Tak nejako to tušíme všetci. Nemali by sme sa prejedať, chcelo by to viac pohybu, zahasiť už naozaj poslednú cigaretu a vyhýbať sa stresu. To sú základné pravidlá pre zdravý životný štýl, ktoré ale príliš nedodržiavame. Či už preto, že stále nestíhame a vyhovárame sa na to, že až konečne raz budeme mať čas, tak naozaj začneme žiť zdravo a niečo urobíme aj s tými solídnymi tukovými zásobami, alebo sme proste zleniveli a do žiadnych zmien sa nám nechce. Takže čo s tým?
Gény sú všetko
Pre začiatok je fajn si uvedomiť, že každé srdce potrebuje trochu starostlivosti a pozornosti, aby mohlo pracovať čo najdlhšie. Ak však máte v pláne náhle zomrieť už okolo štyridsiatky, čítať ďalej nemusíte. Kardiovaskulárne ochorenia, teda choroby srdca a ciev, sú do značnej miery ovplyvniteľné tým, ako žijeme.
Nevravíme, že by išlo úplne zmeniť to, aké gény a s nimi spojené sklony k chorobám si nesieme po predkoch, ale napriek tomu sa dá robiť dosť. „Ak si so sebou nesiete určitú sadu génov, ktorá nie je práve výhodná, napríklad, keď máte oboch rodičov diabetikov, je na vás, aký život chcete žiť. Pokiaľ má byť dlhý a zdravý, musíte sa podľa toho správať – teda snažiť sa udržať v kondícii, nepribrať, veľa sa hýbať a strážiť si jedálniček,” vysvetľuje docent Martin Prázný, ktorý pôsobí na 3. internej klinike 1. LF UK a vo Všeobecnej fakultnej nemocnici v Prahe.
Práve diabetes 2. typu, ľudovo povedané cukrovka, je jedným z hlavných rizikových faktorov pre rozvoj chorôb srdca a ciev.
Je to možno kruté, ale ani zdravý životný štýl vás nemusí pred cukrovkou úplne ochrániť, no môžete aspoň ovplyvniť to, kedy sa táto choroba objaví. „Pri nesprávnom spôsobe života, keď je človek obézny a skoro sa nehýbe, môže ochorieť napríklad už v štyridsiatich rokoch alebo dokonca ešte skôr. Je potom na ňom, či chce stráviť dvadsať rokov svojho života s poruchou metabolizmu glukózy, čo je podstata diabetu, ktorá bude postupne poškodzovať jeho orgány,” dodáva diabetológ s tým, že už len mierne zvýšená hladina krvného cukru znamená nárast rizika, že v budúcnosti dostanete infarkt myokardu alebo u vás dôjde napríklad k rozvoju cievnej mozgovej príhody, teda mŕtvice. O ďalších komplikáciách ani nehovoriac.
Prečítajte si tiež: Posadnutosť očistou. Prečo nás tak lákajú pôsty a detoxy?
Chcete “vyhrať” infarkt?
Len tak mimochodom, práve srdcový infarkt, kedy dochádza k upchatiu jednej zo srdcových (koronárnych) tepien, je často uvedený na úmrtnom liste. Prietok krvi dôležitej tepny sa počas neho môže zastaviť alebo úplne obmedziť. Srdcové tkanivo stráca prísun kyslíka a odumiera. Dosť ťažká predstava, zvlášť keď mnohým prípadom sa dá zabrániť, aj keď to neplatí absolútne.
„Infarktu myokardu, ktorý je jednou z najčastejších príčin úmrtí v Česku i na Slovensku, nemožno úplne predísť, ako je tomu u iných chorôb. Riziko je ale možné výrazne znížiť správnou životosprávou,” uvádza docent Jan Bělohlávek z II. internej kliniky kardiológie a angiológie 1. LF UK a Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe. Dobrá správa ale je, že ak vás už infarkt stretne, vaše šance na prežitie nie sú úplne márne. Slovenská kardiológia, najmä v podobe akútnej starostlivosti, na tom nie je až tak zle.
Je ale samozrejme lepšie, keď si zážitok v podobe infarktu odpustíte a navštívite svojho lekára “len tak” ešte pred tým, než vaše srdce zlyhá.
„Faktory spôsobujúce kardiovaskulárne ochorenia sú všeobecne známe. Aké je riziko pre nás samotných však často netušíme, podceňujeme nielen životný štýl, ale aj genetické zaťaženie,” dodáva docent Marek Šetina, riaditeľ Komplexného kardiovaskulárneho centra VFN. Začať môžete napríklad tým, že sa (konečne) objednáte na preventívnu prehliadku k svojmu lekárovi. Ten vám, okrem iného, zmeria krvný tlak, nechá vyšetriť cholesterol aj hladinu cukru v krvi. A to za peniaze z verejného zdravotného poistenia. Len sa k nemu musíte dostaviť.
