Vo všetkých z nich musí dôjsť ku množstvu chemických reakcií, aby náš mozog rozoznal rozkvitnutý strom a svaly nášho prsta vykonali hladký, synchronizovaný pohyb. Zložitý dej – napríklad imunitná obrana, učenie sa alebo regulácia bdenia a spánku – sú životne závislé na tisíckach rôznych látok obsiahnutých v strave.
Patria medzi ne aj mastné kyseliny s označením omega-3, ktoré napríklad tlmia zápalové reakcie. To je veľmi dôležité, pretože zvýšená zápalovosť súvisí s množstvom problémov od nádchy cez astmu až po starnutie. Naše telo si tieto látky vytvoriť nevie, takže ich musíme prijímať v potrave. Nachádzajú sa hlavne v rybách a niektorých olejoch – alebo výživových doplnkoch: typicky rybích olejoch.
Nedostatok omega-3 narúša kanaboidný systém v mozgu, čím poškodzuje činnosť oblastí zodpovedných za náladu a spôsobuje problémy s emóciami, ukázal výskum publikovaný v prestížnom časopise Nature. „Omega-3 mastné kyseliny prospievajú zdraviu mnohými spôsobmi a zmeny ich koncentrácie v organizme sa spájajú s množstvom psychiatrických ťažkostí a porúch vrátane stresu, úzkosti, narušenia kognitívnych funkcií, porúch nálad a schizofrénie,“ tvrdí ďalšia štúdia.
Prečítajte si tiež: Potraviny pre náš mozog. Čo jesť, aby nám to správne myslelo?
Znie to strašidelne?
Práve v tomto bode by skončil marketingový článok na propagáciu rybích olejov, ktoré kyseliny omega-3 obsahujú. Cieľom takýchto textov je dostať produkt na váš nákupný zoznam. Článok neklame, obe vyššie uvedené štúdie existujú. Jediné, čo chýba, je kontext, respektíve podrobnejšie informácie – ktoré ukazujú, že do lekárne pre rybí olejček behať nemusíte.
Nikto – ani vaše telo – totiž nečaká, že sa budete kyselinami omega-3 zásobovať každý deň!
Ak si otvoríme prvú štúdiu, dozvieme sa, že bola vykonaná na laboratórnych myšiach, nie na ľuďoch. A navyše prezentáciu výsledkov uzatvára vetou, že „či by (hladiny skúmaných látok) bolo možné ovplyvniť výživovými doplnkami za účelom zlepšenia porúch nálady, zostáva predmetom diskusie.“ Druhá štúdia potom končí konštatovaním, že „o tom, ktorá konkrétna mastná kyselina alebo ich kombinácia je klinicky účinná, toho vieme málo – a to vôbec nehovoríme o optimálnom dávkovaní alebo priebehu liečby.“
Čitateľ propagačného textu niekde na internete si nebude vedecké štúdie dohľadávať. Autori zvyčajne ani konkrétne odkazy neuvádzajú – a aj keby, bežného smrteľníka môže takáto štúdia ľahko zmiasť. Jediná – hoci aj po všetkých stránkach dobre vykonaná – štúdia totiž nič nedokazuje!
Vedci zaoberajúci sa potravou pracujú s javmi, ktoré sa prejavujú veľmi slabo.
Zoberme si napríklad zeleninu: vieme, že je zdravá, ale ak dáme ráno dieťaťu mrkvu, neznamená to, že popoludní na športovom zápase zažiari. Podobné je to aj s kyselinou omega-3. Vedci jej účinky merali mnohokrát – a niekedy im vyšli ako pozitívne, inokedy nie.
Môže to znamenať dve veci: buď omega-3 kyseliny skutočne pôsobia a v niektorých prípadoch sa to vedcom nepodarilo zachytiť – alebo nepôsobia a občasný pozitívny výsledok je dielom náhody. Rozhodnutie by mali priniesť zložité štatistické analýzy výsledkov desiatok jednotlivých výskumov. Lenže ich závery sa tiež často líšia.
Zložitosť problému môže ilustrovať desiatky rokov prechovávané podozrenie, že káva a čierny čaj slabučko zvyšujú riziko rakoviny hltana. Hoci výskumy z niektorých krajín súvislosť naznačovali, nie je to nakoniec tak. Americká spoločnosť pre rakovinu totiž zaradila na svoj zoznam možných karcinogénov pitie príliš horúcich nápojov. Čiže nešlo o nápoje samotné. Za slabučkým efektom stála teplota, nie zložky kávy a čaju. Báť sa ich však nemusíte: ide o naozaj extrémne horúci čaj a kávu, ako ich pijú v niektorých exotických krajinách. Efekt je navyše taký slabý, že sme ho zatiaľ nedokázali s istotou potvrdiť a stále sa nachádza medzi pravdepodobnými, ale nepotvrdenými rizikami.
