Myšlienka, že ľudské telo je vlastne geniálny stroj, nie je nová. Pracovali s ňou už filozofi ako René Descartes, anatómovia či lekári ako Nemec Herman von Helmholtz. Ten v devätnástom storočí prirovnal ľudský mozog k telegrafu. Alebo ako moderní matematici ako John von Neumann. Ten v roku 1958 napísal, že ľudský nervový systém je „na prvý pohľad digitálny“.
Lenže je to trochu zložitejšie. Telo človeka, rovnako ako akéhokoľvek iného zvieraťa, od počítača predsa pár drobností delí. Mozog nie je neomylný, telo nie je dokonalé, nie sme predvídateľní a hlavne – máme emócie. „Naše mozgy informácie ani nespracovávajú tak, ako to robí počítač. Šedé mozgové bunky neobsahujú žiadne drôtiky, ktoré by sme mohli jednoducho prepojiť a prepísať tak napríklad depresiu ako vo filme Večný svit nepoškvrnenej mysle,“ objasňuje Kristen Brownová v eseji pre magazín Gizmodo. A dodáva, že ani naša pamäť nie je rovnaká ako pamäť počítača.
Prečo teda máme tendenciu tomu veriť? Podle Brownovej v tom hrá úlohu už samotná terminológia. Kým počítače od ľudí prevzali termíny ako „pamäť“ a „režim spánku“, neurobiológovia zase začali pre mozog a nervovú sústavu používať názvy vypožičané zo sveta informačných technológií: mozgové obvody, neurónová sieť.
Najnovšie sa potom v súvislosti s ľudským telom, a predovšetkým s mozgom, objavuje aj pôvodné ajťacké slovo „hack“.
Ako hacknúť človeka
Síce to znie trochu vedecko-fantasticky, ale hackovanie ľudí môže byť už skoro realitou. Celý rad neurovedcov, počítačových odborníkov, špecialistov zo Silicon Valley a ich investorov totiž hľadá možnosti, ako človeka – podobne ako počítač – preprogramovať. Zatiaľ teda k jeho prospechu, trebárs pri liečbe psychických alebo neurologických ochorení. Alebo jednoducho preto, aby mal jednoduchší život.
Veľa nápadov sa točí okolo rôznych možnosti, ako prenášať myšlienky. Tento rok v apríli predstavili developeri Facebooku ambiciózny projekt: rozhranie, ktoré by to, čo si myslíme, rovno preklápalo do písaného textu. Cieľom je rýchlosť sto slov za minútu, čo znamená, že by sme statusy alebo textové správy vo výsledku písali až päťkrát rýchlejšie ako s pomocou rúk.
„Navyše by správy vychádzali priamo z mozgu, pričom mozgová aktivita zahŕňa viac informácií, než je len zvuk slova a jeho písaná forma. Obsahuje aj informáciu sémantickú, teda významy spojené s daným slovom,” vysvetlila Regina Dugan, vedúca vizionárskej divízie Facebooku Building 8, ktorá sa špecializuje na futuristický hardware.
Ako by sme zabránili tomu, aby sa prepísali aj myšlienky alebo asociácie, ktoré so svetom zdieľať nechceme, zatiaľ nie je jasné. Prototyp produktu má ale byť hotový v priebehu niekoľkých rokov.
Čipom proti depresii
Nie je to zďaleka jediný pokus o techno-telepatiu. Podobným rozhraniam sa chce po novom venovať tiež technologický magnát a CEO firmy Tesla Elon Musk. Nedávno oznámil, že zakladá neurotechnologický podnik Neuralink, ktorého ambíciou je vytvoriť mozgový implantát bezchybne prenášajúci myšlienky medzi ľudským mozgom a počítačom. Podobné zariadenia, ktoré sa do mozgu dajú vložiť celkom neinvazívne, by sa v zatiaľ nedohľadnej budúcnosti mohli stať bežnou výbavou každého človeka a dôležitým prostriedkom komunikácie.
Musk si na výskum telepatických zariadení najal špičkových vedcov a inžinierov: Hlavného dizajnéra čipov z IBM, poprednú expertku na mikrovlákna, jedného z najlepších neurochirurgov na svete, i autora konceptu mikroskopického „nervového prachu“, ktorý dokáže priamo v mozgu zaznamenať jeho aktivitu. Ich cieľ? Vytvoriť plne funkčné rozhrania v priebehu nasledujúcich desiatich rokov.
Facebook a Neuralink sú len dve z mnohých spoločností, ktoré sa rozhodli do vývoja takýchto technológií investovať. Používať rozhrania medzi mozgom a počítačom na liečbu duševných ochorení alebo porúch pamäti túži aj DARPA – výskumná agentúra spadajúca pod americké ministerstvo obrany. Tú predtým viedla práve Regina Dugan, terajšia šéfka Building 8. Začať chce u vojakov zranených vo vojne, ktorí prišli o spomienky z doby pred ňou, alebo u tých, ktorí trpia posttraumatickým syndrómom.
