Stres v ranom veku „mení orgány“ a vedie k rozvoju chorôb v dospelosti

Záchranář
Vedci majú dôkazy o tom, že emočný stres v dojčenskom veku má obrovský vplyv na fyzické telo a môže viesť až k ochoreniam v neskoršom živote. Bábätká vystavené psychologickému stresu dramaticky strácajú dôležitý proteín zvaný GABA receptor a jeho nedostatok potom ovplyvňuje vývoj a fungovanie srdca, pľúc, obličiek i močového mechúra.

O tom, že kolísajúce počty GABA receptorov spôsobujú zmeny v mozgu, sa vie už dlhšiu dobu. Vedci z University of Portsmouth v Británii teraz ale dokázali, že stres pôsobí negatívne aj na ďalšie orgány. Výskumný tím zo School of Pharmacy and Biomedical Sciences pozoroval, ako sa GABA receptory správali u pokusných myší, ktoré boli vystavené stresu. A prináša nádej, že teraz môžeme vyvinúť lieky, ktoré by pôsobili práve na „rozbité” GABA receptory. Tým by pomáhali bojovať s najrôznejšími neduhmi od vysokého tlaku cez astmu až po cukrovku a zažívacie a tráviace problémy. Štúdiu publikoval magazín Frontiers in Molecular Neuroscience.

Hlavu už poznáme
Výskumník Dr. Jerome Swinny povedal: „GABA receptory boli spájané s vplyvom na mozgovú činnosť a práve na ne v modernej medicíne cielia mnohé medikamenty liečiace epilepsiu, úzkosť a ďalšie poruchy.

Aj anestézia funguje vďaka svojmu pôsobeniu na GABA receptory. Prekvapilo nás zistenie, že ich pôsobenie ide oveľa ďalej za hranice mozgu.

Dramatické zmeny v počtoch GABA receptorov spôsobené stresom sú veľmi zaujímavé. Ich klesajúce počty ovplyvňujú funkciu orgánov, a teda sa domnievame, že prispievajú k rozvoju ochorenia.“

Teraz prichádza telo
Doktor ešte dodal: „Je dlho známym faktom, že neláskavé zaobchádzanie, zanedbávanie alebo ubližovanie v detstve otvára dvere k vývoju najrôznejších porúch vrátane mentálnych, ako napríklad úzkostí a kardiovaskulárnych alebo zažívacích ochorení. Avšak ako presne emočný stres ovplyvňuje funkciu rôznych orgánov v našom tele je zatiaľ nejasné, čo nám bráni v tom, aby sme boli schopní, namiešať správnu medikáciu.“

Všetko je otázkou miery
Ľudská nervová sústava je „urobená“ tak, aby odolávala stresu. Vystavovanie sa takýmto podmienkam nám do určitej miery umožňuje adaptovať sa na neustále sa meniace životné prostredie.

Problém nastáva, keď sme stresu takto vystavení príliš dlho.

„Nervový systém dojčaťa nie je dostatočne vyzretý na to, aby bol dlhodobo vystavovaný látkam, ktoré mozog vylučuje ako odpoveď na stres. Ak sa tak deje, môže to viesť k vývojovým zmenám v mysli aj tele oproti normálu. Dúfame, že pochopenie pôsobenia stresu na GABA receptory nám pomôže liečiť napríklad aj cukrovku či precitlivený žalúdok,“ verí výskumník.

Takže ak nechcete vychovať malých astmatikov či cukrovkárov, nevystavujte svoje malé deti – vrátane dojčiat – stresovým situáciám na dlhšiu dobu, než je nevyhnutne nutné.

#Natálie Veselá

Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne dopredu nedá úplne pripraviť, niečo málo sa urobiť dá… Dali sme pre vás dokopy špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.

Prečítajte si tiež: Čo sa deje s telom, keď je pod tlakom? Prečo nás tak ničí stres?