Nejde ani tak úplne o spánok ako o umelo navodenú kómu. No keďže toto slovíčko nevzbudzuje v ľuďoch práve upokojujúce pocity, radšej sa používa slovné spojenie umelý spánok, hoci človek neprechádza jednotlivými fázami spánku ako po normálnom zaspatí. Takto „spiaci“ pacient je udržiavaný v jednotnom stave nevedomia, keď sa znižujú metabolické požiadavky mozgu, a stačí mu k prevádzke menšie množstvo kyslíka. Tým sú chránené do tej doby nepoškodené tkanivá, a tie poškodené majú lepšie podmienky na regeneráciu. Navyše človek nevníma bolesť. Proste asi ako keď reštartujete preplnený počítač.
Chcieť, aby spal
Do umelého spánku vás doktori uložia správne riedenou vnútrožilovou dávkou barbiturátov. Jedná sa väčšinou o kombináciu analgetík a hypnotík, aby vám lieky tlmili bolesť a zároveň vyvolali amnéziu. Tým sa lekári snažia eliminovať traumu, ktorá by mohla vzniknúť. Skrátka staré dobré „čo si nepamätám, to sa nestalo“. Najčastejšie sa uspávajú pacienti po poranení hlavy následkom úrazu, po mŕtvici alebo veľkom epileptickom záchvate. V prípade poškodenia mozgu vzniká opuch a mozog zväčšuje svoj objem. Keďže ale v lebke nemá dosť priestoru k rozpínaniu, je dosť nebezpečnou záležitosťou a môže spôsobiť nezvratné až smrteľné poškodenie mozgového tkaniva. Takému opuchu sa hovorí mozgový edém a jedinou cestou, ako obmedziť jeho rozvoj, je práve umelý spánok. Umelý spánok sa využíva aj v situáciách, ktoré by boli pre organizmus príliš stresujúce. Napríklad napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu, prežitie príliš veľkej traumy alebo absolvovanie náročnej operácie.
Spánok dáva ľuďom čas sa v kľude spamätať bez zbytočného stresu, ktorý pre oslabený organizmus môže byť dosť nepríjemným spoluhráčom.
Keď mozog vymýšľa scenár
Viac než na dobe strávenej v umelom spánku záleží skôr na rozsahu a typu poškodenia mozgu. Poškodenie ľavej mozgovej hemisféry je všeobecne brané horšie ako poškodenie pravej. Ľavá strana má totiž na starosti schopnosť vyjadrovania sa slovom či písmom, riadi logiku a analytické schopnosti. Pravá hemisféra je kreatívna a je zodpovedná za našu tvorivú a emočnú inteligenciu. Pacienti s poškodenou pravou mozgovou hemisférou sú teda síce schopní normálne fungovať, ale niekedy dochádza k výrazným zmenám v povahe pacienta a z inak kľudného milého človeka sa môže stať agresívny mrzutec.
Počas umelého spánku máte záblesky vedomia a z týchto zábleskov sa mozog snaží si poskladať nejaký príbeh. A niekedy je ten príbeh celkom krkolomný.
„Chvíľu som tak bola presvedčená, že som v nemocnici proti svojej vôli, a začala v hlave plánovať svoj útek. Môj väzniteľ bol môj ošetrovateľ a jeho ruky boli z nejakého dôvodu vyrobené z obalov od cukríkov. Až po prebudení mi došlo, že to bola lekárska páska, s ktorou na mňa prilepovali hadičky a meracie prístroje,“ spomína americká scenáristka Emily Gordon. Celú skúsenosť s umelým spánkom popisuje ako jeden dlhý podivný sen. Vybavuje si ostré nemocničné svetlo, hlasy lekárov a okuliare svojho priateľa (ktorý ich často nosil).
Hlavne vstať správnou nohou
Prebudenie z umelého spánku môže byť dosť prekvapujúce ako pre pacienta, tak pre jeho blízkych. Ľudia sú často dezorientovaní v čase aj priestore, nespomínajú si na udalosti pred uspaním alebo nespoznávajú svojich najbližších. U niektorých pacientov sa objavuje i posttraumatický stresový syndróm alebo ešte dlho sa vracajú nočné mory a halucinácie. Plus taký dvojtýždňový spánok stačí vaším svalom na to, aby zoslabli do tej miery, že budete mať nejaký čas ťažkosť prejsť z izby do kúpeľne alebo si uvariť kávu. Svaly totiž rýchlo ochabujú pri stresujúcich situáciach aj pri ani nie tak dlhej nečinnosti. Pre veľa ľudí preto býva oveľa náročnejšie spamätať sa po psychickej stránke než po fyzickej. Avšak čo sa týka stavu tela, má umelý spánok fascinujúce ozdravné účinky.
Napríklad známy český fotograf Antonín Kratochvíl bol po kolapse organizmu na niekoľko týždňov uvedený do umelého spánku a po prebudení sa cítil absolútne fit a podľa lekára má celý organizmus v úplne špičkovej forme. Ako po reštarte.
Najrýchlejšia jazykovka na svete
Je možné, že ste zaznamenali príbeh českého plochodrážneho jazdca Matěja Kůsa. Po úraze hlavy pri pretekoch v Škótsku upadol do bezvedomia a po prebudení hovoril perfektne anglicky, hoci pred nehodou zvládal len pár základných fráz. Bohužiaľ mu ale znalosť cudzieho jazyka vydržala len niekoľko hodín. Aj to nám napovedá o dosiaľ neprebádaných zákutiach nášho mozgu. Sám Kůsa si svoju anglickú konverzáciu s lekármi nepamätá. Tento jav sa označuje ako syndróm cudzieho prízvuku a spôsobuje ho dočasné poškodenie rečového centra spôsobené úrazom alebo mŕtvicou.
Svoje si naspal Američan Terry Wallis, ktorý po autonehode stratil vedomie na dlhých devätnásť rokov. Dodnes si jeho mozog myslí, že je v roku 1984 a že má stále dvadsať rokov. Pár dní pred nehodou sa mu narodila dcéra, takže po prebudení mal celkom čo doháňať.
Niektoré veci je lepšie zaspať, ale nechať si prekĺznuť tie najkrajšie roky svojho života nechce asi nikto. Rozmaznávajte si svoj zdravý spánok a dávkujte si ho v tej správnej miere, nech má vaše telo čas dať do poriadku, čo ste mu cez deň naložili. Ten najlepší tím nikdy nespiacich lekárov máme totiž každý v sebe.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
Prečítajte si tiež: Ľudia ako počítače. Vedci nás programujú na telepatiu a lepšie zdravie.
