Zo všetkých ľudských zmyslov je práve čuch ten najviac prehliadaný. Až kým o neho neprídete. Vtedy sa v plnej kráse ukáže, ako veľmi je dôležitý pre ľudský život. Obyčajné veci, na ktoré sme sotva pomýšľali, nám zrazu spôsobujú veľké problémy. Ako spoznať, či potravina nie je už pokazená? Neuniká náhodou niekde plyn? Bez čuchu a zároveň aj chuti sa vytráca pestrá paleta všedného života. Celý svet, aj keď v očiach stále farebný, naberá čiernobiele odtiene. Kvety, čerstvo vypraná bielizeň aj útoky feromónov opačného pohlavia zanikajú. Stávajú sa ničím. Z akéhokoľvek jedla je razom polystyrén. Z nápojov zase len vlhkosť. Udrela na nás anosmia, zdravotné postihnutie straty schopnosti čuchového vnemu. Čo ju spôsobuje?
Od génov až po nádory
Anosmia sa vyskytuje v dvoch variantoch. Buďto sa s ňou človek už narodí, alebo príde kedykoľvek v priebehu života. V prvom prípade stratu čuchu spôsobuje predovšetkým dedičnosť. Ak otec či matka zdravotným problémom trpeli taktiež od narodenia, hrozí genetická reťazová reakcia.Ďalšie prípady vrodenej poruchy sa spájajú s predčasným pôrodom, kedy sa čuchové bunky dieťaťa nestihli dostatočne vyvinúť. V druhom variante síce človek za život niečo ucíti a ochutná, ale keď o schopnosť náhle alebo tiež postupne príde, môže to znamenať veľké nadchádzajúce ťažkosti. Medzi hlavné príčiny anosmie patrí ťažké poranenie hlavy, poškodenie čuchového ústrojenstva na základe požitia agresívnej chemickej látky a nádor v zmyslovom centre.
Zdravotnícke štúdie však tento rok potvrdili ešte ďalšie dva neduhy, ktoré stoja za pomalou stratou čuchu. Stareckú demenciu a Alzheimerovu chorobu!
Prečítajte si tiež: Dni pamäte pomáhajú odhaliť nielen Alzheimera. Včasná diagnóza je dôležitá.
Predzvesť demencie
Akým spôsobom vedci zistili, že čuch má spojitosť s mozgovou degeneráciou v starobe? Na univerzite v Chicagu podrobili doktori testu okolo 3 000 ľudí vo veku medzi 57 až 85 rokmi. Jednoduchý experiment spočíval v tom, že každý jednotlivec mal za úlohu rozpoznať päť rôznych výrazných vôní – mätu, rybu, pomaranč, ružu a kožu. Po piatich rokoch sa do laboratórií subjekty vrátili a zisťovalo sa, či sa u nich neobjavuje starecká demencia. 80 % z tých, ktorí rozpoznali len jednu či dve vône, preukazovali známky nastupujúcej demencie. Pri ostatných, ktorí dokázali určiť viac ako dva pachy, bolo všetko v poriadku. Tých bolo spolu zhruba 97,8 % zo všetkých zúčastnených. Ďalšia variácia pokusov podčiarkuje to, že by sa demencia mohla prejavovať už 20 rokov pred samotným prepuknutím. Zatiaľ však bude potrebný ešte nejaký čas, než sa domnienky potvrdia. „Myslíme si, že čuchový zmysel, ale aj senzorika všeobecne, môžu byť indikátormi väčšieho rizika ochorenia demenciou. Potrebujeme naďalej skúmať mechanizmy neurodegeneratívnej choroby, aby sme zlepšili prevenciu, či dokonca vyvinuli účinnú liečbu,” hovorí vedúci výskumu, profesor Jayant Pinto.
S Alzheimerom bez čuchu
Alzheimerova choroba patrí k ďalším závažným chorobám, ktoré sa spájajú predovšetkým so starším vekom. V McGill University v Quebecu prebehol veľmi podobný výskum ako v Chicagu. Do experimentu sa prihlásilo 300 ľudí, ktorých rodičia sa stali obeťou choroby. Opäť im boli predložené rôzne vône, napríklad citrón, petrolej a žuvačka, aby sa ich snažili rozpoznať. Zo všetkých dobrovoľníkov sa sto jedincov rozhodlo podstúpiť aj lumbálnu punkciu. Laboratórne rozbory priniesli ohromujúce výsledky.
Tým, ktorým sa nedarilo rozpoznať väčšinu z predložených vôní, bolo v krvi objavené veľké množstvo proteínov, ktoré sa spájajú s Alzheimerom.
„Toto je prvýkrát, čo sa podarilo preukázateľne dokázať, že strata čuchu priamo súvisí s biologickými známkami, ktoré zodpovedajú postupu choroby,” okomentovala výsledky neurologička a autorka projektu Maria-Elyse Lafailee-Magnan.
Leptanie chémiou
Nie vždy musí ísť o problémy úzko spojené s nejakou chorobou. Veľmi výrazným manipulátorom s chuťovými a čuchovými bunkami je chémia. Tá, ktorej mnohí z nás s chuťou holdujú a nezdráhajú sa v nej pokračovať. Ťažkým fajčiarom sa na základe neustálej inhalácie stoviek škodlivých látok, ktoré poškodzujú organizmus v mnohých smeroch, deformujú čuchové a chuťové bunky. Pravidelní konzumenti tabaku vnímajú jedlo, pitie i zápachy zásadne inak ako nefajčiari. Nepotvrdzujú to len klinické analýzy, ktoré poukazujú na poničenie zmyslového ústrojenstva, ale aj premeny zmyslu u ľudí, ktorí sa rozhodli s fajčením prestať. Všeobecne však možno hovoriť o akejkoľvek agresívnej droge, ktorá prechádza zažívacím traktom.
Veľmi často sa zmyslová otupenosť spája s konzumáciou kokaínu. Ale nemusí ísť nutne vždy o drogu.
S veľkými ťažkosťami sa stretávajú napríklad pracovníci v chemických závodoch, kde sa dostávajú do priameho kontaktu s chemikáliami. Pokiaľ nie je úroveň zdravotnej prevencie vysoká, napríklad v rozvojových krajinách, dochádza k postupnému poškodzovaniu. A to v tých lepších prípadoch.
Necitlivá depresia
Znamenajú všetky prieskumy to, že otupenosť čuchových buniek vedie nevyhnutne k neodvratnému? Tak ďaleko v bádaní ešte nie sme, aj keď mnohé naznačuje, že by sme prinajmenšom nemali brať na ľahkú váhu stratu niečoho, čo je nám úplne vlastné. Akonáhle vypozorujete prudké zhoršovanie zmyslového vnímania, netreba sa báť zájsť k doktorovi. A to aj k psychológovi. Teda ak sami tušíte, že môžete trpieť depresiou. Otupenosť celého organizmu patrí medzi jeden z hlavných znakov ťažkej psychickej poruchy, ktorá dokáže svojho hostiteľa dohnať až za okraj priepasti.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
Prečítajte si tiež: Potraviny pre náš mozog. Čo jesť, aby nám to správne myslelo?
