Autizmus je veľkou záťažou nielen pre chorého, ale aj pre celú rodinu a príbuzných. Syndróm je neliečiteľný a v tých najťažších formách sú postihnutí odkázaní na nepretržitú starostlivosť zdravotníkov či ošetrovateľov. Existujú však prípady, keď sa autisti dokázali zaradiť do bežného života a absolvovať aj základnú školu či ďalšie štúdium.
Keď sa gény splašia
Príčina vzniku autizmu u detí je nejasná. Jeho prejavmi sú stále opakujúce sa vzorce správania a narušená komunikácia s okolím, ktorá sťažuje postihnutým akúkoľvek sociálnu interakciu. Podľa odborníkov môže byť za vznikom tejto poruchy viac faktorov. Medzi ne patria napríklad genetické predpoklady alebo aj negatívne vplyvy životného prostredia, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť detský organizmus. Takým môže byť napríklad ťažké ochorenie v útlom detstve. Rozšírené tvrdenie, že povinné očkovanie stojí za vznikom autizmu, sa však doteraz nepotvrdilo napriek rozsiahlym výskumom zameraným na túto domnelú príčinu.
Očkovanie? Kdeže!
Práve naopak, jeden (obrovský) výskum za všetky: v roku 2012 štúdia v Spojených štátoch na takmer pätnástich miliónoch zaočkovaných ľudí neobjavila žiadnu spojitosť medzi vakcináciou a prepuknutím autizmu. Táto najväčšia sonda spomedzi viacerých takýchto snáh potvrdila, že ide o zavádzajúcu informáciu. Medzi rodičmi sa však šírila ako lavína, a aj napriek vedeckým dôkazom je u mnohých z nich stále populárna.
Do školy či doma?
Ale späť k autizmu. Pre úspech v živote a v spoločnosti je pre autistov kľúčové vzdelanie, ktoré má v ich prípade svoje špecifiká. Tie závisia od rozsahu závažnosti poruchy a od individuálnych schopností chorého. Spôsobov, ako zabezpečiť autistickým deťom dostatočné vzdelanie, je niekoľko. Jedným z nich je ich integrácia (teda inklúzia) do bežných tried so „zdravými” žiakmi alebo ich zaradenie do špecializovaných tried. Tu je však kľúčovou osobnosťou asistent pedagóga, na ktorého žiaľ zväčša nie sú finančné prostriedky. Ten funguje ako akýsi sprostredkovateľ medzi žiakom, učiteľom a triedou v školskom prostredí.
Asistent by mal žiaka poznať čo najlepšie a napríklad aj predchádzať agresívnym záchvatom alebo správaniu, ktoré by inak narušilo chod výučby. Pomáha mu tiež so zvládaním látky či domácimi úlohami v spolupráci s rodičmi. Jeho prítomnosť zlepšuje výsledky žiakov trpiacich autizmom a výrazne zvyšuje ich šancu na úspech.
Štát tiež umožňuje autistické deti vzdelávať doma, v rodine. Tu je výhodou známe prostredie, ktoré pomáha udržať ich nepokojnú pozornosť a zároveň umožňuje vykonávať obľúbené rituály.
Vychádzať si v ústrety
V Českej republike sa pri vzdelávaní takých žiakov používa často metóda tzv. štruktúrovaného učenia. Tá podporuje vhodné správanie žiaka a jej cieľom je zmierniť negatívne prejavy, napríklad záchvaty hnevu, vzdoru či ďalšie agresívne správanie. Pomocou odborníkov a citlivého prístupu znižujú znevýhodnenia detí s poruchami autistického spektra. Odbúravajú tak aj stres, ktorý autistické deti pri vyučovaní môžu zažívať. Vďaka štruktúrovanému učeniu sa zlepšuje nielen komunikácia s okolím a spolužiakmi, ale aj samotná psychická pohoda dieťaťa. Táto metóda je potom ušitá každému dieťaťu na mieru. Počas vyučovania sa používajú rôzne špeciálne pomôcky, hračky či piktogramy, ktoré uľahčujú obojstrannú komunikáciu.
Autisti sebe
O tom, že ani autizmus nie je prekážkou pre vzdelanie a úspešnú kariéru, svedčia príbehy mnohých ľudí. „Autizmus mi bol diagnostikovaný v mojich ôsmich rokoch,” povedal dvadsaťdvaročný Joshua, ktorý sa so svojím príbehom zveril na stránke autismspeak.org. „Ale už dávno predtým som sa správal trochu zvláštne, opakoval som známe hlášky z televízie alebo som bol doslova posadnutý rôznymi témami.
Keď som napríklad mal deväť rokov, bol som veľký fanúšik Abrahama Lincolna.
Mojim rodičom potom psychológovia povedali, že sa nikdy nenaučím čítať, písať, chodiť do normálnej školy bez asistenta či dokonca poriadne hovoriť,” uviedol mladík. Vďaka podpore svojich rodičov a priateľky všetkým vytrel zrak a aj s pomocou terapie sa dostal až na vysokú školu. Joshua sa tiež angažuje v práci s deťmi, ktoré trpia podobným syndrómom a v budúcnosti sa chce stať hercom.
Aspergeru napriek
Jeho sen nie je nesplniteľný, niektorou z porúch autistického spektra trpia aj niektoré slávne osobnosti. Jednou z nich je americká herečka známa z filmov Žblnk či kultového Kill Billa, Daryl Hannah. Trpí totiž Aspergerovým syndrómom. Ochorenie jej už od začiatku komplikovalo kariéru. Podľa jej slov bola pred premiérami svojich filmov či pred odovzdávaním filmových cien taká nervózna, že takmer omdlela. Nemohla sa ani zúčastniť povinnej reklamnej „jazdy“ v médiách pred uvedením nových filmov alebo propagáciu televíznych show. Štúdiá preto o ňu rýchlo strácali záujem. V súčasnosti sa ale zdá, že sa naučila so svojím ochorením fungovať. Po comebacku v úlohe nájomnej vrahyne s páskou cez oko vo filme Quentina Tarantina sa objavila totiž v úspešnom seriáli Sense8 a ďalších filmoch. Aspergerom mimochodom trpí aj známy režisér morbídnych filmov so snovou atmosférou Tim Burton. Ich príbehy ukazujú, že aj s niektorou z porúch autistického spektra sa dá prežiť kvalitný a úspešný život. Dôležitý je však individuálny prístup a veľakrát veľké odhodlanie a výdrž zo strany najbližšieho okolia.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
