Hovorí sa, že ľudia pracujú, len kým musia. So šesťdesiatkou tak máme často spojený odchod do dôchodku. Je to však naozaj také jednoduché? Práve mileniálov by táto otázka mala zaujímať už dnes. Šťastie praje pripraveným, a to hlavne, ak chcú tráviť jeseň života kvalitne a aktívne. Preto nie je priskoro do životných plánov zahrnúť aj dôchodok a prichystať si ho naozaj taký, aký ho chceme mať.
Živočíšny druh: mileniál
Počujeme o nich, stretávame sa s nimi, niektorí z nás nimi sú. Kto je to mileniál? Podľa mnohých je to niekto, kto ráno nevstáva pred ôsmou a má prehľad o všetkom, čo sa na sociálnych sieťach, na ktorých mimochodom trávi väčšinu svojho voľného času, deje. Keď však príde reč na dôchodok, mileniáli veria, že ich čaká okolo šesťdesiatky. Na druhej strane, traja z piatich opýtaných plánujú pracovať aj v dôchodkovom veku. Mnohí z nich na svoju vzdialenú budúcnosť už myslia, a dokonca si na dôchodok šetria.
Mileniáli za veľkou mlákou sú väčší optimisti. Viac ako polovica z nich verí, že sa jedného dňa stanú milionármi a jedna pätina si myslí, že tento cieľ dosiahne už pred štyridsiatkou. Americkí mileniáli si chcú zarobiť dostatok peňazí čo možno najskôr, aby mohli odísť do dôchodku a užívať si život. Ich najväčším strašiakom sú neisté vyhliadky do budúcnosti, preto zároveň dúfajú, že skorý odchod do dôchodku môže tieto problémy vyriešiť.
Dôchodkové trendy
Slovensko má, čo sa týka odchodu do dôchodku, podobné pravidlá ako Česko, kde ľudia opúšťajú pracovný trh po dosiahnutí stanoveného dôchodkového veku. Rozdiel je len v tom, že strop dôchodkového veku bol pevne určený ústavou na 64 rokov a postupne sa už nezvyšuje, ako je to v Česku. Berieme síce menšie dôchodky, ale tie zodpovedajú 46 % priemernej mzdy, českí dôchodcovia majú nárok len na 43 % priemerného zárobku.
Vzhľadom na rýchlo rastúce životné tempo je ťažké určiť, aká bude situácia o päť rokov, nie o dvadsať či tridsať. Už teraz je však isté, že slovenské obyvateľstvo starne a z roka na rok sa zvyšuje počet vyplácaných starobných dôchodkov. Je to preto, že dôchodkový vek dosiahli početné populačné ročníky povojnového babyboomu, navyše výrazne klesla pôrodnosť. Podľa starších odhadov by sme sa mali postupne zaradiť v EÚ medzi štáty s najstaršou populáciou. Panujú preto obavy, že štát nebude mať v budúcnosti dostatok prostriedkov na zabezpečenie každého dôchodcu tak, ako by bolo žiaduce.
Ak vezmeme do úvahy, že životné náklady jednotlivých ľudí sú odlišné, štátom vyplácaný dôchodok nebude na aktívny a spokojný život stačiť každému. Preto by sa každý mal o seba postarať aj iným spôsobom, napríklad investovaním či výhodným sporením. A mileniáli? Tí radšej nenechávajú nič na náhodu, pretože neveria štátu, že sa o nich dostatočne postará. Spoliehajú sa v prvom rade na seba a hľadajú cesty, ako sa zabezpečiť. Zaujímajú sa viac o investície a kryptomeny.
Vyššie nároky, menší príjem
Podľa IFS (Institute of Fiscal Studies) bude generácia mileniálov chudobnejšia ako generácie pred nimi, a to v každej životnej etape. Hlavným dôvodom je fakt, že mileniáli vstúpili na trh v čase ekonomickej krízy, keď sa mzdy pohybovali nižšie a zároveň aj pomalšie rástli. Práve výška miezd ovplyvnila bohatstvo mileniálov a ich celkové ekonomické správanie. Hoci majú podobné preferencie ako ich rodičia, utrácajú menej. Ich generácia sa odkláňa od konzumu smerom k zážitkom, spoločnému využívaniu vecí či duchovnu. Tento odklon je do značnej miery nedobrovoľný, lebo je spôsobený nižšími príjmami a menším majetkom.
Summa summarum, finančné podmienky mileniálov a ich vyššie nároky na život volajú po včasnom a dôkladnom plánovaní. Je lepšie mať pootvorené zadné dvierka s istotou kvalitnej a bezstarostnej staroby už teraz. S investovaním možno začať kedykoľvek. Nie nadarmo sa hovorí: babka k babce, budú kapce.
