AXA Patalie.sk Patalie.sk poistka proti nude
f
hľadať

Milióny myší zomierajú, aby sme my žili. Prečo sa lieky a choroby testujú práve na nich?

Ľudský život ohrozuje veľa vážnych chorôb. Aby s nimi ľudstvo dokázalo bojovať, muselo vymyslieť, ako rýchlo a efektívne vyvíjať lieky. A ako už býva zvykom, v mene vedy idú etika a morálka bokom. Len málokto si uvedomí, čo sa skrýva za takmer každou tabletkou a vakcínou. Desiatky miliónov mŕtvych zvierat. Hlavne myší a potkanov. Prečo nás zachraňujú práve hlodavce?

Za posledných sto rokov sa ľudstvo posunulo od konských záprahov až ku sondám, ktoré preskúmavajú iné planéty. Pokrok sa doslova rúti dopredu. Tempo nepovoľuje. A to nielen v technológiách, ale aj v medicíne. Minulé storočie bolo absolútne kľúčové pre rozvoj lekárstva. Čo bolo ešte nedávno smrteľnou chorobou, sa dnes dá liečiť jedinou injekciou. Za takýmto úspechom nestojí len stále väčšia znalosť ľudského tela a vymakanejšie laboratórne pomôcky, ale predovšetkým zvieratá, ktoré sa skrývajú za tými najväčšími triumfami. Skoro stále.

Chorých robotníkov nechceme!
Prvé pokusy na zvieratách prebiehali síce už v starovekých civilizáciách, skutočný boom však nastal až v 20. storočí. Spolu s priemyselnou revolúciou totiž prišiel aj dopyt po veľkom množstve pracovných síl. A aby robotníci mohli pracovať od rána do večera, museli byť úplne zdraví. Preto v Európe a Amerike začal vznikať tlak na vlády, aby investovali viac peňazí do rozvoja zdravotníctva. A tak sa aj dialo. Vedci po celej Európe získavali dotácie, aby sa naplno venovali svojej práci. Lenže osobe vymýšľajúcej látky nestačia len peniaze, tabuľa a fixka. Potrebuje predovšetkým niekoho, na kom by mohla testovať látky zmiešané v malých alchymistických laboratóriách.

Prvé poriadne experimenty neprebiehali na nikom inom než na človeku samotnom!

Darwinove opice
Lenže riziká boli veľké. Navyše, testovacích subjektov bol nedostatok, či už tých dobrovoľných, alebo nedobrovoľných. A keďže v tej dobe frčal darwinizmus, siahalo sa po opiciach. Hoci neboli príliš lacné, rozhodne s nimi boli menšie problémy, než s ľuďmi. Samozrejme sa nedá hovoriť o tom, že by Európu zaplavili primáty. Nie každý vedec mal totiž takú veľkú podporu, aby mu zaplnili laboratórium. O tom svedčia aj prvotné úspechy. Najvýraznejším experimentom bola ukážka efektu aplikácie choroby záškrtu na morčati a následné vpichnutie protilátok. Vedec Emil von Behring dostal v roku 1901 za výskum Nobelovu cenu. O 15 rokov neskôr priniesol svetu vakcináciu, ktorá bola v roku 1946 nariadená ako povinná pre každé dieťa. Vďaka tomu kroku, a tiež stovkám morčiat, záškrt v podstate vymizol.

Zvieratá zachraňujú vo veľkom
Ale nielen morské prasiatka pomohli ľudstvu k dlhšiemu a zdravšiemu životu. V priebehu storočia sa v laboratóriách vystriedala celá plejáda zvierat. Pokusy na kravách napríklad zatočili s kiahňami.  

Vďaka psom a rybkám dokážu inzulínové injekcie chrániť cukrovkárov pred smrťou. Kone zaistili získanie kontroly nad tetanom.

Ovce zase odstránili neliečiteľnosť tuberkulózy, hrôzy začiatku 20. storočia. Ale hlavnými hviezdami laboratórnych pokusov sú myši. Podľa serveru Pro-test v Británii v roku 2004 počítali laboratórne zvieratá a zistili toto: 84 % pokusných zvierat tvoria hlodavce (myši, krysy a ďalšie), 12 % ryby, jašterice a vtáky, 2,6 % veľké cicavce (ovce, kravy, ošípané), 1 % malé cicavce (králiky, fretky), 0,3 % mačky a psy (len vyšľachtené pre výskumy) a 0,15 % opice (hlavne malé druhy, ľudoopy sa nesmú používať). Tieto čísla sa v podstate zhodujú s celosvetovým priemerom. Iba percento primátov je všeobecne vyššie, pretože nie vo všetkých štátoch sú testy na nich zakázané. Ale členovia Európskej únie sa v podstate neodchyľujú. Ani Slovenská republika.

