Stredovekí alchymisti a ezoterici pátrali po kameni mudrcov, miešali omladzujúce elixíry a snívali o nápoji večnej mladosti. Vďaka takejto magicko-vedeckej formuli svojich vrstovníkov o stovky rokov prežila napríklad Elina Makropulos v prezieravej divadelnej hre Karla Čapka, cynický hrdina Simone De Beauvoirovej Raymond Fosca a množstvo ďalších literárnych postáv.
Ale čo keby to išlo? Vzhľadom na to, akými skokmi postupuje súčasná medicína, vývoj technológií a vedecký výskum vôbec, patrí táto otázka čoraz menej do diel sci-fi a čím ďalej viac do skutočného života. Zatiaľ nie každodenného, ale aj to sa môže čoskoro zmeniť. Aspoň pre tých najúspešnejších a najbohatších: práve tí do výskumu dlhovekosti investujú najviac. Samozrejme vo viere, že budú môcť postmoderné elixíry vyskúšať ako prví.
Výskum dlhovekosti a nesmrteľnosti nie je žiadna jednotná iniciatíva. Vedci, ktorí k nemu prispievajú, idú väčšinou po svojich vlastných, dosť rozdielnych osiach. Zjednotiť sa ich snažia programy ako je “Grand Challenge in Healthy Longevity” – výzva americkej Národnej lekárskej akadémie, ktorá sľubuje prelomové objavy na túto tému odmeniť najmenej dvadsaťpäť miliónmi dolárov. Podmienkou je, aby bol objav účinný a zaručene neškodný.
Keby smrť neexistovala
„Je jasné, že vďaka technológiám by sme mohli zo smrti urobiť len možnosť,“ vyhlásila na konferencii k výzve Martine Rothblatt, zakladateľka biotechnologickej firmy United Therapeutics. Tá už vyše dvadsať rokov hľadá spôsoby ako liečiť vážne ochorenia a pomocou ľudskej DNA sa snaží vyrábať nové, funkčné orgány. „Je neuveriteľne uspokojivé počuť hlavu Národnej lekárskej akadémie povedať to isté: že smrť sa môže stať voliteľnou,“ cituje Rothblattovú magazín The New Yorker. Lekár Joon Yun, ktorý sám do programu prispel niekoľkými miliónmi dolárov, jej na rovnakom zhromaždení pritakával: „Verím, že starnutie je niečo tvárne. Je zakódované, ale to znamená, že ho môžeme rozkódovať. A čo sa dá rozkódovať, to sa dá hacknúť.“
Rozlúštiť prírodné zákony a naučiť sa ich meniť – to je podľa neho cesta k predlžovaniu života. Pokojne donekonečna.
Že to znie ako spolčenie bláznov? Práve blázni, alebo ak chcete vizionári, vždy písali dejiny vedy. Dokážu sa prepísať až k nesmrteľnosti? Jeden taký známy rojko, extravagantný britský gerontológ Aubrey de Grey, verí, že raz dokážeme vyriešiť sedem druhov fyzického poškodenia, ktoré ku starnutiu patria. Okrem iného navrátiť pružnosť tkanivám, odstrániť z tela toxické bunky, nahradiť tie bunky, ktoré sa prestali deliť, novými, alebo odvrátiť dôsledky mutácií DNA. Nie je toho málo, ale raz by sme sa takto podľa de Greya mohli dožívať tisíce rokov a časom možno premôcť smrť.
Trochu sa pohrať s génmi
Na každého trochu extrémneho “imortalistu” pripadajú desiatky kolegov a kolegýň, ktorí na to idú opatrnejšie. Hľadajú elixíry mladosti, ktoré by dokázali život predĺžiť na dnešné maximum, čo je okolo 115 rokov; a zdravotníckych pomocníkov, ktorí by nám umožnili prežiť čo najdlhší život s minimom zdravotných komplikácií. Smrť je podľa nich nevyhnutná, ale môže byť mierna, bezbolestná, rýchla a hlavne veľmi, veľmi vzdialená.
