Niektorí ľudia majú tendenciu “zlé” pocity vytesňovať. Ale keď sa na niečo snažíte nemyslieť, vlastne na to myslíte o to viac. Ak venujete svoju energiu na to, aby ste udržali negatívne emócie pod pokrievkou, nemáte priestor na pozitívne zážitky. Sami seba držíte v šachu. Zdravý však nie je ani opačný prístup k negatívnym emóciám v podobe prehnanej sebaľútosti. Keď sa v smútku zabývate, je to rovnaká pasca, akurát v inej farbe. Najlepšia, ako to už býva, je zlatá stredná cesta. Negatívne pocity by nemali byť tabu, ale ani denným chlebom.
Potlačenou agresiou v ústrety rakovine
Telo a duša sú jedno. Existuje množstvo výskumov, ktoré potvrdzujú spojitosť medzi dlhodobo narušenou psychikou a chorobami kardiovaskulárnej sústavy, či rakovinou. Doktorka Jarmila Klímová, ktorá sa zaoberá úlohou psychiky pri ochoreniach tela, uviedla v rozhovore pre portál Kondice.cz, že rakovina vzniká na princípe autoagresie. V praxi to znamená sebaodmietanie, zlý vzťah k sebe samému/samej, potlačovanie emócií, úlohu obete a tak ďalej.
Človek, ktorý potláča svoje pocity a nemá sa rád, cíti potrebu sa potrestať.
“Najvyšší stupeň trestu je likvidácia,” hovorí doktorka Klímová v uvedenom rozhovore. Potláčaním emócií si môžeme privodiť aj veľa ďalších problémov. Napríklad nespavosť, úzkosti alebo dokonca klinickú depresiu. Existuje mnoho ďalších chorôb – ak nie všetky -, ktoré prepukajú práve na základe potlačených bolestí duše. Téma psychosomatiky si pozornosť zasluhuje a v niektorom z ďalších článkov sa jej budeme venovať obšírnejšie.
Pomenujte, čo vás bolí
Prvým krokom ku zdravému zvládaniu negatívnych emócií je ich pomenovanie. Zamyslite sa. Čo naozaj cítite? Hnev, krivdu a nespravodlivosť, strach alebo sklamanie? Pripustite si ich! Doprajte si čas a odpovedzte si na niekoľko otázok. Z čoho vaše pocity pramenia? S čím všetkým súvisia? Čo vypovedajú o vás, vašom vzťahu k okoliu alebo o druhých? Čo môžete urobiť pre to, aby ste sa cítili lepšie? Ak niečo také existuje, urobte to bez váhania.
Výchova k samote
Väčšina ľudí sa s témou starostlivosti o svoje psychické zdravie, vzťahy alebo komunikáciu stretne až v dospelosti. Niekto sa o ne zaujíma sám od seba a bolo mu “dané” aby sa s nimi dokázal vyrovnať a uzdraviť, iného okolnosti a zanedbávaná psychika privedú na psychiatrickú kliniku alebo k terapeutovi.
Generácia dnešných tridsiatnikov v škole preberala stavbu tela hmyzu a mitochondriálne kristy, ale to, ako spoznať depresiu alebo komunikovať v partnerskom vzťahu, sa od učiteľov nedozvedela.
Zato si väčšina z nás z detstva pamätá vety ako “neplač, lebo ti jednu vylepím, aby si mal/a prečo” alebo “chlapci neplačú”, prípadne “na to, že nemáš náladu, tu nikto nie je zvedavý”. Krása. Niet divu, že s takouto prípravou nie sme schopní v dospelosti naše emócie otvorene prijímať a pracovať s nimi. A keďže to nevieme, tajne ich zametáme pod koberec. Rada na záver? Snažte sa viac dôverovať svojmu úsudku a majte sa dokelu radi takí, akí ste. Dokonca aj negatívne emócie majú svoju hodnotu, a keď s nimi zaobchádzame s uvedomím, posúvame sa ďalej.
Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme ani tušenia. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorí vidia svet, a možno že si potom budete vedieť lepšie predstaviť, čím prechádzajú…