Doterajší výskum o kyselinách omega-3 vo svojom odporúčaní zhŕňa americký Národný zdravotný inštitút:
Kardiovaskulárne ochorenia: výskum podporuje domnienku o ochrannom účinku omega-3, definitívny záver ale zatiaľ chýba.
Zdravie a nervový vývoj dojčiat: dojčiaca matka má jesť dostatok rýb, efekt doplnkov stravy je zanedbateľný, alebo sa nepotvrdil.
Rakovina: dnes dostupné údaje vzťah medzi omega-3 kyselinami a rizikom rakoviny nepreukazujú. Existujú náznaky o znížení rizika rakoviny prsníka a hrubého čreva, k ich potvrdeniu však bude potrebný ďalší výskum.
Alzheimerova choroba a demencia: výskumy naznačujú, že vzťah medzi Alzheimerovou chorobou a omega-3 kyselinami neexistuje; pri počiatočných štádiách demencie môžu omega-3 kyseliny zlepšovať niektoré symptómy, no na definitívnu odpoveď bude potrebný ďalší výskum.
Depresia, ADHD, alergie: na potvrdenie prípadných efektov bude potrebný ďalší výskum.
Propagovaný rybí olej navyše nie je to isté, čo ryba samotná, rovnako ako celaskon nenahradí zeleninu. Nejde o jednu kyselinu, ale skupinu rôznych látok, ktoré pôsobia rôzne. Účinkuje ich kombinácia v olejoch podobne ako tá v skutočných rybách? Líšiť sa bude aj ich pôsobenie na rôznych ľudí. Otázkou ďalej zostáva množstvo, ktoré ešte dáva zmysel konzumovať.
Oproti tomu stojí výskum Mary Fristadovej, na ktorý vlani upozornila Americká psychologická asociácia. Fristadová sa zaoberala priamo vplyvom potravinových doplnkov s kyselinou omega-3, a to u detí trpiacich depresiou alebo ADHD. Dospela k nádejným výsledkom. „Psychoterapia fungovala, omega-3 fungovala – a ich kombinácia fungovala najlepšie,“ komentovala svoje závery. Aj ona sama ale priznáva, že je potrebný ďalší, podrobnejší výskum na väčších vzorkách pacientov.
Vieme, že dlhodobý nedostatok kyselín omega-3 vedie k zdravotným problémom – čo ale neznamená, že ich vyšší príjem také problémy vylieči.
Možnože potravinové doplnky s rybím olejom nejaký všeobecný blahodárny účinok majú – ale nikto to zatiaľ presvedčivo nepotvrdil. Ak takýto efekt existuje, bude nesmierne slabý. Skôr sa však bude týkať len špecifickej časti populácie. Jeden z výskumov napríklad ukázal, že omega-3 v určitých prípadoch pomáha pri uzdravovaní mozgov u myší. Možno ho raz budú lekári odporúčať v súvislosti s niektorými neurologickými problémami, napríklad v prípade demencie. Zatiaľ to ale nevieme.
Aby nedošlo k omylu: ak vám potravinový doplnok s rybím olejom odporučil lekár, zrejme ho potrebujete. Pre bežného človeka ale také doplnky strácajú zmysel. Ak jete zdravo, je to zbytočné – a ak nie, začnite s tým, lekáreň vás nezachráni. Kvalitné potraviny sú zásadné pre správny chod všetkých telesných funkcií. Štúdie na potomkoch obetí hladomoru navyše ukázali, že naša strava nepôsobí len na nás – ale vďaka zmenám molekúl naviazaných na našu DNA ovplyvňuje aj životy generácie, ktorá sa narodí mesiace alebo roky potom, čo dávno zabudneme, čo sme (ne)raňajkovali alebo (ne)večerali.
Konkrétne výživové odporúčania pre slovenskú populáciu ponúka Spoločnosť pre výživu Ministerstva poľnohospodárstva, ktorá okrem iného odporúča „výrazné zvýšenie spotreby rýb a rybích výrobkov, vrátane morských, kde je výhodou u tučnejších rýb vyšší obsah omega 3 mastných kyselín. Celkové množstvo by malo dosiahnuť cca 400 g / týždeň.“
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
Prečítajte si tiež: Domáce, zdravé, diétne: nenechajte sa zmiasť etiketami potravín v obchodoch