Začiatkom deväťdesiatych rokov výskumníci prvýkrát uverili, že našli riešenie. Podarilo sa im upraviť jediný gén červa, či skôr hlístovec Caenorhabditis elegans, ktorému sa hovorí aj háďatko, a zdanlivo mu tak predĺžiť život. Nadšenie čoskoro opadlo: ukázalo sa, že na dĺžku jeho života má v skutočnosti vplyv ďalších najmenej 550 génov. Ešte zložitejší je systém u dlhovekých živočíchov ako je žralok grónsky, korytnačky alebo niektoré druhy mušlí, ktoré žijú pokojne aj viac než päťsto rokov.Od deväťdesiatych rokov výskum pokročil a genetici dnes pracujú napríklad s nástrojom CRISPR, ktorý umožňuje upravovať závitnice DNA ľahšie a komplexnejšie.
“Požičiavať” si génové variácie od dlhovekých zvierat a kopírovať ich vyzerá ako logický krok. Lenže tieto organizmy sú od ľudí geneticky veľmi vzdialené.
„Nemôžeme jednoducho skopírovať jediný mechanizmus od korytnačky a použiť ho u človeka,“ vysvetlil pre The New Yorker molekulárny genetik Jan Vijg. „Najprv by sme museli svoj vlastný génom priblížiť korytnačke – no lenže potom by z nás boli korytnačky.“ Mixovanie živočíšnych druhov je zatiaľ nepreskúmané, potenciálne nebezpečné a etického hľadiska veľmi kontroverzné územie.
Kopírovať teda gény priamo z ľudského tela? Aj to už vedci skúšajú. Kalifornský mikrobiológ Brian Hanley vytvoril ekvivalent génu, ktorý je (veľmi zjednodušene povedané) zodpovedný za tvorbu rastových hormónov. Bežne sa tvoria v mozgu, ale Hanley si ho injekčne vpravil do stehna a vytvoril tak akési falošné centrum, ktoré stimuluje srdce, obličky a týmus. Výsledky sú podľa neho nesporné: zvýšila sa mu hladina testosterónu a “dobrého” cholesterolu, znížil sa srdcový tep a hladina “zlého” cholesterolu. Lepšie vidí a má lepšiu náladu, dokonca zažíva až euforické stavy.
Má oveľa viac energie a vo svojich šesťdesiatich rokoch sa cíti mlado a sviežo. Vedľajší efekt? Zrejme má energie až príliš.
Od doby vpichu už si privodil niekoľko menších i väčších zranení, pretože všeobecne viac riskuje, nemá strach z rýchlej jazdy na bicykli alebo zdvíhania príliš ťažkých predmetov. „Zdá sa mi, že sa zmenila skôr jeho myseľ než svaly,“ podotkol genetický inžinier George Church, ktorý s Hanleyom spolupracuje. Experiment jeho kolegu však naznačil, že genetická terapia môže byť terapiou budúcnosti. Napríklad práve pri potláčaní vážnych chorôb a rôznych príznakov starnutia.
Hľadanie božskej pilulky
Okrem nadväznosti na genetiku Hanleyho pokus tiež naznačil, že starnutie môže mať niečo dočinenia s biochemickými procesmi v tele. Zastaviť ho môže ten, kto procesy pochopí. Takému prieskumu sa venuje nejeden startup v Silicon Valley, vrátane spoločnosti Calico, ktorú v roku 2013 zakladal – a miliardu dolárov do nej investoval – samotný Google. Tajnostkárska firma toho prezradila málo, ale vie sa, že Calico skúma chemické látky v telách tisícov laboratórnych myší a rypošov. Za ciele si vraj kladie okrem iného liečbu cukrovky alebo Alzheimerovej choroby.
Podobne to vyzerá v laboratóriách Startup Unity, ktoré založil biochemik a hľadač večnej mladosti Ned David. Jeho tím skúma takzvané senescentné, čiže starnúce bunky a ich vedľajší produkt: sekrét zvaný SASP, ktorý nemá žiadnu farbu ani zápach, zato je o ňom známe, že prispieva ku chronickým chorobám ako napríklad cukrovka 2. typu alebo ateroskleróza.
V Unity mu hovoria “zombie toxín” a na myšiach skúšajú, ako práca s ním dokáže týmto chorobám predísť, oddialiť rakovinu a predĺžiť život – údajne až o tridsaťpäť percent.
