V dekáde natupírovaných drdolov a bruselského nábytku si vedecký tím Josepha Altmana všimol bunkovú proliferáciu (neurónovú novotvorbu) u potkanov. Nikto ale neveril, že sa niečo podobné deje aj v mozgu človeka. Než v roku 1998 prišiel švédsky bádateľ Peter S. Eriksson s dôkazmi, že táto činnosť, nazývaná aj neurogenéza, nie je nápad z ríše snov.
Prečítajte si tiež: Výskum DNA: budeme raz vedieť opraviť všetky chyby v tele?
Mozog sa prispôsobí situácii
Vykonal množstvo posmrtných analýz mozgu pacientov, u ktorých predtým aplikoval metódu značenia proliferujúcich buniek. Šesťdesiate roky ale priniesli ešte jeden dôležitý objav. Americký neurológ Michal Merzenich zistil, že ľudský mozog je celý život plastický. V praxi to znamená napríklad to, že v prípade poškodenia dokáže preveliť niektoré úlohy z poškodenej časti na inú. Preto je možné, aby človek, ktorý má vplyvom úrazu alebo choroby poškodené rečové centrum, začal opäť hovoriť. Musí preto samozrejme veľa urobiť.
Niektorí vedci zastávajú názor, že neuroplasticita mozgu je možno ešte dôležitejšia ako samotné množstvo buniek.
Nové bunky každý deň
Výskumy hlásia vznik približne 700 nových mozgových buniek denne. Celkom ich naša lebka ukrýva okolo 85 miliárd. Viete si to predstaviť? Neurovedkyňa Sandrine Thuretová z londýnskej King’s College uvádza, že päťdesiatročný človek nemá v mozgu ani jeden neurón, ktorý by mal rovnaký dátum narodenia ako jeho majiteľ. Všetky do jedného sa už vymenili.
Nové nervové bunky navyše hrajú dôležitú úlohu v učení dospelých. Doktorka Thuretová spolu so svojím tímom v laboratóriu zistila, že zabránenie neurogenéze v dospelom mozgu vedie k zhoršeniu pamäte. Nové neuróny majú tiež významný vplyv na našu náladu. Thuretová tiež so svojim tímom zistila, že ak sa zastaví tvorba nových mozgových buniek, dostane sa ku slovu depresia. Tým vysvetľuje pretrvávajúce depresívne naladenie pacientov, ktorí zvíťazili nad rakovinou. Vedľajším efektom náročnej onkologickej liečby je totiž dočasná stopka neurogenéze.
Bunkový “outsourcing”
Na niektoré veci ale nové neuróny nestačia. V posledných rokoch vás určite neminuli správy o výskume kmeňových buniek. V našom tele ich je ako šafránu. Tvoria len jedno percento zo všetkých buniek. Sú ale vzácne nielen preto, že ich je málo: dokážu sa totiž stať takmer akoukoľvek bunkou, ktorá je akurát potrebná. Zvyšných 99 % buniek je funkčne definovaných – trebárs na trávenie alebo prenos kyslíka.
Kmeňová bunka sedí, pozerá, je neutrálna a čaká, čo bude.
Dobrú prácu odvádzajú pri liečbe hematologických a hematoonkologických ochorení. Najčastejšie sa získavajú z pupočníkovej krvi, kostnej drene a tukového tkaniva. V súčasnosti sú veľkou nádejou pre ľudí s poškodenou očnou rohovkou. Je však potrebné povedať, že medzi verejnosťou a v médiách panuje názor, že kmeňová bunka je nejaká univerzálna liečiteľka a pôsobí na kadečo – od bolestí hlavy a obnovy chrupaviek cez omladenie organizmu a lepší rast vlasov až po liečbu sklerózy multiplex. Pravda je ale taká, že v tejto chvíli je jedinou preukázateľne úspešnou liečbou kmeňovými bunkami transplantácia kostnej drene. Lieči sa ňou leukémia, niektoré vrodené krvné ochorenia, zlá imunita alebo poruchy metabolizmu.
Kam na kmeňové bunky
Najšikovnejšie sú kmeňové bunky z pupočníkovej krvi, ich potenciál v liečbe nehematologických ochorení je predmetom skúmania mnohých vedeckých skupín po celom svete. Dôvodom je ich mladosť a nezaťaženosť akoukoľvek chorobou, liečbou ani prostredím. Bunky pupočníkovej krvi si totiž sotva pripli štartovacie číslo, a už majú obrovský potenciál množenia. A verte, že táto partia nebude nikdy dosť veľká pre všetkých, ktorým by mohla pomôcť!
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
Prečítajte si tiež: “Molekula duše”: nová nádej pre bunky pri infarkte aj Alzheimerovi