Máš pocit, že sú tu ľudia povedzme „zdravotne gramotní“?
Ako sa to vezme. Na jednej strane sa k nám dostáva obrovské množstvo informácií týkajúcich sa zdravia. Na druhú stranu je strašne ťažké sa v nich orientovať, prefiltrovať to relevantné, a ešte k tomu registrovať zdroj a využiť nadobudnuté informácie nejako zmysluplne vo svoj prospech. Ďalšou vecou je, že aj keď máme k dispozícii relevantné texty, sú často komplikované, dlhé a odborné. Navyše sa o ne ľudia často nezaujímajú, kým sa ich alebo niekoho v ich okolí nejaký problém vyložene netýka, čo je ďalšia kapitola. Takže mi tu primárne chýbal zdroj, ktorý by ľuďom dal informácie osekané o akékoľvek odporúčania, diagnózy a zaručené rady. Taký, ktorý by im ponúkol v zrozumiteľnej a ideálne aj stručnej forme prosté fakty a reálne zdravotnícke dáta, ktoré im rozhodnutia a orientáciu v probléme pomôžu uľahčiť.
Samotné údaje ale predsa tiež nie sú samospasiteľné. Interpretovať ich možno rôzne, vždy predsa tiež záleží na kontexte.
To je pravda. Kontext pre nás predstavuje forma, v ktorej ich odovzdávame. Články aj infografiky sú informatívne, nejde o žiadne odporúčania alebo rady. Pokiaľ informujeme o výskyte HIV v populácii, nerobíme to preto, aby sme ľudí strašili, ale aby mali predstavu o tom, ako a prečo sa vírus šíri v čase, čo to ovplyvňuje alebo aký je aktuálny stav v EÚ. Zostávame pri všeobecných veciach, využívame relevantné zdroje.
Všimla som si, že dosť riešite práve zdravotníctvo v rámci EÚ. Má to nejaký dôvod?
Okrem toho, že je pre nás relevantné, tiež poskytuje obrovské množstvo informácií, ku ktorým máme všetci prístup, ale už menej sa o ne zaujímame. Často sú to dlhé, neatraktívne texty s ešte menej atraktívnymi titulkami. Sifty je vlastne takým prostredníkom medzi verejnosťou a týmito zdrojmi.
Mala som možnosť krátko pracovať v Európskej komisii a práve tam som si uvedomila, aké dôležité je o zdraví a zdravotníctve ľudí zrozumiteľne informovať práve na základe dát a faktov.
Odkiaľ čerpáte ostatné informácie?
Sprostredkovávame dáta z verejných zdrojov ako WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) alebo napríklad Eurostat, keď porovnávame jednotlivé krajiny. Ak sa zaoberáme konkrétnou chorobou alebo problémom, potom dáta preberáme zo zdrojov, ktoré sa nimi priamo zaoberajú a majú jasne popísanú metodiku, ako zbierali dáta. Ak je metodika pri každom iná, výsledné čísla sú logicky tiež iné. Musíme teda sledovať aj to.
Taká trochu dátová žurnalistika, čo?
Asi vlastne hej!
Sifty ale nie je len web so zdravotníckymi informáciami, robíte aj ďalšie veci.
Sifty je primárne neziskovka, web je jedna z jej aktivít. Robíme a hlavne plánujeme ďalšie veci. Aktuálne napríklad diár Sifty 52 na rok 2019, na ktorom sme pracovali spoločne s odborníkmi z rôznych oblastí, ako sú výživa, šport, prevencia či psychohygiena. Spolupracujeme s lekármi, študentmi, plánujeme prednášky na školách – napríklad na tému antikoncepcie. Nie v zmysle, či áno, alebo nie, ale či napríklad dievčatá riešia prípadné kontraindikácie a majú vôbec informácie, ktoré by mali vedieť predtým, než ju začnú užívať.
Nemali by ich o tom informovať práve lekári?
Mali, ale často sa tak nedeje.
Obaja tvoji rodičia sú lekári. Čo na tvoj projekt hovoria?