Výsledkom ich pokusov, do ktorých investujú veľké mená formátu Jeffa Bezosa alebo Petera Thiela, by mohla byť “božská pilulka”, ktorá by vyššie spomínané výhody vedela vyčarovať i ľuďom. Bol by to skutočný elixír podľa Makropulos – a na trhu môže byť už o nejakých desať rokov. Pravdepodobne ale len pre tých najbohatších a rozhodne nie na predpis. Navyše ju zatiaľ žiadny človek nevyskúšal; sám Ned David, ktorý v päťdesiatich vyzerá na tridsať, vraj užíva len metformín (liek pôvodne určený pre diabetikov) a retinol, látku s preukázanými omladzujúcimi účinkami na pleť.
Krv panien pre 21. storočie
Už v čase, keď ľudia o DNA ani o chemických látkach v tele ešte nič netušili, vedeli o jednej “magickej” substancii. O ľudskej krvi. V roku 1615 jeden nemecký doktor navrhol “vliať do tela starého muža horúcu krv muža mladého ako z fontány mladosti.”
Upírské mýty, ktoré sa napokon týkali aj Čachtickej pani alias grófky Báthoryovej, sú ešte staršie. Piť krv mladých ľudí, najlepšie panicov a panien, alebo sa v nej kúpať, malo zázračne omladzovať alebo predlžovať život. Realistickejšie poňatie vampírského prístupu sa objavilo v dvadsiatom storočí.
V roku 1924 skúšal sovietsky lekár Alexander Bogdanov prijímať transfúzie od dobrovoľných mladých darcov – jeho kolega napísal, že viditeľne omladol o sedem, možno desať rokov.
Vcelku úspešne takto experimentoval do chvíle, kedy si vzal krv od študenta, ktorý mal maláriu a tuberkulózu, a následkom toho zomrel. Neskôr výskumníci na pokusoch s laboratórnymi myškami potvrdili, že transfúzia krvi mladších príslušníkov druhu môže tým starším skutočne ubrať pár rokov. Čím to je? Teórie sa rôznili: možno má mladá krv výhodu vďaka obsahu určitých bielkovín, možno na rozdiel od starej neobsahuje toxické látky, ako je SASP. O pár rokov neskôr niektoré výskumy naznačili, že myšací antiaging má zrejme čo dočinenia s krvnou bielkovinou GDF11.
Veľký záujem vzbudzuje aj krvná plazma. Pri plazmaterapii, ktorú preslávila Kim Kardashian, a ktorá dnes patrí medzi bežné metódy omladzovania pleti, sa do tváre vpichuje plazma priamo z tela klientky či klienta. Má podporiť tvorbu kolagénu a zaistiť tak pružný, rozžiarený, mladistvý vzhľad. Ešte zaujímavejšie by ale mohlo byť použitie krvnej plazmy mladých ľudí pri omladzujúcich terapiách pre tých starších. Od júna 2016 beží v Kalifornii dvojročný pokus, kedy sa starším účastníkom do tela vpravuje plazma mužov a žien vo veku 16 až 25 rokov. Na výsledky sa čaká s napätím: mohli by úplne zmeniť smer, akým sa bojovníci so starnutím zatiaľ vydávajú.
Namiesto zázrakov klasika
Zatiaľ to s kúzelnými elixírmi tak horúce ešte nie je a väčšina odborníkov vám proti starnutiu a chronickým ochoreniam odporučí klasickú medicínu: nepite alkohol, prestaňte fajčiť, vyhnite sa stresu, jedzte zdravo a striedmo, pravidelne športujte. Nie je to zrovna hi-tech, ale ani vizionári zo Silicon Valley alebo investori posadnutí večnou mladosťou na to nejdú inak.
Bill Maris, zakladateľ pokrokových Google Ventures, je vegetarián, ktorý denne hodinu behá na páse. Ned David prisahá na plávanie, šéf Applu Tim Cook vstáva každý deň o piatej ráno, aby si zacvičil. Doktor Joon Yun dlhodobo presadzuje vyvážený jedálniček ako jeden zo základov dlhého života. Len podivínský gerontológ Aubrey de Grey tvrdí, že mu zdravé telo a mladistvý vzhľad nadelila príroda; aj on ale tým menej šťastným odporúča pravidelne cvičiť a strážiť si príjem kalórií. Obdivovateľom na webe Quora odkázal jednoducho: “Skôr než príručkám načúvajte svojmu vlastnému telu.”
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
Prečítajte si tiež: Kde nájdete najlepšieho lekára na svete? Vo svojej hlave
