupné z: https://annapetrikova.cz/kdyz-je-toho-extremne-moc-najednou-anebo-neco-o-ptsd/
4. LONGOVÁ, Sára. CPTSD: Úvod do komplexní traumatizace. Brno, 2021. Bakalářská práce. Masarykova univerzita, Filozofická fakulta. Psychologický ústav. Dostupné z: https://is.muni.cz/th/z4o7i/Diplomova_Bc_Prace_SL.pdf
5. Agorafobie. NZIP. Dostupné z: https://www.nzip.cz/rejstrikovy-pojem/441
6. SEKOT, Miroslav. Úzkostné poruchy (F 40-42) a poruchy vyvolané stresem (F43). Psychiatrická klinika 1. LF UK a VFN. Dostupné z: https://psychiatrie.lf1.cuni.cz/file/6055/uzkostne-poruchy.pdf
7. HAVLÍKOVÁ, Petra. Aktuální a potenciální farmakologické možnosti léčby posttraumatické stresové poruchy. Psychiatrie pro praxi. Dostupné z: https://www.psychiatriepropraxi.cz/pdfs/psy/2017/02/02.pdf
8. KAMARÁDOVÁ, D., PRAŠKO, J. a kol. Noční můry a možnosti jejich léčby. Psychiatrie pro praxi. Dostupné z: https://www.psychiatriepropraxi.cz/pdfs/psy/2013/03/05.pdf
Foto: Pexels.com