Nevzdávajte sa vopred Ani to, že nežijete práve ukážkovo zdravo, ešte neznamená, že sa to nedá zmeniť. „Každý človek, aj ten, ktorý už si so sebou nesie riziká rozvoja metabolických chorôb s ohľadom na rodinnú záťaž alebo napríklad to, že má sedavé zamestnanie a veľmi sa nehýbe, môže svoj osud ovplyvniť a časť týchto rizík znížiť. Síce takto nie je možné všetky riziká odstrániť, ale aj menšia zmena má obrovský význam," popisuje docent Michal Vráblík, predseda Slovenskej spoločnosti pre aterosklerózu, ktorý pôsobí na III. Internej klinike 1. LF UK a VFN v Prahe. Sám preto svojim pacientom nehovorí, že už si nikdy nesmú dať nič sladké a na salámu sa už ani nesmú pozrieť. „Dôležité je nevzdať sa vopred kvôli nereálnym požiadavkám. Každý z nás sa v akomkoľvek veku môže posunúť k zdravším voľbám vo svojom živote," dodáva.
Zlyháva vám srdce? Nemusíte to spoznať
Veľmi zákerné je tiež chronické zlyhanie srdca. Keď je tento orgán zoslabnutý, nezvláda plniť svoju funkciu a rozvádzať okysličenú krv po tele. Len na Slovensku ním trpí viac ako 100 tisíc ľudí a každý rok je diagnostikovaných 20 tisíc nových prípadov. Lenže sami Slováci o tomto ochorení príliš nevedia a tak ho ľahko prehliadnu. Začína často nenápadne, aj keď sa podľa štatistík rozvinie u každého piateho človeka po štyridsiatke.
Signály, ktoré nikto nečíta
Väčšina ľudí si myslí, že srdcové zlyhanie sa prejavuje bolesťou na prsiach či pri srdci, ale to sú typické príznaky infarktu myokardu. Celkovú únavu, pocit dýchavičnosti zhoršujúci sa poležiačky a v noci, opuchnuté členky, nohy a brucho, nárast váhy alebo nechuť do jedla či častejšiu frekvenciu močenia si so srdcovým zlyhaním spojí málokto. Ale práve touto cestou srdce vysiela správu, že mu dochádzajú sily a nezvláda zásobovať orgány krvou, kyslíkom a živinami. „Pacienti pre príznaky často hľadajú iné odôvodnenie, vnímajú ich oddelene a nespoja ich do jednej diagnózy. Únavu a vyčerpanie už pri malej záťaži zamieňajú za prepracovanosť, opuchnuté členky spájajú s vekom či s cestovaním, dýchavičnosť zase s priberaním na váhe alebo astmou, pritom to sú hlavné príznaky srdcového zlyhania,” vysvetľuje docent Vojtěch Melenovský, vedúci lekár Oddelenia srdcového zlyhania IKEM v Prahe. Myslieť si tak, že sa mi horšie dýcha a zle zvládam námahu len preto, že starnem, tak môže byť dosť nebezpečný omyl.
Prejavom srdcového zlyhania je prekvapivo aj náhly nárast váhy a strata chuti do jedla vplyvom zadržanej krvi v brušnej dutine.
Chronické srdcové zlyhanie sa rozvíja postupne a jeho príznaky je možné vypozorovať. „Ľudia prichádzajú k lekárovi až vo chvíli, keď ich problémy začnú vážne obmedzovať v bežnom živote alebo, horšie, keď je potrebná akútna hospitalizácia. Včasné rozpoznanie tohto ochorenia je pritom kľúčové, jedine tak môže byť choroba zastavená alebo aspoň kontrolovaná. Dnešné možnosti liečby umožňujú pacientovi žiť plnohodnotný život aj cez túto diagnózu,” zhŕňa docent Melenovský.
Normálny alebo vysoký tlak? Dosť častým problémom, ktorý zvyšuje pravdepodobnosť ďalších ochorení srdca a ciev, je vysoký krvný tlak. Optimálne by sa mal pohybovať medzi 120-130 / 70-85 mm Hg. Ak občas nejaká hodnota vyskočí, nemusí to nič znamenať. Je ale dobré vedieť, ako na tom ste s tlakom práve vy. Ak vás lekár upozorní, že máte nakročené k hypertenzii alebo už dokonca máte vysoký krvný tlak, neberte to na ľahkú váhu. Ide o vážne varovanie, že môžu prísť - a pravdepodobne tiež prídu - ďalšie a vážnejšie problémy.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
Prečítajte si tiež: Neviditeľná závislosť. Spotreba liekov proti bolesti stále rastie