Človečia myš, myší človek
Ale prečo práve myši? Má to hneď niekoľko dôvodov: Sú lacné. Nezaberajú veľa miesta. Rýchlo sa rozmnožujú, preto možno sledovať, či lieky nespôsobujú problémy ďalším generáciám. Prevláda u nich emočná pasivita, málokedy sa rozzúria. Ale hlavný dôvod sa skrýva inde. A to v génoch! Kdeže opice, ale myši majú k človeku najbližšie. V 99 % sa ľudský genóm zhoduje s myším. Samozrejme, jedno percento hrá dôležitú úlohu. Ale iba zhruba 300 génov nás delí od chlpatých potvoriek, ktoré sa dostanú všade. Vďaka  tak malému rozdielu možno počítať s takmer zhodnou reakciou človeka a myší na vpichnutú látku. Avšak nie vždy: V roku 1960 sa dostala na západné trhy tabletka thalidomid, ktorý sa predpisoval na zmiernenie nevoľnosti. A aj počas tehotenstva. Lenže v tom bol práve kameň úrazu.

Rok po popularizácii tabletky sa začali rodiť deti s malými končatinami, chýbajúcimi orgánmi a inými postihnutiami.

V roku 1962 sa liek zakázal. Spoločnosť, ktorá látku vyvinula sa obhajovala tým, že testy prebiehali na myšiach v úplnom poriadku. Ťažko povedať, kde sa skrýva pravda, pretože naozaj dôkladné výskumy ukázali, že sa u niektorých myšiek objavili potomkovia s fyzickou deformáciou.

Genetický mutant
S tým si ale poradil doktor Mario Capecchi. Prišiel na spôsob ako geneticky upraviť myši tak, aby vyhovovali jednotlivým testom. Doktor svojou metódou zabezpečil, že lepšieho kandidáta na pokusy, okrem človeka samotného, zatiaľ nenájdeme. Preto hlodavce percentuálnu tabuľku ešte dlhú dobu povedú. Alebo nie? „V roku 2015 prebehlo v USA 767 622 pokusov na zvieratách. Ale len na tých, ktorých počet reguluje zákon. Tam však nespadajú krysy, myši, vtáci a ryby. Celkový počet experimentov sa pohybuje od 11 do 25 miliónov,“ píše na svojich stránkach vláda Spojených štátov. Takže z hľadiska ochrancov zvierat sa o výhre hovoriť nedá.

Ak má každý živý tvor právo na život, počíta sa aj malá rybka.

PETA sa pýta: Koho zaujímajú myši?

Celosvetová genocída
Minimálne podľa organizácie PETA je obeť za blaho ľudstvá veľká. Počet zvieracích obetí jej príde absolútne neprípustný. A tiež už len samotná podstata testovania na akomkoľvek živom tvorovi. „Viac než 100 miliónov myší a krýs je v USA každoročne zabitých. Zneužívajú sa pre toxikologické testy, kde pomaly umierajú na účinky jedov, experimenty s popáleninami a psychologické štúdie, ktoré v nich vzbudzujú pocity teroru a depresie. Zažívajú elektrošokové terapie a zámerne poškodzujúce chirurgické zákroky. Dokonca sú v ich telách pestované tumory,“ varuje PETA pred ohavnosťou na svojich stránkach. Ak ste slabšej povahy, rozhodne sa nepúšťajte do prieskumu materiálu, ktorý aktivisti ponúkajú. Alebo – skúste to. Možno si potom budete aspoň o trochu viac vážiť tabletky, ktoré vás uchránia pred bolesťou.

#Jan Uhlík

Prečítajte si tiež: Prečo chceme byť cool? Aby sme prežili, hovorí neuroveda

Postarajte sa o svoju rodinu, pokiaľ môžete.

Život vám môže skomplikovať nielen úraz, ale aj dlhšia choroba. Aj keď si myslíte, že ste ako rybička. Nechajte nám svoje meno, telefón a profík z poisťovne AXA sa vám čoskoro ozve.

Dobrovoľne poskytujem súhlas spoločnostiam Creative Dock s.r.o., Inter Partner Assistance, S.A., AXA Assistance CZ, s.r.o., AXA životní pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, AXA d.d.s., a.s., AXA d.s.s., a.s., AXA Services, s.r.o. a AXA investiční společnost a.s., organizačná zložka Slovensko (spoločne ďalej len „Spoločnosť“), so spracovaním mojich vyššie uvedených údajov v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov na marketingové a obchodné účely Spoločnosti po dobu 5 rokov, a to priamo alebo prostredníctvom finančných sprostredkovateľov a zmluvných partnerov Spoločnosti. Viac informácií o ochrane osobných údajov. (skrýt text)