Naša prvá zastávka sa nachádza v starovekom Egypte. Ak si myslíte, že pred desaťtisíc rokmi cítili ľudia emócie inak, ste na omyle. Práve v Egypte vznikli základy pre známe porekadlo „srdcu nerozkážeš”. Starovekí Egypťania považovali srdce za kompas. Orgán, ktorý ovládal túžby navzdory bojovnej mysli. Či išlo konkrétne o milovanie, ale nevieme povedať. Stôp symbolu sa sa nám zachovalo len malé množstvo. Avšak srdiečko, vtedy ešte dosť naturalisticky zobrazené, sa vždy spájalo so správnym smerom. Vďaka nim vieme, koho máme nasledovať. Či je to dobre, to už je iná vec!
Exkluzívna delikatesa
Pochodeň preberajú Mayovia. Tiež ho považovali za skvelú vec. Predovšetkým k obetovaniu. Divosi v ňom nevideli emócie, ale silu. Niečo ako ľudského ducha, o ktorom ale ešte nemali príliš zdania.
Preto by bolo na škodu niečo tak silné len zakopať s ostatkami pod zem. Najlepšie bolo vyrezané ešte za živa.
Skoro pulzujúci orgán dokázal bohov potešiť úplne najviac. Niektoré klany si dokonca dopriali magický kus mäsa ako najväčšiu delikatesu. Dokázali ho zjesť skoro tak rýchlo ako bonboniéru plnú čokoládových srdiečok. Prevzali tak silu predošlého nositeľa. Ak sa niečo od našich mayskych kamarátov otlačilo do súčasného vnímania symbolu, je to práve sila a odvaha. Srdiečko ale na zachovalých maľbách stále nevyzeralo ako z kartičiek zaľúbených milencov. Skôr ako z márnice.
Skrinka duše
O úroveň vyššie posunuli význam srdiečka v antickom Grécku. Na rozdiel od predchodcov ľudskú dušu plne vnímali. Skúmali ju. Snažili sa pochopiť, kde motor ľudskej bytosti sídli. Radšej nebudeme príliš rozpitvávať, ako prišli akurát k srdcu. Ale je potrebné povedať, že je možné žiť s akýmkoľvek zle fungujúcim orgánom okrem srdca. Možno sa len poučili od mayskych divochov a žiadne experimenty nerobili. Každopádne však červený tlčúci drahokam stanovili za stredobod všetkých bytostí. Preto sa dostal do absolútneho popredia pred všetko ostatné. Nič cennejšie na svete nemôže byť. Žiadne peniaze, žiadne drahé kovy a žiadne statky nevyvolávajú výsostné pocity lásky a priateľstva. Len srdce.
Prvý obrázok
Aj keď už je dôležitosť orgánu celkom jasne stanovená, stále sme sa ešte nedopátrali k nášmu milému červenému symbolu. Úplne prvá vizuálna zmienka niečoho, čo pripomína aspoň trochu Amorove znamenie, sa nachádza na ilustrácii k francúzskej romanci z 13. storočia.
Pri básni „Le roman de la poire“ od záhadného pána Thibauta sa nachádza obrázok, na ktorom kľačiaci muž ponúka svoje srdce dáme.
Tá samozrejme odmietavým gestom posiela nápadníka do hrobu. Vzácny exemplár ukazuje, že už v tej dobe malo srdiečko milostný náboj. Dokonca už na obrázku nevyzerá ako skutočné. Začína sa blížiť symbolu, ako ho poznáme dnes!
Všeobjímajúca láska
To pravé orechové začína v 15. storočí! Srdce sa stáva súčasťou kresťanskej symboliky. Teda v podstate našej, keďže kresťanstvo je jedným zo základných pilierov európskej kultúry. Kristus otvárajúci svoju hruď a nastavujúci lásku všetkým bytostiam sveta. Bez ohľadu na vieru a pohlavie. Rubín schovaný pod tunikou tlčie pre celý svet. Maliari i sochári ihneď pridružovali symbol k čomukoľvek spojenému s láskou. Samozrejme predovšetkým k vyobrazeniu Krista. Ale spisovatelia sa úplne striktne viery nedržali. Hlavne básnici.
Tí sa oháňali symbolom všade, kde to bolo možné. Aj pri aktoch len ťažko spojiteľných s kresťanskou vierou.
Za všetkým stojí Valentín!
Aj napriek niektorým dehonestáciám srdce predstavovalo niečo posvätné. V takmer prázdny symbol sa obrátilo až s výmyslom dňa sv. Valentína! Ten má síce malú spojitosť s možno neexistujúcou postavou mučeníka sv. Valentína, ale primárne šlo o skvelý komerčný ťah Angličanov v 18. storočí.
Štrnásty február sa stanovil dňom, kedy si milenci majú príležitosť vyjadriť lásku. Idea krásna. Ale zneužitie prastarého symbolu srdca je ohavné. Presne v túto dobu sa objavuje úplna podoba srdiečka, ako ho poznáme dnes. Prečo? Skrátka umelecký vývoj. Vďaka peniazom sa začala vytrácať dôležitosť a sila obrázku. Zo srdca sa stala lacná náhrada vznešeného citu. Zbesilo ho používame, bez toho aby sme tušili, akú moc v predchádzajúcich časoch malo! Čo takto ubrať na falošnej predstave vytvorenej Valentínom a darovať srdce len tomu, kto vstúpil oboma nohami do magickej schránky držiacej naše telo pri živote?
Prečítajte si tiež: Konečne sa vie, na čem stojí funkčný vzťah
