Práca je pre nás nielen zdrojom príjmu, ale rozvíja aj naše schopnosti a silné stránky. Snažíme sa podávať dobré pracovné výkony a za prácu chceme dostať patričnú odmenu. Ak sa však práca stáva najdôležitejšou činnosťou v našom živote, mali by sme si dať pozor, aby sme sa nestali obeťou workoholizmu.
Workoholizmus hrozí najmä ľuďom s vyšším vzdelaním, ktorí pracujú vo vysokých funkciách, častejšie mužom. Najohrozenejší sú ľudia s veľkou zodpovednosťou – učitelia, manažéri, lekári či novinári.
Z času na čas máme všetci náročnejšie obdobie, keď musíme v práci zostať dlhšie. Nemalo by však ísť o trvalý stav. Workoholici nedokážu odpočívať, nevenujú čas ani energiu rodine a priateľom a nechápu, že ich kolegovia môžu voľný čas považovať za prioritu.
Dovolenka-nedovolenka, víkend-nevíkend, workoholika zaujíma výlučne práca. A nemusí ísť ani o peniaze, dokonca ani o radosť zo samotnej práce. Závislosť od práce núti workoholika podávať ďalšie výkony bez ohľadu na ďalšie životné potreby.
Ste workoholik?
Ako zistiť, že vy alebo niekto z vašich blízkych je workoholik? Takýto človek cíti neustále nutkanie pracovať. To mu nedovolí prácu odložiť a venovať sa inej aktivite, všetky jeho myšlienky sú zamerané na pracovné úlohy. Po dosiahnutí cieľa necíti žiadne uspokojenie a okamžite sa vrhá na ďalšie úlohy. Ak z nejakého dôvodu nemôže pracovať, má abstinenčné príznaky – je podráždený, nervózny alebo dokonca agresívny.
Tip pre vás: Otestujte sa, či ste workoholik.
Workoholici mávajú často rodinné problémy, ich partneri sa cítia osamelo a sťažujú sa, že ich partner zanedbáva. Často trpia nešpecifickými zdravotnými problémami ako sú nevoľnosti, vysoký tlak, poruchy spánku alebo bolesti hlavy, brucha či chrbtice. Sú neustále v strese a môžu mať depresie a úzkosti. Nie je výnimkou ani nadmerné pitie alkoholu, fajčenie a užívanie návykových látok. Pri ťažkých prípadoch je vysoké riziko infarktu a mŕtvice.
Prečo sme závislí od práce?
Zistiť príčiny workoholizmu nie je jednoduché. Pravdepodobne za ním stojí viacero faktorov. Workoholizmus môže mať korene už v detstve, keď dieťa vyrastá v prostredí, ktoré naň kladie vysoké nároky a aj v dospelosti sa podvedome snaží splniť vysoké očakávania rodičov.
Podľa psychologičky Nadi Michalkovej môže workoholizmus začínať nevinne, keď človek získa vytúženú prácu. Ľudia si neuvedomia, že ich práca úplne pohltila a nezostal im čas na iné aktivity. Ďalším faktorom podporujúcim workoholizmus býva aj útek od vzťahových problémov.
Vyhľadajte odborníka
Ľudia závislí od práce vyhľadajú pomoc odborníka len zriedka. Podľa nich je všetko v poriadku a návštevu psychológa považujú za stratu času, ktorý by mohli venovať práci. Nie sú schopní sebareflexie a často obviňujú iných.
Workoholik sa odhodlá navštíviť odborníka často až vtedy, keď sa zhorší jeho zdravotný stav – má problémy so spánkom, je úplne vyčerpaný alebo na hrane kolapsu či syndrómu vyhorenia.
Tip pre vás: Vyskúšajte náš kvíz a zistite, či vám hrozí depresia alebo vyhorenie.
Liečba workoholizmu
Podľa psychiatra a terapeuta Tomáša Rektora vyhorenie spôsobené workoholizmom často pripomína dobiehanie rozbehnutého vlaku. „Prvá vec, ktorú s klientom riešim, je, že ten vlak musí nechať tak. Úplne naň prestať myslieť. Ak to urobí, samozrejme zvýši svoju úzkosť, ale je to prvý krok k prijatiu situácie. Kľúčové je, aby zrevidoval, ako žije, aby si sám odpovedal na otázku, prečo toľko pracuje a či by nemohol ubrať, a ak nie, či mu to stojí zato. Dôležitá je aj otázka, akým spôsobom odpočíva a relaxuje,“ hovorí psychiater.
Workoholikov dovedú k terapii často vzťahové problémy, keď sa im už partner vyhráža rozchodom. Pri liečbe je dôležitá psychoterapia, úprava životosprávy a rozdelenie aktivít na prácu, odpočinok, koníčky a čas strávený s blízkymi. Liečba workoholizmu si žiada aj zmenu osobných postojov a vzorcov správania.
Dôležité je vytýčiť si vlastné hranice. Chrániť sa môžete aj tým, že budete dodržiavať pracovný čas, cez víkend si budete dôsledne vypínať telefón a budete sa dostatočne venovať priateľom a rodine.
Foto: Pexels.com
