Lekári po celom vyspelom svete sa zhodujú, že väčšina ľudí nepije dosť vody. Podľa štúdií napríklad 75 % Američanov chodí po svete chronicky dehydratovaných. Podľa odporúčaní The Institute of Medicine of the National Academy of Sciences by dospelé ženy mali denne prijať približne 2,7 litra vody z nápojov a potravín, muži asi 3,6 litra. Deti vo veku 1-3 rokov by mali denne vypiť a z potravy získať približne 1,3 litra, deti vo veku 4-8 rokov potom 1,7 litra. No a obzvlášť v letných mesiacoch by sme nebezpečie dehydratácie mali brať naozaj vážne. Čím vyššie vystupujú teploty, tým viac dehydrovaných pacientov plní lekárske ambulancie.
V lete viac, v zime… tiež
V lete je dehydratácia spojená s vysokými teplotami a vonkajšími aktivitami, kvôli ktorým strácame soľ a vodu rýchlejšie, než ju zvládneme doplňovať. V zime sa hospitalizácie pre dehydratáciu týkajú hlavne črevných problémov a straty tekutín kvôli zvracaniu alebo hnačke. „Pacientom je skrátka tak zle, že neudržia žiadne tekutiny, alebo sú príliš slabí na to, aby pili,” hovorí Renee Garrick z Westchester Medical Center.
Nedostatočný príjem tekutín môže viesť k množstvu problémov od problémov s obličkami a močovými cestami až k srdcovým ochoreniam a mŕtviciam.
Hory, hormóny a whisky
Garrick dodáva, že sa na dehydratácii môže podieľať i nadmorská výška. „Na vrchole hory je iný tlak vzduchu a tiež nižšia vlhkosť než na úrovni mora. Preto tam dýchaním stratíte veľa vlhkosti z pľúc a môžete trpieť dehydratáciou,” vysvetľuje. Ale nadmorskou výškou vymenovanie rizikových faktorov nekončí. Spôsobuje ju aj dysfunkcia obličiek alebo mozgového podväzku, hormonálne poruchy či vyčerpanie nadľadviniek. Väčšina ľudí vie, že prehnaná konzumácia alkoholu môže viesť k dehydratácii, rovnaký efekt ale spôsobuje tiež veľké množstvo kofeínu. „Mala som pacienta, ktorý pracoval na stavbe v šialenej horúčave a vlhkosti a pil pri tom celý deň len Colu. Veľa sa stretávam tiež s návštevníkmi zábavných parkov. Sú celý deň vonku a málo pijú. A potom si dajú whisky so sódou,” hovorí zdravotná sestra Tiffany Clemmy.
Ďalšia vec, na ktorú je potrebné si dávať pozor, sú lieky. Niektoré medikamenty, napríklad tie na krvný tlak a obličky môžu spôsobiť dehydratáciu raz dva.
„Ako všeobecné pravidlo si pamätajte, že pokiaľ má liek ako potenciálny vedľajší účinok „hnačku alebo zvracanie”, tak aj dehydratuje,” radí Clemmy.
Ako ju spoznáte?
Klasické príznaky dehydratácie všetci poznáme: extrémny smäd, sucho v ústach a suché pery. Existuje ale oveľa viac spôsobov, ktorými sa vám telo pokúša povedať, čo sa deje. Jedným z nich je napríklad závrat. Medzi ďalšie patrí bolesť hlavy, zrýchlený tep či omdlievanie. „Menej známe príznaky zahŕňajú tmavý moč či jeho malé množstvo, kŕče vo svaloch, stratu vedomia a nízky krvný tlak,” vyratúva doktor Kevin Miller z University College od Health Professions. A doktor Garrick tiež potvrdzuje, že pokiaľ málo pijete, vaše telo prestane vylučovať pot, klesne vám krvný tlak a môžete sa cítiť podráždene a nesústredene.
A ako ju zaženiete?
Našťastie – keď už to preženiete s alkoholom a zabudnete ho prekladať vodou alebo sa vydáte na festival a nevezmete na zreteľ poludňajšie slnko – to pravdepodobne prežijete. „Nedostatočný príjem tekutín, teda pokiaľ nie je extrémny, je stav, z ktorého sa dá pomerne ľahko dostať,” hovorí Tiffany Clemmy. Jednoducho tak, že tekutiny doplníte.
V prípade dospelých je vhodné siahnuť po elektrolytických nápojoch, ktoré obsahujú minerály a soli. Pokiaľ nič také nemáte k dispozícii, je dobré zohnať si k vode aspoň nejaké slané chrumky (napríklad oriešky) a doplniť hladinu soli a minerálov týmto spôsobom. Najlepšou ochranou pred dehydratáciou však ostáva jej prevencia. Poučenie, ako poznať, že si telo pýta vodu, by vás malo inšpirovať k tomu, aby ste venovali viac pozornosti pitnému režimu a špeciálne v lete so sebou všade nosili vodu. Vyhnete sa tak napríklad aj dosť nepríjemným úrazom, ktoré spôsobujú pády do mdlôb.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
Prečítajte si tiež: Jedlom ku zdraviu? Počúvajte svoje telo, sociálne siete berte s rezervou