Časom by ale technológie mohli slúžiť komukoľvek, napríklad aj pacientom s ťažkou depresiou.
Boju s psychickými chorobami, ale napríklad aj so stresom z prepracovania, sa venujú i ďalšie inštitúcie a start-upy, ktoré vychádzajú z rovnakého prostredia. Máme tým na mysli workoholické, technológiami posadnuté Silicon Valley. Ich cieľom je hacknúť neurotransmitery, chemické látky v mozgu, ktoré majú vplyv na našu krátkodobú náladu, aj zložitejšie neurologické a psychiatrické procesy. Produktom, ktorý to vraj už vie, sú potom takzvané nootropiká alebo tiež chytré drogy, o ktoré sa zaujíma čím ďalej viac investorov.
Cítiť protézou a počuť kožou
U psychiky to nekončí. Nové technológie, ktoré pracujú s nervovým systémom, vedia pomáhať tiež ľuďom s hendikepmi. Vlani na jeseň sa americkým výskumníkom prvýkrát podarilo vytvoriť protetickú ruku, ktorú môže jej majiteľ ovládať prostredníctvom vlastnej mysle a zároveň „cítiť“ jej pohyb a niektoré vnemy. V mozgu má totiž miniatúrne elektródy, ktoré sú s rukou prepojené, a dokážu pri dotyku stimulovať rovnaké miesta, ktoré by reagovali v prípade skutočnej ruky.
Vo vývoji sú tiež technológie, ktoré by umožnili hluchým ľuďom „počúvať“ pomocou kože.
Aj tie má prekvapivo pod palcom facebookovská divízia Building 8. Zatiaľ prišla so špeciálnym náramkom, ktorý pomocou senzorov prevádza ľudskú reč do vibrácií priamo na kožu. Vibrácie slúžia ako akýsi jazyk sám pre seba, niečo ako Braillovo písmo, u ktorého sa však ušetrí čas strávený čítaním a prekladaním informácie do mozgu. Nositeľ alebo nositeľka náramku sa časom naučí rozpoznávať jednotlivé vnemy, a tak okamžite pocíti, čo ostatní hovoria. Aj tu sme ešte len na začiatku: zatiaľ to tak funguje s deviatimi rôznymi slovami.
Pokrok za každú cenu?
Technológie, ktoré sme spomenuli, sú síce v zárodkoch, ale už teraz oslavujú ohromné úspechy. Vo výskumoch, ktoré by urýchlili komunikáciu, pomáhali handicapovaným, mohli liečiť duševné choroby a časom napríklad aj spomaliť starnutie, sa točia miliardy dolárov. Budúcnosť sa zdá byť nádejná a skoro to vyzerá, že sa ľudské telo naozaj dá naprogramovať rovnako ako počítač či umelá inteligencia.
Na druhej strane je tu etický aspekt. Etika tých start-upov v Silicon Valley z veľkej časti vychádza zo skutočného hackerstva, z porušovania pravidiel z účelom pokroku a čo najrýchlejšieho uvedenia noviniek na trh. To podľa starého motta firmy Facebook: „Move fast and break things“.
Lenže ľudské telo je predsa len živý organizmus, nie stroj, ktorý sa na účely vedy kľudne môže po ceste pokaziť.
Okrem toho, že sme živí – a smrteľní – máme oproti strojom ešte jednú „nevýhodu“. Sme oveľa komplexnejší a ďaleko menej prebádaní. Pre mozog to platí obzvlášť. Jeho možnosti sú z nášho pohľadu vlastne nekonečné: Medzi stovkou miliárd nervových buniek existuje ďalších sto biliónov prepojení a veľa procesov v mozgu je opradených tajomstvom. Nikto zatiaľ nevie, ako funguje ľudské vedomie, prečo máme sny, podľa akého kľúča si ukladáme spomienky alebo ako presne sa prekladajú fyzické vnemy do abstraktných myšlienok.
V čase, keď sme všetci obklopení osobnými počítačmi, mobilmi a ďalšími mašinkami, máme sklon pozerať na telo rovnako ako na ne. K doktorovi chodíme preto, aby nám ho „opravil“ podobne ako displej v servise. Láka nás myšlienka, že by sme si ho hackli tak, aby už nikdy nebolo choré. O to dôležitejšie ale bude uvedomiť si, že ľudská anatómia je zložitejšia než anatómia počítača, a že rešpekt k ľuďom a k prírode by mal byť vždy na prvom mieste.
Prečítajte si tiež: Tuberkulóza rozhodne nie je minulosť. Hrozí nová vlna epidémie?
