Hovorí sa, že kto si chce aspoň trošku uľaviť od stresu, osamelosti alebo si vylepšiť celkovú kvalitu života, nájde odpoveď vo zverimexe alebo v útulku. Zrejme to nebude mýtus, pretože vedecké poznatky túto teóriu podporujú. Mačky a psy, teda duo, ktoré je medzi chovateľmi najobľúbenejšie, sú predmetom výskumu najčastejšie, a tak toho o ich vplyve na ľudské zdravie vieme najviac. K domácej terapii sa ale hodí aj množstvo ďalších, i trochu netradičných živočíchov.
Pes na srdce aj na kondičku
Nielenže nám život obohatia, ale ho aj predĺžia. Vedci miláčikov spájajú s nižším krvným tlakom, prevenciou kardiovaskulárnych chorôb a s vyššou celkovou kondíciou. Tú majú hlavne majitelia psov – venčenie sa im postará o každodenný pohyb na čerstvom vzduchu bez ohľadu na počasie, ročné obdobie a na to, či sa im akurát chce, alebo nie.
Takéto pravidelné cvičenie môže byť zvlášť prospešné pre starších ľudí. Naznačil to prekvapivý výstup zo štúdie univerzít v Cambridgi a vo východnom Anglicku. Dlhodobo monitorujú životný štýl a zdravie vyše tritisíc obyvateľov Norfolku, ktorých priemerný vek je 69,9 roka.
Ukázalo sa, že účastníci, ktorí každý deň venčia psy, sú aktívnejší a v lepšej kondícii než ostatní. A tá prekvapivá časť? Rozdiel medzi oboma skupinami bol omnoho výraznejší, než výskumný tím predpokladal.
Americká kardiologická asociácia v roku 2013 porovnala staršie štúdie, ktoré sa zdravím chovateľov zaoberajú z rôznych uhlov pohľadu. Vyhlásenie, ktoré vydala, je síce opatrné, ale dočítate sa v ňom, že „chov domácich miláčikov má pravdepodobne priamu súvislosť s nižším rizikom srdcových chorôb a dlhším životom u ľudí, ktorí nimi už trpia. Sú však potrebné ďalšie upresňujúce dáta a dôkazy.”
Miláčikovia podľa správy môžu prispievať tiež ku znižovaniu krvného tlaku, hladiny cholesterolu i hrozby obezity, i keď ešte presne nevieme ako. A navyše sme len na začiatku výskumu.
Čo dokáže maznanie a pradenie
Množstvo vedcov si myslí, že existuje vzťah medzi kontaktom so zvieracími miláčikmi a ľudským imunitným systémom. Usilovne ho študujú: v jednom experimente napríklad americkí výskumníci nechali hŕstku dospelých ľudí, aby sa maznali so psami. Ľudia v ďalších dvoch skupinách si buď hladkali psíka plyšového, alebo sa len tak povaľovali na gauči. Po osemnástich minútach sa tým, ktorí sa starali o živé psy, v slinách výrazne zvýšil podiel imunoglobulínu A – významnej protilátky, ktorá nás chráni okrem iného proti respiračným chorobám. Ostatné dve skupiny žiadne väčšie zmeny nezaznamenali.
Psy dostali hlavnú úlohu aj vo veľkom švédskom výskume, ktorý študoval ich vplyv na dlhodobé zdravie detí. Tím z Uppsalskej univerzity a štokholmského Inštitútu Karolinska porovnal viac než milión podrobných profilov ľudí z databanky. Zistil, že spolužitie so psom v prvom roku života o pätnásť percent znížilo riziko, že bude mať dieťa neskôr astmu.
Pri deťoch, ktoré vyrastali s domácimi zvieratami na farme, bolo riziko dokonca nižšie až o polovicu – je však potrebné brať do úvahy aj iné prospešné faktory dedinského života. Ďalšie výskumy ukázali podobné výsledky u rizík alergií alebo ekzémov. Stručne povedané: Ak dieťa odmalička netrpí alergiou na zvieracie chlpy, môže mu takýto kamarát do budúcnosti zaistiť menej chronických problémov.
Špeciálne mačky by potom mohli pomôcť ešte s ďalším problémom – s chronickou bolesťou. Je známe, že ich pradenie môže byť prejavom rôznych emócií: lásky, radosti i strachu. Ale tiež, že sa s jeho pomocou mačky samé “liečia”. Túto teóriu v roku 2006 potvrdila kľúčová štúdia amerického inštitútu Fauna Communications, ktorý skúma zvuky zvierat.
