Osýpky nie sú „bežná detská choroba“. Prečo sa vrátili?

Život, Životný štýl
Veľa nechýbalo, a mohli sme ich považovať za zlikvidované. Rovnako ako pravé kiahne. Lenže sú späť a spôsobujú problémy. Dá sa ešte v dospelosti spoliehať na očkovanie z detstva? A koho infekcia ohrozuje najviac?

Od začiatku roka sa v Prahe objavilo viac ako 70 prípadov osýpok, v minulom roku potom epidémia tohto ochorenia zasiahla Ostravsko a ochorelo takmer 150 osôb. To ukazujú dáta českého Štátneho zdravotného ústavu. Osýpky sa týkajú aj Slovenska, vlani ochorelo 6 osôb. V tomto roku Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky eviduje zatiaľ dva nové prípady osýpok u občanov, ktorí pracovne pôsobia v Rakúsku. Podľa Európskeho Centra pre kontrolu a prevenciu ochorení bolo v Rakúsku od začiatku roka do 6. 4. 2018 nahlásených 29 prípadov osýpok, z toho 14 vo Viedni. Spolkové ministerstvo práce, sociálnych vecí, zdravia a ochrany spotrebiteľa v Rakúsku uvádza, že v oblasti Dolného Rakúska bolo zaznamenaných 13 prípadov ochorení na osýpky. Región Niederösterreich, ktorý hraničí s Bratislavským krajom, je častým cieľom na rekreácie, návštevy, ako aj pracovného pôsobenia občanov Slovenskej republiky.

Po celé roky pritom platilo, že sa osýpky Slovensku vyhýbali a prakticky nikto neochorel – ak si teda infekciu nepriviezol zo zahraničia. To sa ale zmenilo. Niet divu, keďže v minulom roku podľa údajov Európskeho Centra pre kontrolu a prevenciu ochorení (ECDC) ochorelo osýpkami takmer 15 tisíc Európanov v 29 štátoch. Bohužiaľ, 37 ľudí na osýpky zomrelo a ani tohtoročné čísla nie sú nijako povzbudivé. Ešte pred pár rokmi to pritom vyzeralo, že osýpky zmiznú z povrchu zemského rovnako ako pravé kiahne a očkovanie proti nim prestane byť nevyhnutné. Čo sa vlastne stalo?

Prečítajte si tiež: Tuberkulóza rozhodne nie je minulosť. Hrozí nová vlna epidémie?

Jedno veľké klamstvo, ktorému uverili milióny rodičov
Samotné očkovanie proti osýpkam existuje už viac ako 50 rokov. V niekdajšom Československu sa s ním začalo v roku 1969, kedy sa podávala iba jedna dávka vakcíny. Od roku 1975 sa potom očkuje potrebnými dvoma dávkami vakcíny, ktoré človeka chránia približne tridsať až tridsaťpäť rokov. Avšak s tým, že postupne začne táto ochrana slabnúť. Vďaka očkovaniu sa v roku 1982 podarilo prerušiť cyklus osýpok a od tej doby sa – až do roku 2014, kedy ochorenie doviezol a následne nakazil svoje široké okolie cestovateľ, ktorý sa nakazil v Indii – osýpky u nás prakticky nevyskytovali. Samotné očkovanie proti osýpkam pritom bolo a stále je u nás pre deti povinné. Od tohto roku deti dostávajú prvú dávku očkovacej látky medzi 13. a 18. mesiacom života a druhú medzi 5. a 6. rokom. „Vyhodnotením 3371 vedeckých článkov databázy systematických prehľadov a metaanalýz Cochrane Reviews bolo preukázané, že vakcína proti osýpkam je bezpečná a že účinnosť vakcíny v prevencii ochorenia je minimálne 95 %,“ informuje na svojich webových stránkach český Štátny zdravotný ústav. Čisto teoreticky by tak deti mali byť chránené.

Má to ale dosť podstatný háčik: nemalá časť detí nie je proti osýpkam očkovaná vôbec.

