O dieťa sa staráte 24 hodín denne, nepohnete sa od neho ani na krok a kedykoľvek sa zobudí, ste pri ňom. Nečudo, že ak od neho začnete odchádzať, nepáči sa mu to.
Čo je to separačná úzkosť a ako sa prejavuje?
Separačná úzkosť sa najčastejšie objavuje v detskom veku. Pri odchode matky alebo u starších detí pri vstupe do nového kolektívu dieťa prežíva strach a úzkosť. Prejavy separačnej úzkosti sa líšia podľa veku:
- krik
- plač
- hnev
- agresívne správanie
- strach z cudzích ľudí
- nočné budenie, nočné mory, pomočovanie
- bolesti brucha, hnačky, nechutenstvo, nevoľnosť
Príčiny vzniku separačnej úzkosti
Postupná separácia od rodičov je prirodzenou súčasťou vývoja dieťaťa a prispieva k formovaniu jeho osobnosti. „Z podstaty separačnej úzkosti je zrejmé, že je to úzkosť, ktorú treba „prežiť“. V rôznych vývojových obdobiach sa dieťa postupne odpútava od svojich vzťahových osôb tak, aby na konci procesu bolo fyzicky aj psychicky samostatné. Z obdobia do obdobia sa môže posúvať len tak, že túto úzkosť prežije, zvládne a spolu s rodičmi objaví, že je silné a schopné primerané prekážky samostatne zvládať,“ vysvetľuje klinická psychologička a psychoterapeutka PhDr. Martina Bačová.
Separačná úzkosť u detí má tri fázy:
1. Fáza protestu: Dieťa kričí alebo plače a snaží sa privolať niekoho, na koho je zvyknuté. Na základe skúseností očakáva, že ak bude dostatočne vytrvalé, matku privolá.
2. Fáza zúfalstva: Dieťa stráca nádej na privolanie matky. Prestáva plakať, je apatické a bráni sa kontaktu s inými osobami.
3. Fáza odpútania sa od matky: Dieťa potláča svoje city k matke. Dokáže sa pripútať k inému dospelému, ktorému dôveruje, či už je to pestúnka alebo učiteľka. Ak okolo neho nikto taký nie je, často sa upne na plyšovú hračku alebo bábiku.
Separačná úzkosť u dojčiat a batoliat
Separačná úzkosť sa prvýkrát objavuje okolo ôsmeho mesiaca veku, keď si bábätko začína uvedomovať, že je samostatná jednotka a nie je súčasťou matky. Vníma rozdiely medzi známymi/neznámymi ľuďmi a len čo sa človek, ku ktorému má najbližšie, od neho vzdiali, začne plakať. Odborníci odporúčajú, aby sa potreby dieťaťa čo najviac napĺňali, ideálne formou maznania. Separačná úzkosť je typická pre obdobie batoľaťa, po jeho skončení väčšinou spontánne zmizne alebo sa aspoň zmierni. Dieťa máva strach z neznámych miest a ľudí. Bábätko, ktoré sa usmievalo na všetky strany, môže byť zrazu pri kontakte s inými ľuďmi hanblivé a plaché.
Zvládnite prvé odlúčenie
- Spočiatku odchádzajte len na chvíľu, intervaly predlžujte postupne.
- Dieťa ubezpečte, že sa vrátite a dodržte dohodnutý čas.
- Majte dobrú náladu, aby ste na dieťa neprenášali obavy, že odlúčenie nezvládne.
- Dieťa objímte, rozlúčte sa a odíďte – lúčenie zbytočne nenaťahujte.
- Ideálne je, keď spočiatku s dieťaťom zostane niekto, koho dobre pozná a bude v známom prostredí.
Separačná úzkosť škôlkarov a školákov
So vstupom do nového kolektívu sa separačná úzkosť môže zintenzívniť. Dieťa má strach zo sociálnych interakcií alebo odpor voči novému prostrediu. V škôlke býva bežné, že veľká časť detí prvé dni preplače. Čoskoro však pochopia, že po ne prídete, nájdu si nových kamarátov a zo škôlky sa im už ani nebude chcieť odchádzať. O niečo väčším problémom je separačná úzkosť školákov. Úzkosť a strach im bránia cítiť sa v škole dobre, sústrediť sa na učenie a na socializáciu s rovesníkmi. Bežné sú ranné a večerné psychosomatické ťažkosti – bolesti brucha, hlavy, hnačka, zvracanie. Staršie deti sa niekedy uzavrú do seba, prestanú byť aktívne alebo odmietajú chodiť von.
Vedeli ste, že separačnou úzkosťou môžu trpieť aj dospelí? Jedným z prejavov môže byť extrémny strach sprevádzajúci rodiča v neprítomnosti dieťaťa. Paralyzuje ho napríklad predstava únosu dieťaťa, dieťa tajne sleduje alebo inštaluje rôzne sledovacie zariadenia. V takomto prípade však už ide o stav, ktorý je nutné riešiť s odborníkom.
Ako zmierniť separačnú úzkosť detí?
Rodičia môžu pomôcť deťom zvládnuť separačnú úzkosť postupným tréningom odlúčenia, trpezlivosťou, porozumením, láskou a fyzickým kontaktom. Dôležité je vytvoriť bezpečné prostredie, kde dieťa môže postupne získavať dôveru v svet.
Podľa Martiny Bačovej sú emócie našou automatickou reakciou na danú situáciu, preto je dôležité ich nepodceňovať. „Ak vidíme, že sa dieťa bojí, mali by sme k nemu pristupovať empaticky, situáciu nebanalizovať a nezosmiešňovať ho. Chybou je však aj prehnaný ochranársky prístup, pretože strach je prirodzená emócia.“ V týchto situáciách zohrávajú veľkú úlohu aj pocity rodičov. Ak máte sami strach z odlúčenia od dieťaťa alebo výčitky z toho, že ho opúšťate, môže sa to preniesť aj na dieťa. „Rodič môže situáciu zhoršiť práve tým, že svojou úzkosťou znásobí úzkosť dieťaťa. Má problém s vlastným strachom a nevie dieťaťu pomôcť.“
Niekedy sa však ani snaha rodičov nestretne s úspechom a situácia môže prejsť do separačnej úzkostnej poruchy (SAD). „Ak sú prejavy separačnej úzkosti veľmi silné, trvajú príliš dlho alebo narúšajú fungovanie rodiny, odporúčam vyhľadať odborníka,“ radí Martina Bačová a dodáva: „Mám osobnú skúsenosť s tým, že často pomôže už konzultácia s rodičmi a terapia s dieťaťom nie je nutná.“
PhDr. Martina Bačová
Vyštudovala psychológiu na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity. Pracovala v Centre pre liečbu drogových závislostí. Skúsenosti s prácou s deťmi získala ako školská psychologička v škole pre telesne postihnuté deti. Na individuálnu psychologickú prax nadviazala na Slovenskej zdravotníckej univerzite, kde sa venovala psychoterapeutickej liečbe zajakavosti. Má ukončené psychoterapeutické vzdelávanie v metódach kognitívno-behaviorálnej psychoterapie, existenciálnej analýzy a logoterapie. Pôsobí vo vlastnej praxi ako klinická psychologička, psychoterapeutka a odborná garantka.
Zdroje:
- https://my.clevelandclinic.org/health/diseases/23142-separation-anxiety
- https://www.verywellmind.com/what-is-attachment-theory-2795337
- https://www.nhs.uk/conditions/baby/babys-development/behaviour/separation-anxiety/
- https://www.stanfordchildrens.org//en/topic/default?id=separation-anxiety-disorder-in-children-90-P02582
Foto: Pexels.com
