Na raňajky žemľa s topeným syrom, na obed pekne prerastený bôčik. V diári aspoň päť schôdzok denne. Stres zaháňaný cigaretou a večný nedostatok času. V tridsiatke prvá dovolenka v Karibiku, o desať rokov nato už prvý infarkt. A v päťdesiatke účasť na pohrebe spolužiaka, ktorý podľahol rakovine. U detí prepuknú alergie, len čo sa na nich pozrie mačka. Žijeme v dobe, v ktorej nás zabíjajú choroby, ktorých sa naši predkovia väčšinou ani nedožili alebo ich poznali iba z rozprávania. Na ktoré choroby by sme si mali dávať pozor?
Vedeli ste, že za nádorové ochorenie môže genetická predispozícia len v desiatich percentách prípadov? Hlavnou príčinou je životný štýl: stres, príšerné stravovacie návyky, alkohol, fajčenie. Každý rok si diagnózu zhubný nádor vypočuje 30 000 Slovákov. A vyše šestnásť tisíc z nich zhubným nádorom podľahne. Ženy bojujú najčastejšie s nádorovým ochorením prsníka, muži s rakovinou hrubého čreva. Väčšina ľudí si myslí, že boj s rakovinou končí buď smrťou,
alebo úplným uzdravením. Tí, ktorí chorobu porazia, sa však do práce v plnom nasadení vracajú len zriedka a čiastočných pracovných úväzkov je u nás ako šafranu. Napríklad až polovica žien po rakovine prsníka zostáva v invalidnom dôchodku, ktorého priemerná výška je okolo 400 eur mesačne. Táto suma väčšinou životné náklady nepokryje. Takže radosť z toho, že človek porazil vážnu chorobu, až príliš často vystrieda tvrdá realita finančných ťažkostí.
Ako sa rakovina prejavuje? Závisí to samozrejme od toho, ktorý z orgánov je postihnutý. Niektoré príznaky však majú nádorové ochorenia spoločné. Najčastejšie je to obrovská únava, malátnosť, nechutenstvo, často aj väčší pokles hmotnosti. Niektorých chorých trápi nočné potenie. V počiatočnej fáze ochorenia ani nemusí nič bolieť. Najlepšie je nič nepodceniť a pri pochybnostiach o zdravotnom stave sa objednať na kontrolu k svojmu všeobecnému lekárovi.
Medzi príčinami smrti dominujú kardiovaskulárne ochorenia. Na niečo samozrejme umrieť musíme, je však smutné, ak sa tak stane v produktívnom veku. Genetická predispozícia hrá pri týchto ochoreniach dôležitú úlohu, otázkou však je, či za číslami nestoja nesprávne stravovacie návyky, ktoré často preberáme z rodiny. Potenciálne smrteľnému problému v podobe infarktu alebo mŕtvice väčšinou predchádza ateroskleróza. Tá je výsledkom dlhoročného procesu, počas ktorého sa do cievnych stien ukladajú tuky.
Hlavným vinníkom kôrnatenia tepien je fajčenie a „zlý“ cholesterol. Takže kto chce zostať fit, mal by oželieť „dobroty“ ako vyprážaný syr, langoše či údeniny. Ani cigarety, alkohol či iné drogy na zdraví nepridajú.
Ako spoznať infarkt alebo mŕtvicu? Pre infarkt býva typická silná pálčivá bolesť na hrudníku, ktorá sa môže šíriť aj do krku, čeľuste alebo rúk. Mŕtvica sa zvyčajne prejaví ťažkosťami s chôdzou a nezrozumiteľnou rečou. Častá je aj náhla a silná bolesť hlavy alebo ochrnutie polovice tváre. V oboch prípadoch okamžite volajte záchranku! Viac sa dozviete z nasledujúceho textu.
Táto choroba útočí najčastejšie na mladších ľudí medzi dvadsiatkou a tridsiatkou. Patrí do skupiny autoimunitných ochorení a jej presná príčina je zatiaľ tajomstvom. Podstatou choroby je úbytok myelínu, tukovej substancie, ktorá obaľuje a vyživuje nervové vlákna. Pri roztrúsenej skleróze sa imunitný systém „zblázni“ a bojuje proti vlastnému telu. Hoci ide vývoj neustále dopredu, liek, ktorý
by túto chorobu dokázal vyliečiť alebo aspoň zastaviť jej rozvoj, zatiaľ neexistuje. Roztrúsená skleróza môže mať rôzne ťažký priebeh, niektorí ľudia však vďaka liečbe môžu aj naďalej pracovať. Postupom času ich však choroba pripraví o cit v rukách, ostrý zrak a veľmi často úplne pripúta na invalidný vozík.
Aké sú príznaky roztrúsenej sklerózy? Často začína zápalom očného nervu, pre ktorý je typická bolesť „za očami“. Niektorí chorí pri prvom ataku náhle čiastočne ochrnú alebo im čudne brnia končatiny. Pravdepodobnosť, že budete mať roztrúsenú sklerózu, je zhruba 1 : 1000, v porovnaní s iným chorobami tak ide o bežné riziko. Ak však začnete mať o svojom stave pochybnosti, neváhajte a návštevu neurológa neodkladajte.
Ďalších civilizačných chorôb, ktoré sa predtým prejavovali takmer výlučne u ľudí v dôchodkovom veku, no postupne trápia čoraz mladších ľudí, je bohužiaľ viac. Nedá sa to však považovať za akúsi daň za náš blahobyt Musíme si však pripustiť, že sa tieto choroby môžu týkať aj nás, či už máme tridsať, štyridsať alebo päťdesiat rokov. Prevencia je v tomto prípade dôležitá, varovania tisícov vedcov a lekárov z celého sveta naozaj nie sú výsledkom náhody.
