Deti, ktoré sa slávneho experimentu zúčastnili, vedci sledovali aj v priebehu dospievania. Zistili, že predškoláci, ktorí si na odmenu kedysi dokázali počkať, boli o pätnásť rokov neskôr úspešnejší v škole – a tiež menej často trpeli obezitou.
Zjesť či nezjesť, toť otázka…
Schopnosť odolať chuti cukríka, počkať a získať dva, je celkom podobná schopnosti odložiť zábavu, ktorá povedie k okamžitému uspokojeniu, a napríklad si namiesto nej ísť zabehať. V oboch prípadoch rozhodujú rovnaké motivačné mechanizmy: buď preváži túžba získať, čo sa dá, alebo rozumové rozhodnutie, že je potrebné sa prekonať a obetovať pre zisk v budúcnosti. Môže teda za (nielen detskú) obezitu nedostatočné sebaovládanie? Nie je to celkom tak. Experimentátori totiž pri testoch nemerali, či niektoré deti napríklad nemali hlad. A tiež sa príliš nezaujímali o rodinné zázemie detí.
Prečítajte si tiež: Vegánstvo u detí. Zdravá alternatíva alebo nebezpečný hazard?
Ako nespravodlivý je váš svet?
Zaujímavé odhalenie tak prinieslo niekoľko opakovaní experimentu. Pri nich vedci pred testom s cukríkmi deťom napríklad sľúbili pastelky – a ak svoj sľub splnili, deti vydržali na cukríky čakať štyrikrát dlhšie, než pokiaľ sľub porušili a pastelky nepriniesli. Ukázalo sa, že nejde o obyčajné sebazaprenie.
Ak sme sklamaní alebo neveríme svojmu okoliu, možno budeme bez ohľadu na sebakontrolu chcieť okamžitú odmenu.
Už v detstve tak môžeme získať pocit, že je svet nespravodlivý a nepredvídateľný, takže je strategickejšie získať, čo sa dá – a to hneď. A bárs sa aj prejedať, než sa pokúsiť získať zdravým životným štýlom dlhodobú výhodu.
Najskôr jedlo, potom práca
Môže teda za nárast detskej obezity nevhodná výchova, kvôli ktorej rozmaznaným deťom chýba vôľa si niečo odoprieť a vinou neistého prostredia rezignujú na budúcnosť? Áno, určitú úlohu v probléme vraj hrá. Ale faktorov je viac. Po prvé, je ním lenivosť a stravovanie v rodine: „Kedysi ľudia veľa pracovali a potom trochu jedli – zatiaľ čo my najprv veľa jeme a potom možno trochu pracujeme,“ hovorí obezitológ Zlatko Marinov. A deti obzvlášť. Tie sú na tom navyše s jedením dosť zle: neraňajkujú, pretože neraňajkujú ani ich rodičia; namiesto desiaty dostanú peniaze, ktoré investujú do bieleho pečiva, zemiačikov a sladkostí. V jedálni nedojedia obed, no zapijú ho sladkým čajom a s párkom v rožku idú domov, k televízii, počítaču a sladkostiam, vypočítava Marinov.
Klamanie vlastného mozgu
Čiastočne je to preto, že rodičia si na varenie neurobia čas. Zásadnú rolu ale zohráva aj zníženie cien nevhodných potravín, zväčšenie ponúkaných porcií a reklama. „Zvýšený dopyt v dôsledku zníženia cien môže u dospelých vysvetliť až 40 % nárastu BMI od osemdesiatych rokov,“ stojí v jednej z najčastejšie citovaných štúdií. O vplyve na deti dáta chýbajú – ale nie je dôvod pochybovať o tom, že je podobne zásadný. Opäť nejde len o to, čo dieťa je, ale aj ako. Pri spoločenskej večeri pri stole medzi ľahkou konverzáciou dobre vnímame signály, ktoré telo vysiela do mozgu: trebárs o tom, že už sme sýti.
Ak večeriame pri práci alebo pri televízii a sústredíme sa na niečo iné, mozog takéto správy nepripustí do vedomia, takže jesť neprestaneme.