Ukázalo sa, že frekvencia mačacieho vrnenia (asi 25 až 140 Hz) viacmenej zodpovedá frekvenciám, ktoré majú preukázateľný liečebný účinok na zlomené kosti, bolestivé alebo natiahnuté svaly, stuhnuté kĺby, rany a opuchy.
Existuje predpoklad, že takto mačky dokážu zariadiť účinnú terapiu nielen sami sebe, ale i jedna druhej alebo človeku, ku ktorému sa schúlia. Veda na konkrétnejšie dôkazy len čaká, no majitelia mačiek sú o tom presvedčení už dávno.
Kľudnejší s pancierom
Vieru, že pre vystresovaného človeka je domáca zver balzamom na dušu, zdieľajú majitelia psov, mačiek, ale napríklad aj korytnačiek. Veda im teraz dáva za pravdu. Výskumy z nedávnej doby účinok pripisujú najmä hormónom. Kontakt s priateľskými zvieratami, dokonca len pohľad na ne, v nás vyvoláva rovnako príjemné emócie ako kontakt s veľmi blízkymi ľuďmi, vyplavuje sa pri ňom totiž oxytocín – hormón spájaný s láskou a pocitom šťastia.
„Vylučovanie oxytocínu navyše sprevádza znížená hladina kortizolu – stresového hormónu,” vysvetlila magazínu health.com Rebecca A. Johnsonová z veterinárnej fakulty Univerzity v Missouri. Sama skúma vplyv zvierat na vojnových veteránov, ktorí trpia posttraumatickým stresovým syndrómom. „Jeden z nich nedokázal sám vyjsť z domu, pokým sme k nemu neumiestnili psa. Netrvalo to ani týždeň, a už s ním bol schopný chodiť na prechádzky do mesta,” uvádza zverolekárka.
Podobných prípadov z praxe je oveľa viac. Na skupine dobrovoľníkov vzťah zvierat a stresu skúmali vedci z Univerzity v Tel Avive. Na začiatku ich trochu vystrašili tarantulou, ktorá s nimi bola v miestnosti. Potom ich nechali, aby sa hrali s „priateľskými” zvieratami a ich napodobeninami: so živou korytnačkou, živým králikom, plyšovou korytnačkou alebo plyšovým králikom.
Úzkosť a stres najrýchlejšie opadli u tých, čo na ukľudnenie dostali živé zvieratá. Bolo pri tom jedno, či sa jedná o chlpáčov, alebo o korytnačku s tvrdým pancierom.
Rybičky do jedální, morčatá do školy
Podobné pokusy, ale tiež priame skúsenosti zvieracích terapeutov a samotných chovateľov naznačujú, že miláčik môže byť skvelým pomocíkom pri práci s úzkostnou poruchou a napríklad i s depresiou. Ukľudňuje, zmierňuje pocit osamelosti a sociálnej izolácie, ochotne prejavuje náklonnosť a nikdy človeka nesúdi. Alebo to aspoň nedáva najavo. Navyše pomôže dodať pocit životného zmyslu, dodržiavať pravidelný režim (kŕmiť alebo venčiť prosto musíte), a ešte sa s ním viac sústredíte na prebiehajúci okamih a menej na zžieravé myšlienky.
Terapeutický účinok môže mať takmer akákoľvek nemá tvár od fretky po cvrčka. Práve cvrčkov rozdali autori jedného minuloročného experimentu starším ľuďom v kórejskom domove dôchodcov. Každý ich dostal päť a mal za úlohu ich chovať v malej klietke. Už po ôsmich týždňoch sa seniorom podľa psychometrických i laboratórnych testov zlepšila nálada, cítili sa menej osamelí a mali slabšie depresívne prejavy než na začiatku.
V staršej americkej štúdii zase klienti centra pre ľudí s Alzheimerovou chorobou dostali do jedálne akvárium s farebnými rybičkami. Po štyroch mesiacoch boli kľudnejší a sústredenejší, jedli väčšie porcie a potrebovali tak menej umelých doplnkov stravy.
Podobne fascinujúce výsledky sa dajú nájsť u detí, ktoré trpia poruchami učenia, zle sa začleňujú do kolektívu alebo trpia niektorou formou autizmu. Preukázateľne pomáhajú psy, mačky, kone – tie sa k terapii využívajú už od devätnásteho storočia – ale aj morčatá. Na americkej Purduovej univerzite ich dali na hranie skupine školákov s poruchou autistického spektra – pričom druhá skupina dostala hračky. Časť detí potom počas sledovania vykazovala menej negatívnych prejavov v správaní, viac sa smiala a ľahšie komunikovala. Boli to tí s morčatami.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
Prečítajte si tiež: Prečo majú Slováci tak radi domácich miláčikov?
