Problematike sa venuje osobitný odbor: nutričná psychológia. Začiatkom tisícročia sa vedci pýtali niekoľkých stoviek starších ľudí, ako sa stravujú – a zároveň im snímali mozog. Zistili, že ľudia, ktorí jedia zle, majú v šiestej dekáde života asi o 200 mm3 menší ľavý hipokampus ako konzumenti kvalitných potravín. Hipokampus, ktorého objem sa u účastníkov pohyboval okolo 2700 mm3, je nervové centrum kľúčové pre fungovanie pamäte. Úbytok jeho hmoty súvisí napríklad s Alzheimerovou chorobou, ďalšími demenciami a všeobecne úbytkom kognitívnych schopností.
Cukor a stres
Zmenšuje zlá strava hipokampus, alebo jedia ľudia s menším hipokampom horšie? Tomuto nervovému centru nesvedčí prílišná koncentrácia stresových hormónov. Dlhodobý alebo prílišný stres preto hipokampus poškodzuje a znižuje množstvo jeho neurónov. Ľudia s menším hipokampom sú preto, štatisticky vzaté, viac v strese – a kvôli tomu možno aj horšie jedia. Výskumy na zvieratách však naznačujú, že to nemusí byť celá pravda. Strava s vysokým obsahom tukov a cukrov spôsobuje potkanom problémy s pamäťou a správaním a ovplyvňuje fungovanie ich mozgu, vrátane zvýšenej zápalovosti práve v hipokampe.
Prečítajte si tiež: Pomáhajú hríbiky liečiť depresiu?
Liečite depresiu pivom? Chyba!
„Strava charakterizovaná vysokým obsahom nutrične bohatých jedál, ako je zelenina, ovocie, celozrnné produkty a ryby, je spojená so zníženým výskytom depresívnych symptómov, zatiaľ čo diétne vzorce s vysokým podielom nasýtených tukov a spracovaných sacharidov – diéta západného štýlu – sú spojené so zvýšenou depresivitou,“ uvádzajú autori. Je veľmi ťažké rozlíšiť, do akej miery sa jedná o vplyv stravy a do akej miery vplyv ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú ako depresivitu, tak jedálniček.
Určitú úlohu hrá zrejme oboje – avšak štúdie vplyv stravy na psychické zdravie potvrdzujú čím ďalej jasnejšie.
Nejedna štúdia dáva “stredomorský” spôsob stravovania, bohatý na ovocie, zeleninu, ryby a olivový olej, do súvislosti s nižším rizikom depresie: ako dôvod uvádzajú niektoré vitamíny B alebo mastné kyseliny omega-3. Vyprážané a predpripravené jedlá, cukry alebo pivo naopak spájajú s vyšším výskytom depresie alebo úzkosti. Ako je to možné? Potrava ovplyvňuje neurochemické procesy v mozgu, zápalovosť aj vnútrobunkové procesy vnútri neurónov. Depresia tiež súvisí s obezitou: autori nedávnej analýzy pätnástich rôznych štúdií zahŕňajúcich bezmála šesťdesiattisíc účastníkov uvádzajú, že sa u obéznych ľudí o 55 % častejšie rozvinie depresia – a ľudia trpiaci depresiou majú o 58 % zvýšené riziko obezity.
Limonádové deti
O vplyve stravy na správanie sa často hovorí u detí, obzvlášť tých neposedných, ktoré trpia ADHD. Možných súvislostí je pritom značné množstvo. Po prvé: šesť potravinárskych farbív obsiahnutých napríklad v niektorých cukrovinkách alebo kompótoch. Pri ich použití musia výrobcovia od roku 2010 na obale uvádzať informácie, že môžu ovplyvniť činnosť a pozornosť detí. Zákon túto povinnosť ukladá aj vďaka slávnemu výskumu z roku 2007, v ktorom vedci niekoľkým stovkám detí opakovane dávali piť nápoje, z ktorých niektoré obsahovali farbivá a konzervant benzoan sodný.
