Naše telo tvorí približne 110 biliónov buniek. Z toho je asi 100 bilónov mikróbov, takže je jasné, že ich vplyv v organizme je obrovský. Podľa niektorých odborníkov je teória mikrobiómu (zloženia mikroflóry každého z nás) najdôležitejším výskumom na poli prírodovedných vied, podobne ako teória druhov Charlesa Darwina. Okrem iného totiž pridáva do stromu života mnoho nových dôležitých vetiev. Ukazuje sa, že ešte donedávna sme podceňovali jednobunkové organizmy.
Prečo vás komáre štípu a niekoho iného nie?
„Každý človek je obrovská kolónia organizmov,” hovorí profesor detského lekárstva z kalifornskej univerzity v San Diegu a riaditeľ pre mikrobiálnu iniciatívu Rob Knight. V jeho knihe Počúvaj svoje brucho – Obrovský vplyv mikróbov, ktorú napísal spolu s publicistom Brendonom Buhlerom, sme si tieto šikovné veci prečítali. Lenže čo znamená, že zloženie takých kolónií u každého z nás môže byť tak odlišné? No, je to okrem iného aj dôvod, že komár si pre uštipnutie vyberie vás, zatiaľ čo vaše priateľky si ho ani nevšimnú. Alebo že sa vám kazia zuby, nech si ich čistíte akokoľvek poctivo, hoci máte spolužiaka, ktorý tomu nikdy veľa nedal, a má zuby ako perličky. Stručne povedané: ide o teóriu postavenú na vplyve našej mikroflóry na zdravie. Ale aj na prežívanie a psychiku.
Lepšie poznanie vplyvu mikroflóry by tiež mohlo vysvetliť choroby, ktorých vzniku a priebehu zatiaľ veľmi nerozumieme, takže ich nevieme ani liečiť. A nejde len o vyrážky a alergie.
Mikróby a zlá mikroflóra môžu mať podľa Knighta zásadný vplyv aj na choroby autoimunitného systému. A to aj na také komplexné postihnutia, ako je autizmus alebo Crohnova choroba.
Ich princíp je podobný: organizmus falošne vyhodnotí štandardnú situáciu ako krízovú a začne likvidovať sám seba. Keď pochopíme, prečo to tak je, možno aj tieto lekárske záhady budeme vedieť liečiť.
Vyliečime autizmus a predídeme rakovine?
Výskum je na začiatku, prebiehajú tzv. prierezové štúdie, v ktorých výskumné tímy porovnávajú mikroflóry skupín chorých a skupín zdravých ľudí. Vďaka tomu sa už podarilo objaviť celý rad chorôb, pri ktorých sú zrejmé rozdiely v ich zložení:
> diabetes 1. typu
> diabetes 2. typu
> zápalové ochorenie čriev (celiakia, Crohnova choroba a pod.)
> podráždenie hrubého čreva
> rakovina hrubého čreva
> srdcové ochorenia
> reumatoidná artritída
> a mnoho ďalších
Ale to je len prvý krok, pretože vzťah zloženia mikroflóry a možnosti liečby jeho zmenou podlieha ešte zložitejším testom, ktoré ešte stále prebiehajú. Zatiaľ sa nedá povedať: “Tieto a tieto mikróby, ktoré tú ktorú chorobu podporujú, tak ich odstránime a bude to.” Momentálne žiaľ ešte nemáme potvrdené takéto presné spojenia. A aj u myší sa už ukazuje, že mikróby, ktoré pôsobia ako liek u jedného jedinca, u druhého nezaberajú. Je ťažké predpokladať, že by to bolo iné u ľudí.
Ako pomáhajú prebiotiká a probiotiká?
Prvé pozitívne správy ale výskumy prinášajú. Síce opäť len na myšiach a v laboratórnych podmienkach, no vyzerá to tak, že mikroflóru ovplyvňuje úplne všetko, s čím sa stretávame. V rámci posledného roku života asi najviac strava, takže skutočne platí, že ste to, čo jete. A že správna diéta môže pri chorobe skutočne veľa pomôcť. Ale je to tiež dôvod, prečo by u niekoho jeden typ baktérií napríklad na zápalové ochorenia zabral, a u niekoho iného nie. Dvaja ľudia môžu mať rovnaké problémy, ale inú mikroflóru. Takže by každý z nich potreboval aj iné „liečivé mikróby“.
Preto je trochu prehnané všeobecné nadšenie okolo prebiotík a probiotík. Prebiotiká sú niečo ako hnojivo, živiny podporujúce množenie určitého typu baktérií. Probiotiká potom živé kultúry samotné, ktoré sa do tela pridávajú. Poznáme ich z jogurtov so živými kultúrami, sú aj v tabletkách a podobne. Lenže, čakať, že vždy zaberú, hoci je ich samozrejme veľa druhov, je asi rovnako rozumné ako prísť napríklad pri kašli len tak do lekárne a začať brať akýkoľvek liek, ktorý vám práve príde pod ruku. A tak je to aj u probiotík.
Výskumy navyše už dávno ukazujú, že asi 30 % zdravej populácie má v sebe baktérie, ktoré bežne považujeme za nebezpečné.
Napríklad známeho zlatého stafylokoka. A predsa množstvo z nositeľov nikdy neochorie. Majú proste mikroflóru, ktorá si s patogénom vie poradiť. Zato oni môžu infikovať niekoho iného, s inou mikroflórou, ktorého potom skosí trebárs horúčka totálne. Takže nedá sa ani automaticky povedať, že rozborom mikroflóry získame jasnú predstavu o tom, aké choroby vás v živote čakajú. Tých 80 biliónov baktérií je proste tak rozsiahly a previazaný komplex, že ho asi hneď len tak nepochopíme.
Ako je to s tou obezitou?
„Ak normálne vážiacej, laboratórne mikróbov zbavenej myši transplantujeme stolicu obéznej myši, stučnie. Experiment funguje bez ohľadu na to, či bola prvá, obézna myš, tučná kvôli prekrmovaniu, alebo vinou genetickej mutácie spôsobujúcej obezitu,“ hovorí profesor Knight. Zároveň bohužiaľ dodáva, že pripraviť mikrobiotický kokteil, ktorý by naopak dokázal obézne myši zoštíhliť, sa zatiaľ nepodarilo. Hoci to je samozrejme cieľ práve tejto časti výskumu. Zatiaľ sa podarilo len zabrániť tomu, aby myš s normálnou váhou vedľa obéznych stlstla, hoci potom žerie spolu s nimi. Ani tu ale ešte neexistuje test preukazujúci tu istú skúsenosť u ľudí. Takže aj utekať do lekárne pre „protitlstnúci likér“ je ešte stále predčasné.
Mikroflóra je skrátka ešte stále jedna veľká záhada. Ale mimoriadne pútavá. Podrobnejšie sa ňou zaoberá aj v češtine čerstvo vydaná knižka Eda Yonga Osahuji davy.
A tu môžete vidieť, ako zanietene rozpráva o poznávaní mikroflóry taký Bill Gates, ktorý samozrejme v rámci svojich charitatívnych aktivít dáva aj na lekársky výskum obrovské peniaze a má celkom prehľad, čo stojí za to.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne dopredu nedá úplne pripraviť, niečo málo sa urobiť dá… Dali sme pre vás dokopy špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
Prečítajte si tiež: Škrtia vás nohavice v páse? Možno vám ide o život
