Vegánstvo u detí. Zdravá alternatíva alebo nebezpečný hazard?

Budúcnosť, Všetko o jedle
Vegánska strava získava v súčasnej dobe stále viac na popularite. Reštaurácie, ktoré neponúkajú živočíšne produkty, akými sú mlieko či vajíčka, nájdeme už i na Slovensku. Vegánstvo je súčasťou zdravého životného štýlu, ktorý nás má ochrániť pred chorobami a predĺžiť život. Spolu s rastúcim počtom vegánov rastie tiež počet detí, ktoré sú takto vychovávané odmalička. Je to ale zdravé?

Hlasní odporcovia alternatívneho stravovania tvrdia, že vegánske deti nemôžu získavať všetky látky dôležité pre správny telesný vývoj mladého organizmu. Názory odborníkov na túto tému sa však diametrálne odlišujú. Niektorí vo vegánstve vidia recept na večné zdravie, druhí rodičov vegánov odsudzujú ako nebezpečných hazardérov s detským zdravím.

Jedným z najčastejších argumentov proti čisto vegánskemu stravovaniu sú rozdielne potreby detí a dospelých. V detskom veku totiž potrebujú prijímať naše telá vyššiu dávku živín a vitamínov, akými sú napríklad A, C alebo D. Mlieko a ďalšie mliečne výrobky sú tiež cenným zdrojom vápnika potrebného pre správny rast. Všetky tieto látky by teda rodičia, ktorí pri svojich deťoch striktne dodržujú rastlinnú stravu, mali nahrádzať rôznymi potravinovými doplnkami. Jedným z najdôležitejších je vitamín B12, ktorého nedostatok spôsobuje chudnutie a chudokrvnosť.

Ostro sledované vitamíny
„Pri vegánskej strave musíme vziať na zreteľ najmä to, aké vitamíny a minerály nemôžeme získať prirodzene len z rastlín,” hovorí hovorkyňa British Dietic Association Susan Short. „Tie, ktoré nájdeme len v mäse či živočíšnych produktoch, potom nahradiť ich umelo vyvinutým variantom v podobe potravinových doplnkov.” radí odborníčka. Pri malých deťoch je to však komplikované. Vitamín D je napríklad vyrábaný z ovčej vlny a sója nie je vhodná na konzumáciu deťmi pod osemnásť mesiacov. Medzi ďalšie potenciálne problémy patrí nedostatok železa. Mnohé štúdie navyše opakovane dokázali jeho nedostatočný príjem u detí, ktoré sa stravovali vegánsky či makrobioticky. Preto je nutné jeho príjem u takýchto detí vždy starostlivo monitorovať. Nedostatok železa spôsobuje taktiež anémiu (chudokrvnosť) a celkovo zlú krvotvorbu.

Malí a ospalí?
Pri striktne vegánskej strave tiež môže byť negatívne ovplyvnený správny fyzický a psychický vývoj dieťaťa kvôli nižšiemu energetickému príjmu. Takéto deti sú tak podľa odborníkov často menšie a pomalšie rastú. Deti mladšie ako dva roky, ktoré ich rodičia kŕmili len vegánsky, boli drobnejšie a vážili menej, než ich priemerní vrstovníci. Nižší bol tiež ich denný príjem bielkovín, ktorých čisto rastlinná strava neobsahuje toľko. V Nemecku dokonca lekári vegánsku stravu pri deťoch zásadne neodporúčajú.

Nemecká spoločnosť pre výživu (DGE) vydala varovanie, v ktorom vegánstvo od útleho veku označila za nevhodné.

„Riziko zdravotných komplikácií u detí je príliš veľké,” myslí si Antje Gahl z DGE. „U dospelých vegánov odporúčame príjem potravinových doplnkov, a to hlavne vitamínu B12. A to u tých najmenších nie je celkom možné,” dodáva.

Uvedomelí konzumenti
Je ale naozaj vegánstvo pre deti škodlivé? S tým nesúhlasí napríklad PETA, organizácia bojujúca proti krutému zaobchádzaniu so zvieratami. Tá ho vidí ako účinný prostriedok v boji proti detskej obezite, ktorá sa stáva po celom svete stále väčším problémom. Počet obéznych sa napríklad v Spojených štátoch v posledných tridsiatich rokoch zdvojnásobil. S tým súvisí i nárast ďalších zdravotných problémov, medzi ktoré patrí hlavne cukrovka druhého typu. Stále mladšie deti si preto kvôli nezdravej strave a konzumácii sladkého či smaženého jedla musia denne pichať inzulín. U dospelých potom fast foody a zlý životný štýl spôsobujú choroby srdca, poruchy metabolizmu a vysoký tlak.

Staršie deti vegánov tiež častejšie premýšľajú nad tým, čo počas dňa skonzumujú. Majú celkovo lepší vzťah k jedlu a vedia, čo ich telá potrebujú.

Aj vegánska strava môže byť pestrá.

Mlieko nie je pre ľudí!
Ďalšou výhodou vegánstva je i absencia mlieka a mliečnych výrobkov. Podľa niektorých pediatrov by sa totiž kravské mlieko nemalo v detstve piť vôbec: „Nie je žiadny dôvod mlieko piť. To je určené len pre teliatka a nie pre ľudí.” tvrdí doktor Oski z americkej asociácie pediatrov. „Boli doby, kedy bolo kravské mlieko považované za prospešné pre zdravie. Tie sú ale nenávratne preč a klinické experimenty nám dávajú za pravdu,” hovorí.

Mlieko podľa neho spôsobuje u detí alergie. S tým je spojený aj nárast počtu ľudí, ktorí neznášajú laktózu v ňom obsiahnutú.

Jej intolerancia spôsobuje plynatosť, kŕče, zvracanie, bolesti hlavy a dokonca i astmu. Niektoré deti môžu mať problémy dokonca aj pri kojení, pokiaľ ich matky pijú mlieko. 

Zlatá stredná cesta
Vegánstvo detí tak stále ostáva témou, ktorá vzbudzuje silné emócie a ani odborníci nie sú zajedno. Často tak nájdeme protichodné štúdie v závislosti na vlastnom presvedčení. Pre rodičov je potom veľmi ťažké sa rozhodnúť, čo je pre ich potomkov najlepšie. V stravovaní sa často oplatí ísť zlatou strednou cestou a používať vlastný rozum. A pri deťoch to platí dvojnásobne. Extrémy vo forme nezdravého fast foodu, či naopak čisto rastlinnej stravy môžu negatívne ovplyvniť ich vývoj. Základom je pestrá strava, dostatok ovocia a zeleniny. Spolu s pravidelným pohybom je kľúčom k dlhému životu bez zdravotných problémov.

#Radek Mojžíš

Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne dopredu nedá úplne pripraviť, niečo málo sa urobiť dá… Dali sme pre vás dokopy špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.

Prečítajte si tiež: Jedlom ku zdraviu? Počúvajte svoje telo, sociálne siete berte s rezervou