Podľa hodnotenia učiteľov a rodičov, ktorí nevedeli, čo deti pijú, mali trojroční aj osemroční účastníci po nápojoch s aditívami väčšie problémy so správaním; to isté u tých starších ukázali aj testy pozornosti.
Hodíme to na cukor?
O skutočnom vplyve týchto látok medzi odborníkmi panujú spory. Ponúka sa vysvetlenie, že aditíva prispievajú k nepozornosti a hyperaktivite len u niektorých detí, v závislosti na genetických predispozíciách alebo zlej tolerancii niektorých látok. Tohtoročná súhrnná štúdia o benzoáte sodnom vyslovene nabáda k opatrnosti, najmä v prípade limonád. S opatrnosťou súvisí aj druhá uvádzaná spojitosť stravy a ADHD: cukor. Jeho vplyv je opäť sporný. Niektorí ľudia si myslia, že jeho zvýšený príjem môže za nárast výskytu ADHD v posledných desaťročiach. Veľká metaanalytická štúdia z roku 1995 ale túto domnienku nepotvrdila: obľúbené presvedčenie rodičov o vine cukru je len povera, píšu autori. Dodávajú však, že “malý vplyv cukru na niektoré deti ale nie je možné vylúčiť“. Prehľadová štúdia z roku 2011 tému nastoľuje znova: „ADHD: nastal čas prehodnotiť vplyv príjmu cukru?“ nazvali ju autori.
Odpoveď je totiž zrejme zložitejšia: nezdravé jedlo často súvisí s nezdravým rodinným prostredím, ktoré ADHD ovplyvňuje ešte viac ako cola alebo hamburgery.
Cukor na obed aj na večeru nespôsobí ADHD sám o sebe. Skôr len zvýši pravdepodobnosť problémov všeobecne: ADHD, depresiu, závislosť… Navyše biely kryštál zrejme pôsobí na každého trochu inak. Vo výsledku nie je dôvod ani k hysterickej opatrnosti, ani k mávnutiu rukou. Občasná tabuľka čokolády dieťaťu nič nespôsobí a úsmev rodičov mu pomôže viac než tá najlepšia zelenina. Dôkazy o dôležitosti zdravej stravy ale existujú, a o tom treba vedieť tiež.
Vitajte v bode zlomu
Novozélandská výskumníčka Julia Rucklidge v skvelom príhovore na TED prirovnáva vplyv stravy na psychiku na dezinfekciu pri lekárskych zákrokoch v devätnástom storočí: považuje ho za zásadný prelom v pohľade na zdravie, ktorý sa len pomaly dostáva do odborného povedomia. Jej štúdia ukázala úspešnosť stopových nutričných látok pri liečbe ADHD aj u dospelých. Doma sa vám ale taký úspech napodobniť nepodarí: účastníci jej výskumu dostávali pätnásť tabliet s tridsiatimi šiestimi rôznymi stopovými prvkami denne – a nie je pravdepodobné, že by bolo možné rovnaký efekt dosiahnuť náhodným multivitamínom z lekárne. Ďalšie výskumy ukázali podobný efekt u depresií, posttraumatického syndrómu, bipolárnej poruchy alebo závislosti. Ak sa závery Rucklidge ukážu byť správne a dostanú sa do praxe, bude sa u mnohých pacientov jednať o lacnejšiu a zdravšiu liečbu, než akú umožňujú súčasné lieky. Sama autorka dodáva, že ešte stále zostáva vyriešiť niekoľko otázok: kto koľko ktorej látky pot
rebuje, komu stačí zdravá strava, kto potrebuje výživové doplnky.
Podrobnosti nevieme – ale o tom, že dobré stravovacie návyky sú zásadné pre duševné zdravie, nie je pochýb. „Každé dieťa sa musí naučiť variť. A pochopiť, že každé sústo znamená voľbu: či si vyberieme niečo výživné, alebo nutrične prázdne,“ dodáva Rucklidge. Výskumy na senioroch ukazujú, že sa to zďaleka netýka len detí.
Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme ani tušenia. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorí vidia svet, a možno že si potom budete vedieť lepšie predstaviť, čím prechádzajú…
