Správne fungujúca tráviaca sústava je motorom celej bytosti. Nielen s ohľadom na získavanie všetkých potrebných živín, ale aj pre kvalitný spoločenský život. A hoci to môže znieť ako samozrejmosť, nemá to tak každý. Keď totiž črevá nefungujú, ako majú, začne to negatívne ovplyvňovať všetky stránky života – pracovnú, partnerskú aj spoločenskú. Jedinec sa potom stáva zajatcom čriev. A od nich sa odvíja podoba jeho existencie v tom našom veľkom ľudskom mravenisku. Po absolvovaní všetkých vyšetrení bez akejkoľvek diagnózy prichádza jediná možná odpoveď: IBS.
Nekomunikujúce orgány
IBS, čiže syndróm dráždivého čreva, je porucha, pri ktorej sa doteraz nenašla presná príčina vzniku. Za jej hlavný znak sa považujú časté tráviace ťažkosti. Každé telo na syndróm reaguje inak, no napriek tomu rovnako. U chorých sa najčastejšie vyskytujú štyri symptómy – akútne nadúvanie, hnačka, zápcha a vracanie. Všetko sprevádzajú menšie či väčšie bolesti brucha.
Lekári sa zatiaľ zhodujú na teórii, že tieto problémy spôsobuje zlá komunikácia medzi mozgom a črevami.
A kedy takáto situácia nastáva? Keď je hlava zahltená stresom, teda pocitom známeho aj neznámeho nebezpečenstva, podvedomého i vedomého. Za istých okolností zažíva toto zlé dorozumievanie orgánov v podstate každý. Najčastejšie v prípade zásadných životných udalostí, napríklad dôležitých skúšok v škole či pracovných pohovorov. Lenže to nie je IBS. Porucha sa totiž neviaže len na konkrétne stresové situácie, ktoré sa dajú logicky odôvodniť.
Pračlovečí inštinkt
Ďalšia teória o IBS totiž hovorí, že ide o pozostatok inštinktívneho správania našich opičích predkov. Keď sa vtedajší človek vyskytol v nebezpečenstve, teda v blízkosti reálneho ohrozenia života, naučilo sa telo v priebehu evolúcie vyvinúť inštinkty pomáhajúce prežiť. V takej chvíli sa napumpoval do krvného obehu adrenalín, ktorý zapríčinil prípravu organizmu na situáciu „preži, alebo utekaj“. A súčasťou takejto prípravy sa pravdepodobne stala aj nutnosť vyprázdnenia sa. Len si predstavte, že musíte utekať, keď potrebujete na záchod. A taký inštinkt v sebe neustále máme. Dnes sa už len zriedkakedy dostávame do situácií, kedy ide naozaj o život.
Lenže človek trpiaci IBS prestane mať nad týmto pudom sebazáchovy kontrolu.
„Naše racionálne ja sa dostáva do konfliktu s inštinktívnym ja,“ povedal pre Vice Magazine riaditeľ inštitútu Behaviorálnej terapie v New Yorku, doktor Robert Udewitz. Väčšinou sa potom porucha naviaže na konkrétne každodenné situácie. Bežná činnosť tak vytvára priestor pre vopred očakávaný stres.
Čo ak!
Najčastejšie sa IBS viaže k preprave. Akejkoľvek, kde nie je k dispozícii záchod. Prevažne teda na autobusovú dopravu – na krátke i dlhé trasy. „Kedykoľvek sa chystám na dlhšiu cestu autobusom, objaví sa v mojej hlave hlas, ktorý kričí:, Čo ak! Čo ak! Čo ak! ‘Nemám strach, že autobus spadne z útesu alebo doň nabúra auto. Jediné, čo ma desí, je záchod,“ píše na svojom blogu Dasbloggen.com Dan Baird trpiaci IBS. Porucha dokáže značne obmedziť, v horších prípadoch aj paralyzovať cestovanie a výletovanie, ak chýba aspoň čiastočná kontrola nad možnosťou návštevy toalety. Medzi ďalších nepriateľov tráviaceho traktu patrí aj práca, školské lavice a posedenie s priateľmi.
Možno však povedať, že IBS sa môže prejavovať úplne všade.
Úzkostné trávenie
Takáto fáza už nie je čisto záležitosťou prvotných ťažkostí, za ktorými väčšinou stojí iba zlé stravovanie a slabá odolnosť voči stresu. Keď sa syndróm dráždivého čreva naviaže na konkrétne situácie, hovoríme už o úzkostnej poruche. Samotná predstava, že človek bude musieť byť na mieste, kde hrozia črevné ťažkosti, vyvoláva úzkosti. A kvôli nim potom dochádza k cielenému vyhýbaniu sa nebezpečenstvu a postupnému odlučovaniu sa od spoločenského života. Všetko môže dôjsť až do bodu, keď sa za jediný bezpečný priestor považuje iba domov. V tých najhorších prípadoch sa pridružia aj panické ataky.
A čo ďalej?
Pri podozrení, že trpíte IBS v akejkoľvek podobe, vám zostane niekoľko riešení. Najprv sa nechať vyšetriť odborným lekárom v oblasti gastroenterológie. Ak doktor nič nenájde, budete sa musieť pokúsiť o zmenu životného štýlu – viac pohybu, zdravé jedlo a tekutiny. Takúto poučku však nájdete v podstate pri každej poruche, ktorá nemá konkrétne riešenia. Napriek tomu to za skúšku stojí. Posledným krokom je boj so stresom.
Pokiaľ došlo k vylúčeniu chorôb spojených so zažívaním, zostáva už len hlava.
Svojpomocne bojovať so syndrómom sa zaiste dá, avšak len ťažko. Skrývať ťažkosti pred ostatnými akurát zvyšuje intenzitu úzkostných stavov. Naopak, zveriť sa blízkej osobe pomôže k odhodlaniu vyhľadať pomoc u psychológa. „Mať dostatok poznatkov o tejto chorobe je veľmi dôležité, ale psychická podpora a porozumenie sú tiež podstatné,“ informuje web CojeIBS.cz, ktorý slúži ako hlavný zdroj informácií o syndróme v Českej republike i u nás. Ako najúčinnejšia zbraň sa momentálne považuje KBT, teda kognitívno-behaviorálna terapia. Tá sa všeobecne zameriava na narušenie zlých myšlienkových pochodov vedúcich k rôznym problémom, kam spadajú aj úzkosti a IBS. Stále ide len o telo. Naše telo. Nič nie je stratené, kontrolu možno získať späť, aj keď to nebude záležitosť týždňa či dvoch!
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
