V prípade skoleného zamestnanca prichádza najprv na rad 25-percentná, a od štvrtého dňa 55-percentná „náhrada príjmu“ platená zamestnávateľom. Od jedenásteho dňa ho strieda Sociálna poisťovňa s „nemocenskou dávkou“. A až vtedy vlastne svoj nárok môže uplatniť živnostník.
Ako je to s nemocenskou zamestnanca a ako sú na tom živnostníci?
V skutočnosti sú sumy veľmi nízke. Sociálna poisťovňa uvádza, že priemerná výška nemocenských dávok na 1 prípad bola v roku 2016 sotva 240 eur. Ošetrovné či vyrovnávacia dávka, vyplácaná najmä tehotným ženám, dosiahli iba 87, resp. 59 eur. Mesačne pritom tieto dávky dostáva priemerne 120 tisíc ľudí. Len materská je na tom o niečo lepšie: každý mesiac sa vypláca vyše 26 tisíc dávok v priemernej výške 478 eur. Výška dávok sa počíta z hrubých príjmov (napr. z daňového priznania). Jej výpočet je rovnaký pre zamestnancov aj živnostníkov.
Predstavme si Juraja, ktorý zarába v hrubom tisíc eur, no pádom z rebríka si v práci zlomil nohu a ležal doma 15 dní.
Jeho vymeriavací základ 1 000 eur sa vynásobí počtom mesiacov a vydelí počtom dní v roku: (1000 * 12) / 365 = 32,88. Toľko vlastne Juraj zarobí za každý deň, nielen pracovný. Za prvé tri dni dostane z tejto čiastky 25 % a za zvyšných 12 dní 55 %. Časť zaplatí zamestnávateľ, časť Sociálna poisťovňa. Jurajova rovnica teda vyzerá takto: 3 * (32,88 * 25 %) + 12 * (32,88 * 55%). To je spolu 241,66 eur, spolu ani nie polovica Jurajovho bežného zárobku za dva týždne. Do nemocenských dávok sa pritom počítajú aj víkendy a sviatky.
Ak by Juraj mesačne zarábal viac než 1824 eur, narazil by navyše na strop a musel by sa uspokojiť s maximálnou dávkou.
Zamestnanci pritom na nemocenské platia zdanlivo najmenej, len 1,4 %. Toľko však zaňho platí aj zamestnávateľ. Spolu teda zamestnanca stojí toto poistenie 2,8 %. Výška vymeriavacieho základu môže byť od 480 eur (minimálna mzda) do 6 384 eur. SZČO majú sadzbu vyššiu, 4,4 %, a ich základ môže začínať už na 456 eurách. Ak na túto hranicu nedosiahnu, musia aj tak platiť minimálne 20 eur mesačne.
Sociálka posiela výplaty dávok prednostne na bankové účty (príp. manžela/manželky), ale aj v hotovosti prostredníctvom pošty. A trvá to. Ak aj všetky potrebné údaje doložíte včas (formulár od lekára je päťdielny a je neverejný, ten od Sociálnej poisťovne má našťastie iba jednu stranu), výplata vám zazvoní prvý krát možno až koncom nasledujúceho mesiaca. Na internete existujú jednoduché kalkulačky, takisto ako veľmi podrobné informácie na webe Slovensko.sk či na stránkach Sociálnej poisťovne.
Prečítajte si tiež: Prečo má väčšina Slovákov zlé životné poistenie?
Nemocenské poistenie sa SZČO neoplatí, komerčné zúročí lepšie
Nemocenské poistenie pre väčšinu SZČO nie je zďaleka tak prínosné, ako by sa mohlo javiť na prvý pohľad. Aby totiž živnostník dostal porovnateľnú nemocenskú ako zamestnanec s rovnakým príjmom, musí si platiť nielen vyššie nemocenské poistné, ale aj vyššie zálohy na sociálne poistenie (to nemocenské si totiž môžete navýšiť, len ak si zvýšite aj ostatné zálohy – jeho sadzba je totiž fixných 4,4 %). Zamestnanci platia menej, len 1,4 %. A hoci za nich toľko platí aj zamestnávateľ, spolu je to stále iba 2,8 %.
Keď si to tak spočítame, za menej nemocenskej platia SZČO desiatky eur navyše.
Aj preto sa stále viac podnikateľov obracia na komerčné poistky, ktoré dnes ponúka väčšina poisťovní. Hovorí sa im poistenie proti pracovnej neschopnosti a ponúkajú sa ako samostatne, tak aj v kombinácii s poistením životným.
„Poistenie proti pracovnej neschopnosti si môže dohodnúť ako zamestnanec, tak SZČO,“ hovorí Jana Rodová a dodáva, že existuje mnoho produktov, medzi ktorými si ľudia môžu vyberať naprieč rôznymi poisťovňami. „Záleží na tom, či ide príslušnému klientovi o plnenie v prípade krátkodobej choroby a napríklad aj spätne od prvého dňa, alebo až v prípade dlhodobejších problémov,“ vymenováva možné varianty. Od toho sa samozrejme odvíja aj výška poistného. „My sme presvedčení, že minimálne na prvých 15 dní choroby by mala mať SZČO vytvorené krátkodobé rezervy, preto ponúkame variantu pre pracovnú neschopnosť až od 15. dňa,“ dodáva s tým, že na kratšiu dobu choroby je zbytočné poistné platiť.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
Prečítajte si tiež: Hľadám lekára. Zn. Dobrého, a rýchlo!
