Autizmus je všeobecný názov pre vrodené poruchy autistického spektra, ktoré zahŕňajú Aspergerov syndróm a raný alebo atypický autizmus. Slovo autizmus vzniklo z gréckeho slova authos, ktoré znamená sám. Medzi charakteristické prejavy autizmu patrí uzavretosť do vlastného sveta.
Príznaky autizmu v dospelosti
Poruchy autistického spektra sa môžu prejavovať rôzne: niekto má len veľmi mierne príznaky, no niekto má obrovské problémy porozumieť svetu.
Vedeli ste, že podľa výskumu z roku 2016 má jedno z 54 detí v USA poruchu autistického spektra? Chlapci majú štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť, že im bude diagnostikovaný autizmus, než dievčatá, 31 % autistických detí má mentálne postihnutie a 44 % má priemernú až nadpriemernú inteligenciu.
Hoci býva autizmus častejšie diagnostikovaný u deté, nie je výnimkou ani u dospelých.
„V dospelosti sa vďaka skúsenostiam mnoho ľudí s autizmom dokáže v sociálnom prostredí lepšie orientovať a ich diagnóza sa určuje ťažšie, pre niekoho je dokonca aj zbytočná,“ hovorí psychologička Alena Siváková.
Ochorenie postihuje celú osobnosť človeka a najvýraznejšie sa prejavuje v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti.
Dospelý autista
Ako rozpoznať autizmus v dospelosti? U postihnutých je typická znížená schopnosť sociálnych interakcií a je narušená aj schopnosť verbálnej aj neverbálnej komunikácie. Ľudia s autizmom majú problém udržať očný kontakt a sú fixovaní na svoje záujmy. Môžu mať poruchy reči, ťažko chápu význam slov, sú mlčanliví. Ich rečový prejav je často stereotypný a bez emócií. Autizmus dospelých sa často prejavuje takzvanými verbálnymi automatizmami. Postihnutí často opakujú rovnaké frázy či otázky, na ktoré od okolia vyžadujú konkrétnu odpoveď. Často opakujú aj slová, ktoré vyslovil niekto iný.
Autisti nerozumejú bežným sociálnym signálom a je pre nich ťažké čítať medzi riadkami, nerozumejú ani vtipom či sarkazmu. Ťažko odhadujú, s kým môžu hovoriť o osobných veciach a majú problémy rozpoznať, či druhý naozaj potrebuje ich pomoc alebo len vtipkuje a zahráva sa s nimi. Medzi ďalšie prejavy patria stereotypné pohyby, ako sú kolísanie sa, prechádzanie sa po miestnosti krížom-krážom či neustále mávanie. Autisti majú tiež obmedzenú predstavivosť, nerozumejú symbolom ani abstrakcii, nie sú empatickí a ich správanie je často neprirodzené, strojové.
Autizmus môže ovplyvňovať celé telo. Viac ako polovica pacientov má chronický problém so spánkom, veľmi často majú aj depresie a úzkosti, môže sa vyskytnúť aj schizofrénia. Až jedna tretina autistov trpí aj epilepsiou.
Príčiny autizmu
Podľa výskumov neexistuje žiadna priama príčina autizmu, môže však ísť o kombináciu genetických a environmentálnych vplyvov.
Medzi príčiny môže patriť:
- mutácia určitých génov, ktoré zvýšia riziko že sa u človeka autizmus vyvinie
- pokročilý vek rodičov
- komplikácie počas tehotenstva a pôrodu, napríklad nízka pôrodná váha alebo to, že jednotlivé tehotenstvá matky delí kratší čas ako jeden rok.
Ako sa autizmus v dospelosti lieči?
Diagnostika dospelých zahŕňa lekárske vyšetrenia a vypĺňanie dotazníkov. Poruchy autistického spektra sa určujú diagnostikou pomocou psychotestov. Môže sa použiť aj magnetická rezonancia či analýza motoriky hlasu. Určenie diagnózy však môže byť zdĺhavé a stáva sa, že rôzni odborníci majú na výsledky testov rôzny názor a nezhodnú sa. Celá situácia vyžaduje veľa trpezlivosti.
Bohužiaľ, autizmus sa nedá vyliečiť, správnou liečbou sa však môžu nepríjemné prejavy zmierniť. Liečba je komplexná a závisí od potrieb jednotlivca. Mnohí autisti majú aj sprievodné ochorenia, ako sú poruchy spánku lebo epilepsia, preto je dôležité správne liečiť aj tieto ochorenia.
Významnú úlohu pri podpore autistov zohráva terapia. Často sa používa kognitívna behaviorálna terapia, ktorá rieši negatívne vzorce správania a prepája myšlienky s emóciami a činmi. Veľký prínos má aj cvičenie, pretože prispieva k udržaniu dobrého zdravia a pohody.
Vedeli ste, že očkovanie nespôsobuje autizmus v dospelosti? Ide o mýtus šírený lekárom A. J. Wakefieldom, ktorý nepravdivo tvrdil, že existuje súvislosť medzi vakcínami proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR vakcína) a rozvojom autizmu. Za účasť na podvode s výskumom autizmu bol nakoniec vylúčený z lekárskeho registra. V rámci rozsiahlych výskumov (napríklad výskum A. Hviida, ktorý skúmal cez 657 tisíc detí narodených medzi rokmi 1999 a 2010) vedci zistili, že očkovanie autizmus nespôsobuje.