„V minulosti bola na Slovensku miera zaočkovanosti detskej populácie na úrovni 98 až 99 percent a patrili sme medzi krajiny s najvyššou úrovňou zaočkovanosti,“ hovorí Ján Mikas, hlavný hygienik Slovenskej republiky. Postupný pokles zaočkovanosti detskej populácie sa v SR pozoruje približne od roku 2010. Úroveň zaočkovanosti klesla, v prípade očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke k úrovni 95 percent. „Priaznivá epidemiologická situácia vo výskyte ochorení ovplyvniteľných očkovaním môže viesť laickú verejnosť k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Pri nedostatočnej optimálnej hladine tzv. kolektívnej ochrany môže dôjsť k zhoršeniu epidemiologickej situácie na Slovensku a hroziť môže návrat a šírenie infekčných ochorení, ktoré sa u nás nevyskytovali, alebo iba ojedinele, napr. osýpky, mumps, čierny kašeľ a ďalšie,“ dopĺňa hlavný hygienik SR.

To potvrdzujú aj údaje Hygienickej stanice hl. m. Prahy. Prvotnou príčinou zvýšeného výskytu osýpok na konci januára tohto roka boli neočkované deti. „Zaočkovanosť detí proti osýpkam v poslednej dobe značne poklesla. Z výsledkov našej poslednej kontroly k 30. 4. 2017 vyplýva, že zaočkovanosť proti osýpkam u ročníka 2012 predstavovala už len 73,6 %. V dôsledku toho tu potom existuje skupina ľudí, ktorí ochorejú a vírus šíria ďalej,“ opisuje situáciu Zbyněk Boublík, hovorca pražskej hygienickej stanice. Konkrétne v období od začiatku roka do začiatku mája ochorelo 24 detí, z toho 18 nebolo vôbec očkovaných. Päť z nich ochorelo preto, že ešte boli príliš malé na to, aby mohli byť očkované. U 13 detí však rodičia očkovanie odložili alebo úplne odmietli. Ďalších päť potom bolo očkovaných na Ukrajine a u jedného dieťaťa cudzinca zatiaľ rodičia nedohľadali potrebné informácie o očkovaní. „Aby sa dosiahla eliminácia ochorení a ochrana tých, ktorí sú najviac ohrození komplikáciami osýpok, vrátane možného úmrtia, najmä pri dojčatách, je nutné dosiahnuť a udržať pokrytie 95 percent populácie očkovaných dvoma dávkami,“ upozorňuje ECDC. Lenže zaočkovanosť populácie je pod touto kritickou hranicou v 22 z 29 európskych štátov. Situácia už došla tak ďaleko, že americký úrad Centres for Disease Control and Prevention odporúča občanom USA, ktorí osýpky neprekonali alebo neboli v detstve dostatočne zaočkovaní, aby sa pred cestou do Európy nechali zaočkovať.

Práve na poklese zaočkovanosti má leví podiel tvrdenie, že očkovanie spôsobuje autizmus.

To sa objavilo na konci 90. rokov a je založené na vedeckom podvode niekdajšieho lekára Andrewa Wakefielda. Ten zámerne skreslil dáta – a navyše o púhych dvanástich deťoch. U deviatich z nich sa vyvinula neurovývojová porucha, najčastejšie autizmus. U ôsmich potom rodičia detí vypovedali, že spozorovali túto poruchu po očkovaní vakcínou proti osýpkam, mumpsu a rubeole, v jednom prípade po prekonaných osýpkach a u ostatných po zápale stredného ucha. Deti tiež boli podrobené vyšetreniami ako je biopsia, lumbálna punkcia, magnetická rezonancia alebo elektroencefalografia. Sama štúdia bola observačná, teda postavená na pozorovaní veľmi malej skupiny detí, navyše bez použitia kontrolnej skupiny. Údaje o časovej súslednosti potom boli získané na základe spomienok rodičov. Tí vypovedali o tom, kedy sa u ich detí objavilo spomalenie vo vývoji, a niektorí z nich dali do súvislosti negatívne zmeny a očkovanie.