Cukry, ktoré nevidíte
Kľúčové je aj prostredie, ktoré nás obklopuje. Človek sa nerozhoduje abstraktne ako počítač: reaguje na svoje prostredie, takže v ňom pohľad na zákusky na stole alebo vôňa mäsa od vedľajšieho stola neustále znovu vyvolávajú otázku, či by si nemal dať tiež. Výrobcovia a predajcovia to využívajú, obohacujú jedlá prísadami, ktorými upravujú jeho vlastnosti, aby sme naň dostali chuť aj v prípade, že naše telo látky vôbec nepotrebuje. Lákajú na vône i obaly – a človek v konečnom dôsledku často neje z hladu, ale pre chuť. Počas posledných dekád sa zásadne zmenilo zloženie potravín, ktoré jeme. Podstatnú časť priberania populácie môžeme pripísať nedostatku zeleniny, zvýšenému pomeru sacharidov k tukom a bielkovinám… alebo aj šľachteniu pšenice, ktorým už po stáročia meníme obsah nutričných látok v múke.
Daň za naše pohodlie
Na druhej strane rovnice nachádzame nedostatok pohybu. Epidémia obezity súvisí s prácou pri stole, trávením voľného času pred televíziou a počítačom, s dopravou osobnými autami. Dospelý človek, ktorý pracuje v kancelárii, vydá len asi tretinu svojej energie na pohyb: Desať percent kalórií spotrebuje na termoreguláciu a 60timi spaľuje bazálny metabolizmus – dýchanie, činnosť pečene, srdca, mozgu a ďalších orgánov. Obezita tak nie je prostým rozdielom medzi energetickou hodnotou potravy a fyzickou aktivitou.
Ani ak opomenieme asi 5 % výskytov obezity kvôli zdravotným poruchám, nemôžeme ignorovať biologické súvislosti.
Jeden recept pre všetkých? Nie je!
Veľkú úlohu hrajú gény – ktoré sa však neprejavia samé o sebe, ale až v kombinácii s nevhodnou životosprávou. Podobne komplikované je aj pôsobenie ďalších príčin: štíhle a obézne deti sa nemusia nutne líšiť v tom, či navštevujú alebo nenavštevujú reštaurácie rýchleho občerstvenia, ktoré zvyčajne ponúkajú veľa kalórií a málo nutričných látok, alebo či pijú limonády namiesto čaju a vody. Kľúčovú úlohu totiž hrá to, či sa to deje častejšie, než koľko by zodpovedalo ich genetickej výbave a životnému štýlu. Na obezite sa zásadne podieľa tiež nevhodné načasovanie alebo zloženie jedla: Obezita súvisí so spánkom, psychickou spokojnosťou, ba aj prenatálnym vývojom. Všetky takéto a podobné vplyvy pôsobia komplexne: preto je dobré mať na pamäti, že o riešení skutočnej obezity by mal rozhodnúť lekár, nie populárne rady.
Smejte sa na schodoch a choďte im príkladom
Ako takým ťažkostiam predchádzať, je celkom zjavné: dobrou životosprávou, pohybom, kvalitným stravovaním. A tiež skutočnou výchovou: záujmom o dieťa, dobrým príkladom a spoločne tráveným časom, ktorý zvyčajne súvisí ako so zdravými návykmi, tak aj s jeho vlastnou pohodou. Okrem aktívneho športu a dobrého stravovania môže ísť aj o úplné drobnosti: použiť schodisko namiesto výťahu, dopraviť sa do školy pešo, na bicykli alebo verejnou dopravou radšej ako autom – a najlepšie sa pri tom ešte smiať. Áno, smiech! Prospieva relaxácii, lieči stres – a tiež spaľuje energiu. Podľa výskumu publikovanom v časopise Nature môžete pätnástimi minútami úprimného smiechu spáliť až štyridsať kilokalórií. I keď to nie je veľa, jedná sa o príjemný spôsob spracovania pár kúskov vianočného pečiva. Pre inšpiráciu odporúčame krátku nahrávku slepačieho smiechu doktora Nešpora.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
Prečítajte si tiež: Môže za obezitu alebo autizmus aj zlá mikroflóra?
