To, že sa niekto radí medzi introvertov, ešte neznamená, že by cítil ku všetkým ľuďom odpor. Takému človeku skôr príde zbytočné viesť pre neho únavné „rozhovory zo slušnosti“. Prečo sa snažiť zisťovať podrobnosti zo života ľudí, s ktorými už sa dosť možno ďalšieho pol roka neuvidíte? Alebo keď už dávno viete, že ste každý z iného vesmíru? Na povinnej spoločenskej návšteve tak introvert radšej prehrabe knižnicu, pretože vidí väčšiu šancu nájsť v nej niečo obohacujúcejšie než v otázkach na poslednú dovolenku človeka, s ktorým trávi čas v podstate nedobrovoľne. A to len z nejakého kvázi-dôvodu dôležitého pre pracovné či susedské vzťahy.
Čo si myslíte o žabách?
Je pre nich skrátka občas jednoduchšie povedať, že nemajú radi ľudí, než aby vysvetľovali, že pohybovať sa na úrovni povrchných rozhovorov len preto, aby nebolo trápne ticho, je pre nich nočnou morou. Často tiež pociťujú nepríjemné pocity z neznámych vecí. Takže napríklad vo veľkom dave na festivale môžu zažívať pocity úzkosti a v niektorých prípadoch aj panický atak.
Čo je pre niekoho skvelá zábava, môže byť pre druhého nadmerný príval podnetov, s ktorými si nevie rady.
Introvert nevníma socializáciu ako spôsob trávenia voľného času. Každý kontakt s druhou osobou by mal mať predsa nejaký význam, inak nemá cenu na neho plytvať časom a energiou. Existuje totiž tisíc ďalších pre neho príjemnejších vecí, ktorými si vie svoj čas vyplniť. Introverta nezaujíma, čo je spoločenský vhodné, a tak vás môže prekvapiť dosť neštandardnou otázkou vymykajúcou sa bežným zdvorilostným frázam. Namiesto na včerajší deň sa vás opýta napríklad na to, čo je váš najväčší sen. Funguje to podobne, ako keď sa opýtate telefónnej operátorky z prieskumu trhu, ako sa dnes vyspala. Nasleduje často len zaskočené mlčanie.
Občasné vykuknutie z ulity prospeje všetkým
Introverti ale určite nechcú byť stále sami, len je pre nich zložitejšie prebojovať sa k ľuďom, s ktorými budú chcieť zdieľať svoj čas. Aj svojho najlepšieho priateľa ste ale museli nejako stretnúť. Kým sa dostanete k filozofovaniu nad zmyslom života, pár rozhovorov o počasí väčšinou absolvovať aj tak musíte.
So socializáciou je to ako s ostatnými vecami, ktoré sú pre vás vo výsledku dobré, ale donútiť sa k nim je niekedy tá najťažšia úloha na svete. Vo chvíli, keď sa vrátite z behania, už viete, že to vašej hlave i telu urobilo dobre, ale i tak vám prezutie sa z papúč do bežeckých topánok ešte pred polhodinou pripadalo ako najťažšie rozhodnutie vášho života. Rovnako tak často nemáte chuť sa v piatok večer po práci ešte donútiť ísť medzi ľudí – všetko, po čom túžite, je zvaliť sa na gauč a pozrieť si dve-tri série obľúbeného seriálu.
Vo všetkom je potreba udržiavať rovnováhu. Ak sa budete zatvárať doma sedem večerov v týždni, stratí aj ten váš vymodlený pokoj svoje čaro.
Keď sa ale zahryznete a aj napriek počiatočnej nechuti zájdete na večierok, pravdepodobne to nebude ani zďaleka tak hrozné, ako ste si mysleli. No a najmä váš nasledujúci večer s knižkou si vychutnáte oveľa viac. A čo vy viete – s trochou šťastia na tom večierku stretnete napríklad niekoho, kto vám odporučí ďalšiu knižku. Je len potrebné prijať fakt, že nie každá konverzácia vás dovedie ku skvelému priateľovi. Na druhú stranu, niektorá áno.
Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme tušenia. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorí vidia svet a možno, že si budete vedieť lepšie predstaviť, čím prechádzajú…
Prečítajte si tiež: Storočie osamelosti: Sociálna izolácia môže zabíjať
