Už pred sto rokmi sa Flaubertovi románoví hrdinovia rozčuľovali, že poézia je „passé a na nič“. Nikto jej nerozumie, ktovie, o čom to básnik tára, na čo je to dobré, nič mi to nehovorí, aj tak sa tým zaoberajú iba akademici. Počas maturity za mnou behali spolužiaci po radu, akú básnickú zbierku si vybrať, aby to mali čo najjednoduchšie, a s láskou skákali po Válkovej Jesennej láske, pretože bola aspoň ozaj pekne napísaná. Napriek tomu s nami poézia zostáva naprieč stáročiami. Ak ju nikto nečíta, ako je možné, že sa stále vydávajú ďalšie a ďalšie básnické zbierky?
„Lekári začínajú chápať, že úloha jazyka a ľudského prejavu v medicíne značne presahuje horizont neistoty, keď doktor hovorí s pacientom o vhodnom priebehu liečby,“ vysvetlil Linggonegoro, prečo sa vôbec začal o poéziu zaujímať. Okrem iného ho k tomu prinútili posledné vedecké objavy.
Dva sonety nalačno
Doktor Eugen Wassiliwizky a jeho kolegovia v roku 2017 preukázali, že recitácia poézie reaguje s primárnym okruhom mozgu zodpovedným za odmenu, tzv. mezolimbickou dráhou. Hudba takisto – ale vedci zistili, že reakcia vyvolaná poéziou je jedinečná. Aj keď nám zatiaľ nie je jasné, ako to funguje, podľa výskumov doktora S. T. Huanga a jeho spolupracovníkov môže hudba, poézia, prípadne iná nefarmakologická forma terapie tlmiť bolesti a potrebu užívania a dávkovania opiátov.
Okrem biologickej stránky má poézia aj značnú terapeutickú moc. Ako vysvetlil básnik Christian Collier: „Poézia má silu zviesť ľudí s rôznymi životnými osudmi dohromady. Má tiež možnosť pomôcť vám uvedomiť si, že bolesť, depresia a osamelosť nepatria len vám.“
Poézia sa dotýka ľudí na emočnej úrovni a dopriava nám podobnú úľavu ako napríklad súcit.
Moc jazyka
Jazyk je úžasný, ale tiež zákerný. Často máme pocit, že sa vyjadrujeme veľmi čisto a jasne a druhá strana len prikyvuje, ale v skutočnosti nám vôbec nerozumie. Pre lekárov je o to ťažšie vyjadrovať sa zrozumiteľne, lebo žijú vo svojom doktorskom žargóne a nemusia si uvedomiť, že pacient nerozumie terminológii, ktorú používajú.
A nemusí ísť len o lekárske termíny. „Lekár a pacient môžu niekedy predpokladať, že si rozumejú, aj keď to tak nie je. Jazyk nie je vždy transparentný a naša slovná zásoba nemusí stačiť na opis našej nálady,“ spresnila profesorka lekárskeho vzdelania Catherine Bellingová.
Koľkokrát sa niekoho spýtate, ako sa cíti, a dostane sa vám odpovede: „Fajn,“ aj keď to ani trochu nevyjadruje stav osamelosti a začínajúcich depresií, ktorými si prechádza?
A práve v okamihu, keď tradičná slovná zásoba nestačí, dostáva sa k slovu poézia: „Poézia je krásna kondenzovaná forma jazyka, ktorá zachytáva skutočný svet a premieňa ho v niečo zvládnuteľné a zmysluplné,” dodala Bellingová.
Moc intimity
Doktor Rafael Campo prijal pacienta s nevysvetliteľným zlyhaním pečene. Pacient na tom bol naozaj zle, keď požiadal Campa, aby spolu čítali jednu báseň. Vďaka tomuto okamihu zdieľania sa medzi nimi vytvorilo intímne puto. Pacient nakoniec prežil a prišiel Campa požiadať, aby spolu čítali báseň ešte raz. Pre jeho dušu to bolo dôležité.
„Lekárski profesionáli ľahko spadnú do pasce liečenia chorôb. Ale tam, kde končí farmakológia a medicínske postupy, stále ešte existuje priestor pre liečbu. A kým jeden sonet denne síce nezastaví cukrovku v krvi, môže zabrániť stavu vyhorenia u pacientov s cukrovkou,“ teda stavu, kedy má pacient plné zuby toho, ako sa musí neustále biť so svojim nalomeným zdravím. „Ak sa doktor stará o svojich pacientov, nesie zodpovednosť za ich fyzické, ale aj duševné zdravie. A poézia môže pomôcť s hojením starých rán,“ myslí si Campo.
Lekári, básnici a pacienti
Poézia postupne nachádza svoju cestu do nemocníc a ordinácií. Lekárka z Akronovej detskej nemocnice Sarah Friebertová začlenila poéziu do svojej klinickej praxe. Vedie stredisko pediatrickej paliatívnej starostlivosti, kde deti navštevuje spisovateľ, ktorý im pomáha vytvárať básne a príbehy. Básnik Eric Elshtain zase používa poéziu v Detskej univerzitnej nemocnici v Illinois k tomu, aby deťom pomohol sa sebavyjadrením. Zistil, že mnohí z nich píšu skôr než o svojich zážitkoch z nemocnice o veciach, ktoré z nich robia ľudí – napr. o športovaní alebo ich obľúbenom plyšákovi. Poézia im umožňuje prijať nemocničné prostredie, ale aj z neho uniknúť.
Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme ani tušenia. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorí vidia svet, a možno že si potom budete vedieť lepšie predstaviť, čím prechádzajú…