Aj keď ide o štúdiu vykonanú na veľmi malej vzorke a samu o sebe nijako spoľahlivo nepreukazujúcu, že konkrétne očkovanie spôsobuje autizmus, džin z fľaše už bol vypustený. Až po niekoľkých rokoch sa začali vyplavovať na povrch ďalšie súvislosti. Nielenže si rok pred tým, než Andrew Wakefield publikoval túto štúdiu, požiadal o patent na vlastnú vakcínu, a teda bol vo veľkom konflikte záujmov, ale ešte aj inkasoval peniaze od právnikov, ktorí zastupovali rodičov, ktorí boli presvedčení o tom, že za postihnutie ich dieťaťa môže práve očkovanie. Nič z toho ale Wakefield v štúdii nepriznal, hoci tieto informácie mal sám verejne uviesť. Nasledovalo vyšetrovanie zo strany britskej General Medical Council, čo je obdoba lekárskej komory u nás, ktoré prinieslo jednoznačný záver: „Wakefield konal nečestne a nezodpovedne a konal tiež s bezohľadnou ľahostajnosťou k deťom zapojeným do jeho štúdie vykonávaním zbytočných a invazívnych testov.“

Wakefield následne prišiel o lekársku licenciu. Nie snáď preto, že by prišiel na niečo „utajované“, čo sa nesmie prezradiť, ale jednoducho preto, že podvádzal a ešte bol aj vo veľkom konflikte záujmov.

Zásadné však je, že žiadna z mnohých ďalších štúdií, do ktorých boli zahrnuté milióny detí po celom svete, súvislosť medzi očkovaním a vznikom autizmu nepreukázala. Len medzi rokmi 1999 a 2012 sa táto súvislosť skúmala v štúdiách nezávislých na farmaceutickom priemysle. Medzi 14 700 000 deťmi nebol zistený ani jeden taký prípad, kedy by očkovanie spôsobilo u dieťaťa autizmus. To znamená, že je spoľahlivo potvrdené, že očkovanie nie je príčinou autizmu. Veľa to však nemení na obavách, ktoré majú mnohí rodičia. Zvlášť keď sa opakovane stretávajú s príbehmi rodín s autistickými deťmi, ktoré za vinníka svojej ťažkej situácie očkovanie považujú…

Prečítajte si tiež: Máte vážnu chorobu? Dajte si pozor na chytráckych šarlatánov!

Na osýpky sa umiera aj dnes
Ďalším dôvodom, prečo časť rodičov odmieta očkovanie proti osýpkam, je to, že ich nepovažujú za skutočné nebezpečenstvo pre svoje deti. Majú pocit, že osýpky sú niečo, čo ich nemôže ohroziť. Ešte nedávno mali do určitej miery pravdu, osýpky sa v našom regióne naozaj takmer nevyskytovali. Lenže to už neplatí, ako ukázala minuloročná epidémie osýpok na Ostravsku a tohtoročná v Prahe, kde museli na celé týždne uzavrieť centrálny príjem jednej z najväčších nemocníc v Európe a kde preto vypomáhali aj armádni doktori. Tí bežní sú totiž v karanténe a stovky z nich podstupujú dodatočné očkovanie. A Slovensko nie je ďaleko… Osýpky sa šíria veľmi ľahko vzduchom, podobne ako chrípka, v porovnaní s ňou sú ale 6x nákazlivejšie. Ochorenie sa prejavuje horúčkou až 40 °C, nádchou, kašľom, zápalom spojiviek a na sliznici v ústnej dutine sa objavujú belavé bodky so sčervenaným okolím. Štvrtý deň sa pri horúčke postupne vysieva až splývavá vyrážka najprv za ušami, na tvári, potom postupuje na krk, trup a končatiny a zhodne tiež potom postupne ustupuje.

Vyrážka pretrváva zvyčajne 5 dní. Lenže to nie je všetko: osýpky sú spojené s radom možných komplikácií.

Ak niekto tvrdí, že ide o banálne ochorenie, klame. Z pohľadu štatistík ECDC: Ak ochorie 100 osôb, potom sa u siedmich až deviatich detských pacientov objavia infekcie uší, ktoré môžu viesť až k strate sluchu, a u jedného až šiestich pacientov dôjde k zápalu pľúc, čo je najčastejšia príčina úmrtí malých detí. Pri jednom z 1000 chorých infekcia napadne mozog a rozvinie sa encefalitída, ktorá môže viesť k nezvratnému mentálnemu poškodeniu dieťaťa. Jeden z 1000 chorých tiež v dôsledku infekcie osýpok zomrie. Vedľa toho môže nastať rozvoj veľmi závažných komplikácií označovaných ako subakútna sklerotizujúca panencefalitída, pri ktorej vírus osýpok pomaly napáda centrálny nervový systém dieťaťa, až nakoniec dôjde k úmrtiu. Toto ochorenie, kedy sa vírus po predchádzajúcej infekcii znovu aktivuje, je nevyliečiteľné a drvivá väčšina chorých zomiera počas troch rokov od prepuknutia choroby. Ak ochorie osýpkami dojča, je výskyt tejto komplikácie až 1 : 600 chorým.

