Aj keď dnes berieme umývanie rúk za úplne bežný zvyk, nebolo tomu tak vždy. Ako to už býva s významnými európskymi miľníkmi, na tému hygieny prišlo v posvätnom 19. storočí. Vedci postupne objavovali, v akej hrôze vlastne žijeme. Všade samé baktérie a víry. Na problematiku spojenia neumývania rúk s chorobami prišiel ako prvý maďarský pôrodník Ignác Filip Semmelweis. V nemocnici, kde pôsobil, umieralo mnoho nových mamičiek na tzv. horúčku omladníc. Nakazené baktériou streptokoka pyogenes umierali po pôrode na vysoké horúčky spojené s vyrážkou a hnisaním rán. Lekára vysoká úmrtnosť desila. Po dlhšej štúdii slávnostne oznámil, že za to môže neumývanie rúk pomocníkov študentov! Z pitevne roznášali nebezpečné bacily do sveta. Nútil ich umývať si ruky v chlorovanom vápne. Sláva! Počet mŕtvych sa znižoval. Bohužiaľ ho vykopli a všetko sa vrátilo k normálu. I tak sa zaslúžil o naštartovanie hygienického zvyku.
Radšej jedlo zo zeme než z rúk!
Bolo to potrebné. Dnešné vedecké výskumy len potvrdzujú to, na čo prišiel Semmelweis. Ruky sú v podstate jednou veľkou liahňou baktérií a vírov. Prečo? Pretože, práve ruky patria k najpoužívanejším nástrojom, čo si často neuvedomujeme. „Ľudia sa vyhýbajú miestam, ktoré pokladajú za riskantné. Pritom práve naše ruky sú tým najväčším rizikom,” popisuje súčasný stav agitátor za umývanie rúk a dezinfekciu Bola Lafe. V roku 2014 v Británii prebehol pokus, kedy sa urobili vzorky na niekoľkých verejných miestach. Odborníci sa sústredili predovšetkým na hromadnú dopravu a spoločenské priestory. Držadlá na eskalátoroch, lavičky v parku, sedačky v kinách a ďalšie. Potom nabrali vzorky z rúk náhodných dobrovoľníkov a oboje porovnali.
Výsledky ukázali, že u väčšiny testovaných by bolo lepšie jesť zo zeme než z dlaní.
Exotické podivnosti
Zlé umývanie podtrhuje situácia vo všetkých zemiach tretieho sveta. Denne zápasia doktori a lektori v zaostalých kútoch s tým, aby naučili obyvateľov hygienickým praktikám. Napríklad v Indii. Z nedávneho celoplošného prieskumu druhej najobývanejšej zeme vyšlo, že až 70% rodín nemá záchod. Chodia von. „ Ujo, síce máš kravatu, topánky, ale stále chodíš na záchod von. Tomu hovoríš pokrok?” hlása mladík na vládnych reklamných billboardoch. Vláda sa snaží, ale ide to ťažko.
Práve India patrí k zemiam s najvyšším počtom usmrtených detí na choroby spojené s hnačkami.
Nedostatok medikácie a čistej vody úmrtnosť len podporuje. A pritom by stačilo opláchnuť si ruky niekoľkokrát denne. Ťažko si predstaviť, ako taká bežná vec môže byť pre niekoho podivnosťou.
Bacha na dávkovače!
Umývanie rúk má nepochybne patriť medzi každodenné činnosti človeka. Svet by bol veselší. Ale znamená to úplnu záchranu pred mikroskopickými škodcami? Ani omylom. Zvlášť to platí pre umývanie rúk tekutým mydlom z dávkovačov. „Zlé zaobchádzanie s dávkovačom môže spôsobiť namnoženie baktérií priamo v tekutine. Neustále doplňovanie bez vymývania nádobky sa stáva ideálnym prostredím pre vznik kultúry,” píše vo svojej štúdii mikrobiologička Carrie Zabka. Rovnako tak to platí i s klasickým mydlom zdieľaným napríklad v školách. Stačí pár dní bez použitia, a na povrchu začnú hnevať mikropotvorky. S uterákmi to isté. Nehovoriac o kľučke na dverách. Tam a zase nazad. Baktérie si naberiete hneď cestou von z miestnosti!
Baktérie a psychické poruchy
Stačí jeden nepríjemný nemocničný zážitok, diagnóza doktora s poučením o zlom umývaní a je to! Náchylný jedinec má vybudované základy k obsedantne kompulzívnej poruche, známej tiež ako OCD. Taký človek si neustále oplachuje ruky, nikdy sa nedotkne spomínanej diabolskej kľučky a bez antibakteriálneho gelu neopustí dom. Ale nie je potreba šalieť. Pokiaľ sa aspoň čiastočne pravidlo umývania dodržuje, nestane sa nič katastrofálne. Prinajhoršom si chvíľu posedíte na záchode. Ale na to rozhodne neumriete!
