Je známe, že väčšina dnešnej ľudskej populácie nedýcha správne. To môže mať následky, ktoré si neuvedomujeme. Dýchať správne počas bežných denných úkonov – rozprávaním počnúc cez pohyb až po obyčajné sedenie pri počítači – nie je pre hocikoho samozrejmosťou. Väčšina z nás tak funguje na takzvanom povrchovom dýchaní. Pri takomto spôsobe človek využíva iba hornú úroveň pľúc a namiesto správnych troch až piatich litrov vzduchu prijíma chudobného pol litra.
Sme pridusená generácia
V škole nás dýchať väčšinou neučili a ani dnes sa o tom príliš nehovorí. Chybné, a napriek tomu to najbežnejšie dýchanie, má na organizmus niekedy až devastačný vplyv. Prispieva k chybnému držaniu tela, ktoré sekundárne môže spôsobovať bolesti chrbta, migrény a v extrémnych prípadoch aj vyskočenie platničiek. K následkom patrí tiež nerovnomerný vývin dýchacích svalov.
Nedostatočné dýchanie tiež ovplyvňuje pH krvi, ktoré je pre správne fungovanie organizmu kľúčové.
Optimálne dýchacie pohyby súvisia s prirodzeným chodom väčšiny vnútorných orgánov, ktorými sú pečeň, žlčník, slezina či žalúdok. Tie sú samotnými dýchacími pohyby stimulované k efektívnej činnosti. Pohyb bránice pri dychu podporuje taktiež správnu peristaltiku čriev, a je tak pomocníkom normálneho trávenia. Stimuluje tiež lymfatický systém, ktorý zodpovedá za prirodzenú obranyschopnosť organizmu proti patogénnym mikróbom. V neposlednom rade je dostatočné okysličenie krvi v priamej väzbe s nervovou činnosťou, čo sa využíva aj v relaxačných a stimulačných cvičeniach. Ako, kedy a kde teda správne dýchať?
Učiť sa od bábätiek
Dýchať nosom je od pradávna považované za jediný správny spôsob dychu pri bežnej prevádzke. Jóga rozdeľuje cestu dychu na dve dráhy, ktoré začínajú práve pri nosných dierkach a treba ich držať v harmónii. Dnes vieme, že dýchanie nosom ohrieva vzduch na potrebnú teplotu, ale tiež ho čistí a zvlhčuje. Do krvi sa tak dostáva až o 15 % viac kyslíka.
Správny dychový cyklus môžeme pozorovať napríklad na novorodencoch.
Tí totiž viditeľne dýchajú pomaly a hlboko do brucha. Dĺžka výdychu by mala presahovať dĺžku nádychu, aby sa pľúca dôkladne vyprázdnili. Medzi každým výdychom a nádychom by mala byť v ideálnom prípade krátka pauza. Samotný dýchací pohyb má tri fázy. Prvá je brušná, v ktorej plníme spodné úrovne pľúc a vdychujeme do brucha. Pri druhej fáze sa plní hrudník, ktorý sa v medziach príjemnosti maximálne rozpína a plynule prechádza do tretej fázy. V tej sa nádychom nadvihnú aj kľúčne kosti a pľúca sú plné až po „okraj“. Túto fázu môžeme pri nacvičovaní podporiť ľahkým nadvihnutím ramien. Samozrejme sa nedá predpokladať, že na taký rytmus možno myslieť neustále.
Cvičenie robí majstra
Preto sa odporúča, aby si človek našiel každý deň päť minút na to, aby takéto cvičenie vedome vykonával. Buď v ľahu s pokrčenými kolenami, aby brucho bolo uvoľnené, alebo v sede s rovným chrbtom. Tretí, no náročnejší spôsob, je trénovať dýchanie pri chôdzi s rovným chrbtom. Pri ňom si môžeme pomocou krokov merať dĺžky jednotlivých fáz. Ak človek v cvičení nájde určitú pravidelnosť, dá sa predpokladať, že si na zásady správneho dychu spomenie aj počas dňa, a takéto cvičenie bude stále viac automatizované.
Od správneho dýchania nás hojne odpútavajú drobné stresy počas dňa, ktorým sa nevyhneme.
Už len nepatrný pocit zhonu mení dychové prúdy a hocikedy organizmu trvá dlho, než z módu stresového dýchania vystúpi. Každodenné päťminútovky tak poskytujú vhodnú kompenzáciu vzniknutých deficitov kyslíka.
Vydýchajte to!
To, že sa týmito mechanizmami dá pôsobiť na psychiku aj opačne, teda pozitívnym spôsobom, je celkom známa vec a existuje aj mnoho techník, ako tieto procesy vykonávať. Jednou z tých všeobecnejších je opäť vedomé dýchanie do brucha v momente, keď sme v stresovej situácii. V tomto prípade sa však dych vedie predovšetkým do oblasti solar plexu. Práve hlboké koncentrované nádychy do tejto časti pomôžu pri tréme, ktorá sa v oblasti hornej časti brucha prejavuje najviac. Kľud si môžeme privodiť aj voľným, bezmyšlienkovitým sledovaním vlastného dychu práve vo chvíli, keď ešte prebieha samovoľne.
Pre navodenie vedomej relaxácie je vhodné viesť hlboké nádychy do stredu hrudníka.
Jóga navyše odporúča túto oblasť predýchavať pravidelne pre utuženie zdravia či priamo podporu liečenia prebiehajúcej choroby. Zaujímavou paralelou je fakt, že v tejto oblasti sa nachádza aj týmus, ktorý s imunitou priamo súvisí. Metódu „predýchavania“ možno uplatniť na všetky časti tela, ktoré práve niečo sužuje, a naozaj, niekomu sa môže podariť vydýchať bolesť z tela von.
Na dobré ráno aj noc
Kedy je najlepšie vykonávať dychové cvičenia? Samozrejme kedykoľvek, ale príhodná doba je skoro ráno. Medzi piatou a siedmou hodinou rannou má totiž vzduch najvyššie dychové kvality. Pre dôkladnú metodiku možno teda odporučiť vykonávať takéto praktiky vonku či pri otvorenom okne v ranných hodinách. V popoludňajších hodinách a po obede sa zase hodí nájsť si chvíľku na odstránenie kyslíkového deficitu, ktorý často prichádza po jedle alebo pri dlhej koncentrácii na nejakú činnosť.
Sledovaním vlastného dychu možno tiež vhodne deň ukončiť, zvlášť v prípade, trpíme ak nespavosťou.
Čím vyššie, tým lepšie
Notoricky známou zásadou je dopriať si pravidelný prísun čerstvého čistého vzduchu, avšak prečo je občasný pobyt v horách taký blahodarný? Nie je to len čistotou ovzdušia. Za euforické pocity pri návrate z hôr môže aj ich riedky vzduch. Ten totiž počas krátkej doby pobytu v horách núti organizmus vytvárať si väčšie množstvo červených krviniek ako zvyčajne. To možno pociťovať ako špecifickú únavu, ktorú pri návšteve hôr zažíva mnoho ľudí. Po návrate do obvyklej hustoty vzduchu sa potom telo ľahko prekysličí. Tak v ňom dochádza k stimulačným procesom, ktoré sa prejavujú nielen na nálade, ale tiež na orgánových sústavách, ktoré si takto môžu doháňať svoje kyslíkové dlhy. Možno preto sa tak darí dychovým cvičením v Himalájach aj v Andách, kde sa dych tak samozrejme prekrýva s duchom.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