Konkrétne v roku 2017 zomrelo v Európe na osýpky 57 osôb. A len v minulom roku došlo k 37 úmrtiam.

Osýpkami sa celkom nakazilo 14 600 osôb a u 13 753 bol známy ich očkovací status, teda či boli alebo neboli očkovaní, prípadne ďalšie detaily. Výsledky sú jednoznačné: 87 % prípadov ochorenia pripadalo na osoby, ktoré proti osýpkam neboli očkované vôbec, 8 % na tie, ktoré dostali jednu dávku vakcíny, 3 % chorých potom boli očkované dvoma dávkami vakcíny a u dvoch percent sa nepodarilo zistiť, koľko dávok vakcíny dostali.

Vôbec najväčší podiel nezaočkovaných bol medzi deťmi do jedného roka, konkrétne sa jednalo o 96 % chorých. Tieto deti sú ale ešte príliš malé, aby mohli byť očkované. „Deti mladšie ako jeden rok sú obzvlášť zraniteľné, pokiaľ sa jedná o komplikácie osýpok. Ich najlepšou ochranou je kolektívna imunita, keď je zaočkovanosť populácie dvoma dávkami vakcín aspoň 95 %,“ konštatuje v správe o súhrnných dátach o výskyte osýpok v minulom roku ECDC.

Máte viac ako tridsaťpäť? Zvážte vyšetrenie na protilátky proti osýpkam
To, že sú proti osýpkam plošne očkované deti ešte neznamená, že by sa nemohli nakaziť aj dospelí. Možných je niekoľko scenárov: Prvú skupinu ľudí, ktorí ochorejú, tvoria tí, ktorí neboli očkovaní vôbec. Na Slovensku sa to týka ľudí, ktorí sa narodili pred rokom 1968 a preukázateľne osýpky neprekonali. Ďalšou skupinou sú ľudia, ktorí v detstve dostali iba jednu dávku vakcíny. Dve dávky očkovania začali byť v Československu podávané až od roku 1975. Jedna dávka ale nestačí na to, aby bol človek dostatočne chránený, hoci je lepšie byť očkovaný aspoň jednou dávkou vakcíny než žiadnou.

Nakaziť sa za určitých okolností môžu aj dospelí, ktorí boli v detstve zaočkovaní dvoma dávkami vakcíny. Samotný efekt očkovania pretrváva približne tridsať až tridsaťpäť rokov. To znamená, že ak už ste mali tridsať a máte strach, že by ste mohli ochorieť a prípadne nakaziť malé dieťa vo svojom okolí, vrátane situácie, keď plánujete tehotenstvo, je lepšie nechať si vyšetriť protilátky z krvi. Toto vyšetrenie vykonávajú praktickí lekári pre dospelých i očkovacie centrá. Musíte si ho však zaplatiť zo svojho: stojí asi 12 až 25 eur. Na základe výsledkov sa potom môžete rozhodnúť, či sa prípadne necháte proti osýpkam preočkovať. Ani toto očkovanie ale nie je hradené z verejného zdravotného poistenia, hoci poisťovne na očkovanie dospelých v rámci rôznych balíčkov môžu prispievať. Cena vakcíny je okolo 30 eur. Očkovanie nemožno vykonať v tehotenstve a žena nesmie otehotnieť ani mesiac potom.

#LudmilaHamplová

Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne dopredu nedá úplne pripraviť, niečo málo sa urobiť dá… Dali sme pre vás dokopy špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemernápracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keďdlhodobo ochoriete.

Prečítajte si tiež: Prečo sa vám snaha o šťastie vašich detí môže vypomstiť