Problematika “superstarcov” trápila vedecké kruhy pomerne dlho. Teraz však výskumníci hlásia, že majú kľúč k otázke, prečo sa niektorí ľudia držia aj dlho po osemdesiatke v dobrej mentálnej kondícii a ich kognitívna kapacita zodpovedá ľuďom o desiatky rokov mladším. Roky výskumov, počas ktorých sa snažili prísť na to, čo týchto superseniorov odlišuje od bežných smrteľníkov, priniesli svoje ovocie.
Extrovertní, odolní – a ďalej?
„Ešte donedávna sme si mysleli, že jediná možná trajektória, ktorou sa môžeme v živote uberať, je zostarnúť do senility,“ hovorí profesorka Emily Rogalskiová z americkej Northwestern University. „Teraz sa môžeme pozrieť na to, čo všetko je vo vysokom veku možné a ako to tí ľudia dosiahli.“ Štúdie totiž podľa vedcov ukazujú, že superstarci sú extrovertní, málo neurotickí a odolnejší voči nepríjemnostiam života ako priemerná populácia. Okrem týchto vonkajších znakov ale vedci popísali ešte ďalší jav.
Prečítajte si tiež: RetroBrain: Ako môžu gamesky bojovať s demenciou?
Našľapané neuróny
Skúmanie mozgov už mŕtvych superstarcov totiž odhalilo, že ich majitelia mali oproti priemerným starým ľuďom väčší počet jedného typu mozgových buniek, známych ako Von Economove neuróny.
Tými okrem ľudí disponuje tiež malá skupina vyšších cicavcov a vedci sa domnievajú, že slúži na zlepšovanie komunikácie.
Podľa Rogalskiovej sa hojne vyskytujú v tej časti mozgu, ktorá je zodpovedná za pozornosť a pamäť a práve táto oblasť bola u superstarcov silnejšia než u priemerných päťdesiatnikov až šesťdesiatnikov, zdôrazňuje pani profesorka. „K nášmu vlastnému prekvapeniu sme zistili, že superstarci majú dokonca viac Von Economových neurónov než priemerný dvadsaťročný človek,“ netají sa nadšením. „Nedokážeme zatiaľ vysvetliť, ako je to možné, alebo prečo sú práve tieto bunky tak dôležité. Vieme však, že sa nachádzajú iba v niektorých častiach mozgu,“ hovorí.
Kde sa berie Alzheimer
Lenže sú tu aj ďalšie rozdiely. Mozgová kôra superstarcov sa stenčuje dvaapolkrát pomalšie, než u priemerného osemdesiatnika. Vedci sa pri skúmaní mozgov superstarcov sústredili tiež na prítomnosť proteínu zvaného amyloid a jeho tendenciu sa v mozgu kondenzovať na plak, ktorý je spojený s výskytom Alzheimerovej choroby. Claudia Kawas, neurologička so špecializáciou na geriatriu z University of California, oznámila, že pitvy ukázali, že niektoré zo skúmaných mozgov obsahovali deformované proteíny, avšak na ich kognitívne schopnosti a pamäť to nemalo vplyv.
Výskumný tím dúfa, že jeho objavy by mohli pomôcť zistiť, čo vlastne spôsobuje Alzheimera a ďalšie formy demencie, a prečo sú voči týmto chorobám niektorí ľudia imúnni.
Alkohol a BMI
Vedcom z ich skúmania tiež vyplynulo, že bežné ľudské neresti nemusia nutne viesť k predčasnej smrti. Mnohí zo superstarcov si totiž podľa svojich vlastných slov doprajú cigarety aj alkohol. „Pýtali sme sa ich, prečo si myslia, že patria k výnimočným seniorom a niektoré z tých vtipných dám nám povedali, že je to tým, že si každý deň o piatej dávajú s priateľmi martini.“ Iní zase vraj nikdy v živote neochutnali alkohol. Aj telesná hmotnosť sa javí ako podstatný faktor. Ľudia s veľmi nízkym BMI sa len ťažko dožijú osemdesiatky. „Nie je zlý byť chudý, keď ste mladí, ale v starobe to nie je príliš žiaduce,“ hovorí Claudia Kawas. Profesorka Rogalskiová však dodáva, že vedci rozhodne nikoho nechcú nabádať k osvojovaniu zlozvykov. No učiť sa od superstarcov rozhodne môžeme. „Dĺžka našich životov sa čím ďalej tým viac predlžuje, bohužiaľ, naše zdravie zatiaľ stále zaostáva. Superstarci majú oboje vybalansované, žijú dlho a zároveň žijú dobre,“ uzatvára pani profesorka.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
Prečítajte si tiež: Kde nájdete najlepšieho lekára na svete? Vo svojej hlave