Hoci sa kvalita nášho života neustále zlepšuje, choroby, predtým bežne označované ako starecké, čoraz častejšie postihujú tridsiatnikov aj mladších. Aj napriek tempu, ktorým medicína kráča vpred, postihujú tieto choroby čoraz viac ľudí. Súvisí to s naším životným štýlom: stres, nedostatok spánku, nevhodná strava, málo pohybu, obezita, pitie, fajčenie a ďalšie faktory, ktoré neúmerne zaťažujú kardiovaskulárny systém. „Dobrou správou je, že mnoho z nich môžeme svojím správaním ovplyvniť – životným štýlom dokážeme zdravie posilniť omnoho lepšie, než tabletkami,“ tvrdí český lekár a pedagóg Ferdinand Polák.
Také jednoduché to však nie je. Mŕtvica alebo infarkt vás môžu postihnúť, aj keď sa snažíte žiť zdravo a na chrbte ešte nemáte ani tri krížiky. Dôvodom môže byť napríklad kombinácia neliečeného vysokého tlaku, dlhodobého stresu a virózy. A tu sa dostávame k ďalšej z príčin nízkeho veku pacientov. Mladšie ročníky totiž často kašlú na preventívne prehliadky. Napríklad už spomínaný vysoký tlak patrí k všeobecne najpodceňovanejším chorobám. „Každý človek by mal pravidelne navštevovať všeobecného lekára, ktorý preventívne prehliadky zaistí a v prípade potreby vás pošle ku kardiológovi,“ spresňuje Polák. My dodáme, že pravidelní darcovia krvi majú aj diagnostickú výhodu – tlak im odmerajú vždy pred odberom, a to aj viackrát ročne.
Problematická je aj neliečená cukrovka, srdcové arytmie či hormonálna antikoncepcia. Bežne rozšírené poruchy zrážanlivosti krvi totiž v kombinácii s antikoncepciou môžu viesť k ťažkým mozgovým porážkam. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie za stúpajúcu tendenciu môže aj znečistený vzduch. Až 75 % mŕtvic súvisí s nezdravým životným štýlom, ďalšie percentá má na svedomí znečistené ovzdušie, ktoré sa doteraz s mŕtvicou nespájalo, zvyšok je spojený s rakovinou pľúc a srdcovými chorobami.
Svaly povolia a polovica tváre a jeden kútik klesnú.
Necitlivosť, brnenie a slabosť v končatinách alebo celej polovici tela. Požiadajte postihnutého, aby zdvihol obe ruky dlaňami smerujúcimi dole pred seba. Keď jedna klesá, je to mŕtvica.
Pacient začne hovoriť z cesty. Ak máte podozrenie, požiadajte ho, aby po vás zopakoval jednoduchú vetu. Keď ju nie je schopný zopakovať, je to mŕtvica.
Keď sa stane čokoľvek z uvedeného, okamžite volajte záchranku.
Pri mozgovej mŕtvici (platí to aj pri infarkte) je kľúčové rýchle konanie. Zjednodušene povedané: Čím skôr sa pacient dostane do nemocnice, tým je vyššia pravdepodobnosť, že vyviazne s minimálnymi následkami. Mladí ľudia či ľudia v strednom veku si väčšinou neuvedomia, že by ich mohol len tak z ničoho nič „trafiť šľak“.
„S infarktom sa čoraz častejšie stretávajú mladší ľudia. Dôvodom je nielen lepšia diagnostika, ale u žien ho spôsobuje aj kombinácia antikoncepcie a fajčenia. U mladých mužov stúpa počet infarktov u tých, ktorí preň majú rodinnú predispozíciu, fajčia, majú sedavé zamestnanie, vysoký cholesterol alebo patria k slabším sociálnym skupinám. Naopak, tým, ktorí sa o zdravie aktívne zaujímajú a starajú, hrozí infarkt v mladšom veku zriedkavejšie,“ rekapituluje pre denník Týden.cz profesor Miloš Táborský, prednosta kardiologickej kliniky Fakultnej nemocnice Olomouc.
Podľa prieskumu spoločnosti Opinion Window by každý piaty dospelý Slovák pri infarkte otáľal so zavolaním záchranky dlhšie než hodinu. Keďže väčšina pacientov zomiera práve v prvej hodine od počiatočných príznakov, je to alarmujúce zistenie. Až 8 % respondentov v prieskume uviedlo, že by záchranku nevolalo vôbec a vydalo by sa do nemocnice peši!
Infarkt sa môže prejavovať dramaticky – silnou bolesťou na hrudi vystreľujúcou do podpazušia – alebo aj úplne nenápadne.
Patria k nim práve mladšie ročníky. Kým sa niektorí pacienti odhodlajú vyhľadať lekársku pomoc, cítia bolesti na hrudi aj niekoľko dní. Väčšina ľudí si totiž, podobne ako v prípade mŕtvice, možnosť infarktu vôbec nepripúšťa.
Kathrin Schmidtová v roku 2002 prekonala krátko po štyridsiatke mozgovú mŕtvicu a bola dva týždne v kóme. Vo svojom autobiografickom románe Nezomrieš veľmi sugestívne opisuje, aké to je, keď nerozumiete ani rodnej reči a musíte sa znova učiť rozprávať a hýbať. Tak, ako sa jej postupom času darí opätovne ovládať telo a vracia sa jej pamäť, rekapituluje svoj život pred touto epizódou. V roku 2009 dostala Schmidtová za mimoriadne pôsobivé dielo Nemeckú knižnú cenu.