Vďaka tomu, že svet je nám všetkým stále otvorenejší, nachádzame neustále čriepky z našej histórie. Podrobné výskumy odhaľujú korene všetkých vecí okolo nás. A laboratórne analýzy zase pomáhajú prísť na kĺb všetkému, čo sa pohybuje v tele človeka. Predovšetkým chorobám. Niektoré sa totiž tvária ako skoro zničené, ale zďaleka tomu tak nie je. Ani pri tuberkulóze. Naopak. V posledných rokoch stále pribúda prípadov nakazených zmutovanými baktériami, ktoré sú čím ďalej odolnejšie proti najnovšej medikácii. Ako je vôbec možné, že nás tuberkulóza dávno nevymietla?
Najstarší chorý
Najstarší nález tuberkulózy, známej tiež pod názvom suchotiny, pochádza z pozostatkov kostí bizóna starých 18 000 rokov. Podrobné rozbory ukázali, že obrovský živočích skonal práve na túto nebezpečnú chorobu. Áno, aj zvieratá sa môžu týmto vírusom nakaziť. Podľa najnovších laboratórnych výskumov je vysoko pravdepodobné, že baktérie Mycobacterium tuberculosis, ktoré chorobu vyvolávajú, sa najprv vyvinuli práve v ríši zvierat. Podrobné genetické analýzy tiež ukázali, že najväčší rozptyl tohto nebezpečného vírusu nastal zhruba pred 40 000 rokmi. „Náš odhad je veľmi blízko času, v ktorom sa podľa lekára Goinga odohrala najväčšia migrácia z územia Afrického rohu, zakladateľov moderných civilizácií. Časový údaj musí byť však braný ako približný vzhľadom k dostupnému materiálu,” píšu autori štúdie Vznik, rozptyl a demografia TBC.
Smrtiace očkovanie
Staroveké civilizácie nevnímali tuberkulózu tak, ako ju poznáme dnes. Symptón dávivého kašľa, bolesti na hrudi, krv v hlienoch, horúčky, zimnice, úbytku hmotnosti a straty chuti k jedlu nájdeme u veľkej väčšiny zavažnejších chorôb.
Tým pádom bolo pre ľudstvo ťažké bojovať s niečím, čo vlastne ani neexistovalo.
K nálezu a popisu zmienených bacilov prišlo v roku 1882, v dobe, kedy sa naša civilizácia stretla s najsilnejšou epidémiou. Takže lekári a vedci intenzívne prehľadávali chorých a snažili sa zistiť, aký neviditeľný zabijak kosí obyvateľov bez rozdielu veku a pohlavia. Nemecký lekár Robert Koch bol v tejto práci extratrieda. Okrem odhalenia pôvodcu chorôb antraxu a cholery stojí práve on za úspešným bojom s TBC. Hoci jeho vakcína s látkou tuberkulín nebola úspešná, dokonca zabila niektorých dobrovoľníkov, stala sa základom pre neskoršie fungujúce očkovanie. Za svoju prácu, i keď s čiernym bodom, získal právom Nobelovu cenu za lekárstvo.
Wolkrova záhuba
Prvé úspechy s funkčnou vakcínou prišli v roku 1921. Lenže rozpoloženie sveta po prvej svetovej vojne zabrzdilo rozšírenie lieku do všetkých kútov planéty. Preto až do jej konca tuberkulóza stále zabíjala veľké množstvo ľudí. Minimálna hygiena a bieda boli ideálnym prostredím pre pekelnú chorobu. Aj keď sa často hovorí o tuberkulóze ako o chorobe chudobných dedinčanov, objavovala sa vo všetkých spoločenských vrstvách.
Medzi najznámejšie obete patrí slávny básnik Jiří Wolker, ktorý sa len tesne nedožil spásnej injekcie.
V roku 1924 zomrel. „To, čo som si tu odležal a pretrpel, nemá byť ničím oproti tomu, čo bude nasledovať, lebo také horúčky som doposiaľ nikdy nemal. Spaľujú ma ako oheň, blúznim a vyvrhnem všetko, čo do mňa vtlačia,” píše Wolker v liste z liečebného pobytu v Tatrách. Podľa vtedajších liečebných postupov najviac pomáhal dlhý pobyt vo vysokohorských oblastiach a pri mori. Bohužiaľ, liečba čerstvým morským vánkom bola vo väčšine prípadov osudovou chybou. I pre českého básnika. Teplo a nadmerná vlhkosť všetko len zhoršovali.
TBC a HIV ruka v ruke
Dnes už sú našťastie liečebné metódy tak ďaleko, že na tuberkulózu zahynie minimum nakazených. Samotná choroba sa vďaka plošnému očkovaniu dostala v Európe do pozadia. Dalo by sa povedať, že skoro vymizla. Keď dnes tuberkulóza zabíja, tak skoro vždy v spojení s HIV. A to z dôvodu, že vírus HIV postupne znižuje imunitu nakazeného jedinca. TBC potom nezastaví ani očkovanie. Všeobecne to platí pri všetkých chorobách spojených so silným oslabením imunitného systému. „Riziko nakazenia TBC je dvadsaťšesť až tridsaťjedenkrát vyššie u ľudí s infekciou HIV. V roku 2014 sa objavilo 9,6 milióna nakazených tuberkulózou, z toho 1,2 milióna bolo HIV pozitívnych,” informuje Svetová zdravotnícka organizácia. Z informácií je tiež jasné, že najväčšie ohniská sa nachádzajú v rozvojových krajinách. Najviac smrteľných prípadov sa vyskytuje v Afrike, Indii a Číne.
Zmutovaný zabijak
Presne v týchto miestach sa v posledných rokoch objavuje čím ďalej tým častejšie desivý úkaz. Taký, ktorý by mohol kľudne za niekoľko desiatok rokov byť koncom ľudstva. Baktérie sa začínajú vyvíjať tak, aby prežili.
Zmutovaná hrozba je v niektorých prípadoch až stopercentne imúnna voči očkovaniu.
„Behom niekoľkých mesiacov som schudol o 30 kíl. Jednu noc som skoro umrel. Kolegovia ma ihneď hospitalizovali a urobili röntgen. Moje pravé pľúca boli plné tekutiny. Diagnostikovali mi tuberkulózu, ktorú som sa snažil liečiť u svojich pacientov.Vydesilo ma to, pretože som bol očkovaný,” popisuje skoro smrteľný zážitok lekár Naidoo z čias, keď pomáhal v Juhoafrickej republike. Neliečiteľná tuberkulóza sa však vyskytla tiež v Amerike. V deväťdesiatych rokoch sa v newyorskej nemocnici objavilo tridsaťdva pacientov s imunnými bacilmi. Prežili len traja. Ochranu pred smrteľným nebezpečím sa teraz snažia vytvoriť hneď na niekoľkých prestížnych zdravotníckych inštitúciách. Zatiaľ však neúspešne.
Prečítajte si tiež: Lupienka: Prekliatie, ktoré nemožno zlomiť, iba potlačiť
