Na Slovensku žije vyše 75 tisíc ľudí diagnostikovaných s nejakou formou demencie. Na celom svete je ich dnes takmer 47 miliónov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie budú navyše čísla naďalej stúpať. Tou najznámejšou a najčastejšou formou demencie je Alzheimerova choroba, spôsobujúca postupnú stratu kognitívnych procesov. V súčasnej dobe nemáme na túto chorobu liek, dá sa iba spomaliť.
Najlepšou obranou tak zostáva opäť stará známa prevencia a najlepšou prevenciou demencie je obľúbené “žiť zdravo” – dobre jesť, mať dostatok pohybu, trénovať svoj mozog, udržiavať spoločenské kontakty a starať sa o to, aby naše srdce fungovalo čo najlepšie. Pretože v čím väčšej kondícii bude vaše srdce, tým skôr sa vám vyhne napríklad aj mozgová príhoda.
Bije vám pravidelne?
Zvýšené riziko mŕtvice majú ľudia trpiaci nejakou formou srdcovej arytmie. Najčastejšou formou srdcovej arytmie je tzv. fibrilácia predsiení. Arytmia nemusí človeka priamo ohrozovať na živote, je ale spojená so zvýšeným rizikom zdravotných komplikácií ako napr. tvorba krvných zrazenín. Vďaka nepravidelnému srdcovému rytmu neprečerpáva srdce všetku krv zo siene do komory. Zvyšná krv potom utvorí zrazeninu, ktorá putuje cievami a skôr alebo neskôr ich upchá.
S čím potom súvisia problémy ako embólia, trombóza, infarkt alebo mozgová mŕtvica. A s poškodením mozgu súvisí samozrejme aj demencia.
Keď pacienti zanedbávajú liečbu, vystavujú sa až päťnásobne vyššiemu riziku mŕtvice ako zdraví jedinci. Súčasťou liečby sú lieky na riedenie krvi (najčastejšie je to liek Warfarín), ktoré bránia vzniku takýchto zrazenín. A okolo týchto liekov sa točil práve celý štokholmský výskum.
Preventívne riediť!
Prieskumu sa zúčastnilo takmer 450 tisíc švédskych pacientov. Výskumný tím mal k dispozícii každého človeka vo Švédsku, ktorý bol diagnostikovaný s fibriláciou medzi rokmi 2006 až 2014. Pri každom z nich monitorovali vývoj zdravotného stavu po dobu 18 mesiacov. Na konci výskumu bolo 26 tisíc z týchto pacientov diagnostikovaných s demenciou.
V porovnaní s inými pacientmi neužívajúcimi lieky našli vedci rozdiel úctyhodných 48 %. Ochranný efekt liekov bol o to silnejší, čím skôr po diagnostikovaní fibrilácie ich začal pacient užívať.
Preto je v záujme každého takého pacienta, aby začal tieto lieky brať čo najskôr a neprestával, pokiaľ nemá naozaj vážny dôvod.
Každý deň liek, čo “nič nerobí”
Niektorí pacienti totiž po nejakej dobe lieky brať prestanú alebo ich nechcú brať vôbec, pretože ako každý iný liek, aj tento má siahodlhý zoznam nežiaducich účinkov. Môže sa im totiž zdať, že sú vlastne na nič a len do seba musia pchať ďalšiu “chémiu”. Keď ich ale prestanú brať, môžu sa im opakovane vytvárať zrazeniny a spôsobovať malé krvácania v mozgu, ktoré človek nemusí nijako pocítiť. Tie ale bývajú predzvesťou väčšieho problému.
Žiaden mozog totiž dlhodobo nezvládne neustály nával zrazenín, aj keď malých.
U pacientov s fibriláciou sa meria riziko demencie podľa mnohých faktorov: vek, vysoký krvný tlak, srdcové ochorenia, diabetes, história mozgových príhod, … Avšak výskum preukázal, že práve aj u pacientov, ktorí majú veľmi nízke riziko – a lieky by teda teoreticky brať nemuseli – sa riziko demencie zvýšilo, keď začali lieky užívať až s dlhším odstupom od stanovenia diagnózy (oproti pacientom s rovnakou diagnózou, ktorí začali lieky užívať hneď po diagnostikovaní).
Zatiaľ nie je vyhraté
Doktorka Carol Routledge, spolupracujúca na výskume Alzheimerovej choroby v Británii k týmto objavom však dodáva:
„Vzhľadom na charakter štúdie nemôžeme s istotou povedať, že by lieky na riedenie krvi znižovali riziko demencie. Bude pre nás dôležité sledovať výsledky ostatných štúdií z tejto oblasti a snáď aj časom objasniť presnú súvislosť týchto liekov s rizikom výskytu rôznych druhov demencie.“
Výskum je tak stále ešte v plienkach, navyše, lieky na riedenie krvi nie je vhodné podávať ľuďom, ktorí nemajú problémy so zrážanlivosťou krvi – mohli by u nich spôsobiť krvácanie do mozgu. Snáď sme ale zase o niečo bližšie k objaveniu lieku na chorobu, ktorá nás a našich najbližších pripravuje ako o spomienky, tak o samostatnosť.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
