Jedna lastovička ale jar nerobí, a rovnako tak nemožno výsledky jednej štúdie brať za absolútnu pravdu. Zásadná je preto veľká štúdia s názvom Čo vieme o rizikách pri šoférovaní a ADHD: prehľad literatúry, metaanalýza a kritika. Tá opísaný kontext potvrdzuje. Ľudia s ADHD jazdia horšie, čo sa prejavuje najmä u mladých a neskúsených vodičov.
Skutočne existuje!
ADHD, porucha pozornosti s hyperaktivitou, je známa hlavne u detí, ktoré vďaka psychiatricky potvrdenej diagnóze môžu získať úľavy v škole a tiež liečbu, ktorá im môže úspešne pomôcť prežiť nástrahy súčasného školstva. Niekdajšie mediálne prepierané úvahy o tom, že sa jedná o „falošnú diagnózu“ sú dielom nepochopenia odbornej diskusie o tom, do akej miery je potrebné ADHD liečiť farmakologicky. Podľa názoru mnohých odborníkov existujú vhodnejšie metódy, čo ale nič nemení na tom, že ADHD je skutočná porucha, rozpoznateľná neurologickými aj psychiatrickými metódami. V prevažnej väčšine prípadov navyše nekončí s povinnou školskou dochádzkou a pretrváva do dospelosti.
Podľa konzervatívnych odhadov majú dospelí s ADHD o polovicu vyššie riziko, že zažijú dopravnú nehodu.
Prečítajte si tiež: Teší ma, som ADHD
Rozhnevaní mladí muži
Jedná sa ale o podhodnotený odhad, pretože najčastejšie „búrajú“ mladí muži, ktorí zároveň častejšie trpia ADHD. Štatistické výpočty tak zrejme časť vplyvu ADHD zvaľujú na mladosť. Iné spôsoby interpretácie dát hovoria až o štvornásobnom zvýšení pravdepodobnosti nehody kvôli ADHD. Ľudia s ADHD štatisticky jazdia horšie – ako na simulátoroch, tak aj v realite. Podľa rôznych štúdií častejšie poškriabu auto, častejšie majú nehody, viac točia volantom, pomalšie reagujú a jazdia riskantnejšie. Pretože sú náchylnejší k závislostiam a impulzívnemu konaniu, častejšie sa za volantom hnevajú alebo šoférujú pod vplyvom alkoholu.
Z toho vyrastú. Možno.
Pod názvom ADHD sa skrýva veľa rôznych príznakov, ktorých príčina leží v drobnom neurologickom deficite, ktorý sa typicky prejaví v škôlke alebo na začiatku školskej dochádzky. Pri tom to ale nekončí: pôvodne neurologická drobnosť sa postupne prepletá celým detstvom a ovplyvňuje rad ďalších aspektov psychiky a života vôbec, ktoré s pôvodnou abnormalitou v mozgu priamo nesúvisia. Plné ADHD tak pretrváva minimálne v 15 % prípadov až do dospelosti – do istej miery však negatívne ovplyvňuje až 90 % dospelých, ktorí ADHD trpeli v detstve. Asi pätina rodičov detí s ADHD trpí ADHD tiež.
Inakosť, ktorá potrebuje psychológa
Ak ste aktívnejší, menej pozorní a impulzívnejší ako ostatné deti, dospievajúci a dospelí, ľudia a spoločnosť sa k vám potom prirodzene správajú inak. Nepozornosť sa prirodzene odráža v škole, ale aj v tom, ako radi do školy chodíte, do akej miery ste obľúbení u učiteľov, spolužiakov alebo tety z desiateho kolena, ktorá sa dozvie o trojke zo slovenčiny. Impulzivita sa odrazí aj na mimoškolských úspechoch, vzťahoch s blízkymi ľuďmi, vrátane tých partnerských, vzťahu k práci aj na vychádzaní s kolegami…
Nič z toho nemusí byť nutne zlé. Ľudia sú rôzni a vysoká aktivita alebo impulzivita sú niekedy výhodné – ich dôsledky sú ale širšie.
Medzi príznakmi ADHD u dospelých tak nájdeme zhoršené sebaovládanie, nervozitu, narušené medziľudské vzťahy alebo nízku sebadôveru, ktoré často sprevádzajú aj problémy so spánkom, obezita alebo vznik závislostí. Preto je tiež možné – a účelné – ADHD liečiť nielen biologicky, ale hlavne psychologicky: keďže ide skôr o celkom vzdialené psychické dôsledky než o samotnú neurologickú zvláštnosť na ich začiatku.
Facebook za volant nepatrí!
To isté platí aj pri šoférovaní. Vzťah hyperaktivity k menšej trpezlivosti pri čakaní v zápchach je zjavný. Dôsledky ADHD sú ale zložitejšie. Nemusí ísť len o jednoduché spojenie poruchy pozornosti s vyšším rizikom prehliadnutia alebo chvíľkového zanedbania konania. Týkať sa môžu napríklad pravdepodobnosti, že sa za volantom budete baviť na Facebooku.
Vysoká impulzivita sa môže prejaviť napríklad tým, že vám zrazu cestou z práce niečo napadne – a tá myšlienka vás oslní natoľko, že ju okamžite musíte niekomu napísať.
„Ak by 24 % mladých vodičov jazdilo pod vplyvom alkoholu, vyvolalo by to u verejnosti zdesenie. Používanie e-mailov a sociálnych sietí na telefónoch pri vedení vozidiel je ďaleko horšie – a pritom slepo prijímame dôsledky rozmachu technológií, ktoré stoja tisíce životov,“ zhŕňajú dôsledky autori štúdie, ktorá sa zaoberá práve nadväznosťou ADHD na používanie sociálnych sietí pri šoférovaní.
Nechajte si pomôcť
Neurovývojový deficit podľa nich zahŕňa dopamínové cesty, ktoré zvyšujú impulzivitu a znižujú činnosť prefrontálnej mozgovej kôry, ktorá impulzy tlmí a ktorej nižšia aktivita sa spája s menšou pozornosťou. Príčiny ležia ako v génoch, tak vo výchove – a dôsledky siahajú až k nižšiemu sebavedomiu a vyššiemu stresu. Nepríjemné pocity potom zvyšujú túžbu siahnuť po telefóne a od volantu utiecť do virtuálneho sveta.
Možnosti diagnostiky aj liečby ADHD u dospelých sú pritom známe, upozorňuje konzorcium vedcov v Prehlásení o európskej zhode na diagnóze a liečbe ADHD u dospelých. Okrem farmakologickej liečby, ktorá môže znieť pre inak zdravého a spokojného človeka prehnane, sa jedná o psychoterapiu, ktorá zlepší profesijný a sociálny život a zníži pravdepodobnosť vzniku závislostí a ďalších ťažkostí typických pre ADHD.
Pretože určite za volantom tiež trávite peknú časť života, mrknite sa na náš blog s množstvom rád pre vodičov Rád šoférujem. Na čo je dobrá škola šmyku, čo robiť pri dopravnej nehode a podobne. Nikdy neviete, ale raz sa to môže hodiť. Príjemné čítanie!
Prečítajte si tiež: Zachovajte paniku: Spomaliť na tridsiatku plošne nemusíme