Kvitujú to a veľmi mi obaja pomáhajú. Ako so založením spolku, tak s odbornými vecami. Týka sa to ich práce a ja viem, že keby ľudia k zdraviu a zdravotníctvu pristupovali inak, veľmi by im to tú prácu uľahčilo.
Každý doktor chce, aby sa ľudia podieľali na svojom zdraví a zaujímali sa. Tým samozrejme nemyslím, aby si najprv googlili diagnózu na základe príznakov a potom o nej lekára presviedčali.
Ale istý ich záujem by tu byť mal. S tým súvisí aj ďalšia vec, ktorú chystáme – séria rozhovorov s lekármi rôznych špecializácií. O tom, čo by si priali, aby ľudia vedeli, a aké najčastejšie mýty v ich odboroch panujú.
Čo napríklad?
Trebárs že zlomená noha nebolí. Je to možno trochu jednoduchý príklad, ale veľa ľudí sa jednoducho riadi zažitými poverami, prípadne si vôbec neuvedomujú, že s nimi možno nie je niečo v poriadku. Žijeme v rýchlej dobe, nemáme čas už ani na seba samých. Ignorujeme signály, ktoré telo vysiela, robíme veci, ktoré nám môžu spôsobovať zdravotné problémy a ani o nich nevieme, neriešime príčinu. Teraz som počula extrémny príklad, keď jeden lekár hovoril o pacientovi, ktorý močil krv a ani ho nenapadlo ísť k lekárovi. To je myslím dokonalá ilustrácia toho, ako na seba niekedy kašleme.
Presúvame sa k človeku samotnému. Sifty nám predkladá užitočné dáta, ale ako je to s ich využitím, keď príde reč na konkrétny problém?
Okrem týchto dát je úplným základom to, aby ich človek bol schopný vztiahnuť na seba. Preto je vlastne ešte dôležitejšie, aby sa ľudia najskôr zo všetkého začali zaujímať o svoje vlastné telo. Bez toho sú všetky informácie len orientačné.
Všetci vieme, že nemáme fajčiť, že sa nemáme prejedať, máme športovať a chodiť na preventívne prehliadky.
Ale že niekoho sa to týka viac, že niekomu vyhovuje to a inému toto, to je ďalšia vec. Nikto nie sme priemerný. A niekto ani nevie, že má problém, a láme veci cez koleno. Preto sa snažíme robiť obsah tak, aby sme nikdy nikoho k ničomu nenabádali, ak nehovoríme o tých naozaj základných veciach pre zachovanie zdravia, a aby naopak náš čitateľ bol ten, kto si to vztiahne na seba samého.
Čo by teda mala „ideálna Sifty“ naplniť?
Primárne chceme zvýšiť zdravotnú gramotnosť. Byť zdrojom, odkiaľ môžu čerpať dáta čitatelia, ale napríklad aj médiá. Zdieľame informácie, ktoré by ľudia mali poznať aj v oblasti prevencie. Súčasne by však ľudia mali poznať seba, svoje telo a jeho hranice. Je na ľuďoch, ako sa k svojmu zdraviu postavia. Ale chceme, aby mali informácie, na základe ktorých sa môžu rozhodnúť.
Nina Formánek Jaganjacová
Narodila sa v Sarajeve, ktoré sa vzápätí stalo vojnovým územím, vyrástla v Českej republike. Od školských liet sa venuje charite. Pracovala s tzv. „SOS dedinkami“ pre deti z krajín bývalej Juhoslávie. V roku 2014 absolvovala London School of Economics and Political Science v odbore Sociálna politika / Medzinárodný rozvoj. Záverečnú prácu venovala téme reprodukčné zdravie v Bosne a Hercegovine. Počas štúdií pracovala ako stážistka na pracovisku HIV v UNICEF v Almate, Kazachstane a na Stálej misii Českej republiky v OSN v New Yorku. Po ukončení štúdia potom pracovala pre Európsku komisiu v oddelení ukazovateľov zdravia DG Santé. Prostredníctvom Sifty sa usiluje o pozitívny vplyv na spoločnosť kombinácií oblastí, ktoré považuje za najdôležitejšie: zdravie a vzdelanie.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
