Mozog mení každá závislosť – aj tá nikotínová. „Keď sa nikotín z cigariet dostane do tela, aktivuje v ňom štruktúry, ktorým sa hovorí receptory,“ vysvetľuje Richard D. Hurt, špecialista na závislosti zo známej minnesotskej Mayo Clinic. „Keď sa aktivujú, uvoľňujú dopamín, preto sa cítime dobre. Práve táto radostná reakcia tela má na nikotínovej závislosti veľký podiel,“ upresňuje.
Čím dlhšie a častejšie fajčíme, tým rýchlejšie stúpa množstvo aktívnych receptorov, ktoré sú citlivé práve na nikotín. Ťažkí fajčiari ich majú o celú miliardu viac ako nefajčiari. Aj medzi ľuďmi, čo fajčia, sa však počty výrazne líšia, preto niekomu nerobí taký problém prestať, zatiaľ čo iní nesú odvykanie veľmi ťažko.
Každopádne je úplne bežné, že pri ňom dochádza k reálnemu absťáku. „Medzi jeho príznaky patrí silná túžba si zapáliť, úzkosti, podráždenosť a nepokoj, problémy so sústredením, depresívne pocity, frustrácie, zlosť aj problémy so zaspávaním,“ vypočítava Hurt. Toto peklo chce mozog prirodzene vyriešiť a tak znovu siahame po cigarete. Receptory sú nasýtené, dopamín stúpa a nám je znova fajn. Na chvíľku…
Prečítajte si tiež: Detox pre myseľ: ako nadmerné pitie ovplyvňuje našu psychiku
Cigaretou proti depke a stresu
Sociálne a psychologické faktory majú s touto závislosťou veľa čo do činenia. Kopa ľudí si chodí zapáliť, aby sa upokojili po nepríjemnom rozhovore alebo hádke, „osviežili“ sa počas pracovnej doby alebo si cigaretu dopriavajú večer k drinku, aby sa po náročnom dni uvoľnili. Dopamín sa uvoľní do desiatich sekúnd a na chvíľu zlepší náladu, potlačí stres a nepríjemné pocity, posilní schopnosť sa sústrediť. Cigareta dokonca na chvíľku zaženie hlad.
Tieto klince do rakvy sú klasickou pomôckou pre „samoliečbu“ nielen u klasických post-postmoderných neurotikov, ale aj u psychicky chorých ľudí. Zvlášť u tých, ktorí trpia úzkosťami alebo depresiami, uvádza britská Mental Health Foundation. Fajčiari podľa dát tejto nadácie veľmi často uvádzajú, že hlavným dôvodom, prečo si zapália, je práve snaha zbaviť sa napätia.
Psychicky chorí mnohokrát dokonca tvrdia, že fajčenie znateľne zmierňuje ich problémy; americká neziskovka Truth Initiative pritom argumentuje tým, že za toto presvedčenie môžu reklamné kampane tabakových firiem. Teda tých z minulosti. V jednom inzeráte z päťdesiatých rokov sa napríklad píše: „Je to psychologický fakt: potešenie zlepšuje náladu.“ Hneď vedľa sugestívneho obrázku ženy, ktorá odpočíva na pohovke s knižkou a cigaretou.
Dnes pre reklamy na tabak existujú oveľa prísnejšie pravidlá, ale vo filmoch alebo seriáloch cigarety stále vystupujú ako záruka úľavy. Hrdinovia a hrdinky si zapaľujú, keď sú nervózni alebo čelia nepríjemnej situácii. (Čiastočný) mýtus o relaxačnej sile cigariet pritom popierajú vedecké štúdie, ktoré jasne hovoria, že kto prestane, bude v dlhodobom horizonte pokojnejší a menej úzkostlivý. Skoncovať s fajčením prospieva i depresívnym pacientom.
Kam som to len išiel?
Pamäť, sústredenosť, pohotovosť alebo rýchlosť akou spracovávame informácie: to všetko sú kognitívne funkcie, ktoré fajčenie ovplyvňuje. Všetky sú pomerne atraktívnou témou výskumov – o jeden sa postarala aj organizácia s poetickým názvom Americká asociácia adiktológie. Sledovala skupinu ľudí vo veku od 18 do 29 rokov a porovnala fajčiarov s nefajčiarmi. Fajčiari, ako možno tušíte, vykazovali viac porúch pozornosti, horšiu priestorovú pamäť a horšie vnímanie reálneho rizika. Mimochodom, z výskumu boli vylúčení fajčiari marihuany.
Najčastejšie sa vedci zaoberajú vplyvom cigariet na pamäť ako takú. Keď ju necvičíme, s vekom sa zhoršuje, to je jasná vec. Ale môže fajčenie tabaku proces ešte urýchliť? Výsledky nie sú jednotné. Napríklad minuloročný výskum britskej Northumbrijskej univerzity testoval krátkodobú aj dlhodobú pamäť mladých fajčiarov a nefajčiarov. Nikotínoví závisláci z toho vyšli výrazne horšie. Čo presne však tento rozdiel spôsobuje, to zatiaľ vedci nevedia.
Iná štúdia z rovnakej univerzity naznačila, že sa podobný „úpadok“ dá zase zvrátiť. V rámci experimentu dali výskumníci skupine študentov a študentiek úlohu: mali obehnúť budovy fakulty a na jednotlivých miestach plniť rôzne drobné zadania. Cestou im nikto neradil, všetko si museli pamätať. Najúspešnejší pri plnení úloh boli tí, čo nikdy nefajčili, tesne v závese za nimi však tí, čo fajčili a prestali s tým. Stáli fajčiari dopadli zďaleka najhoršie.
Výskum to bol malý, len so sedemdesiatimi ľuďmi a nie je úplne zrejmé, aké ďalšie okolnosti, napríklad odlišné psychologické profily fajčiarov, mohli mať vplyv na výsledky. Každopádne by to však mohol byť začiatok cesty k novému a neošúchanému argumentu, prečo s fajčením prestať.
Na druhú stranu sa objavujú aj výskumy, ktoré akoby hovorili v jeho prospech. I keď, nie tak celkom… Cigarety, ktoré obsahujú doslova stovky aditív nám jednoznačne skôr škodia než prospievajú. Samotný nikotín by však mohol ponúkať určité výhody. Už niekoľko nezávislých štúdií sa zameralo na to, ako by mohol pomôcť chrániť mozog počas starnutia – a dokonca predchádzať Alzheimerovej alebo Parkinsonovej chorobe.
Výskum je naozaj v plienkach, a to skôr v tých dojčenských než batoľacích. Už pár rokov sa mu venujú na Vanderbiltovej univerzite v Tennessee a tiež na A&M University v Texase. Ťažko povedať, prečo je práve americký juh do nikotínového výskumu taký zapálený, vedci každopádne upozorňujú, že o podporu fajčenia a tabakových spoločností im naozaj nejde. „Rozhodne nechceme ľuďom radiť, aby fajčili,“ hovorí Ursula Winzer-Serhanová z texaskej univerzity. „Aj keby sa hypotézy potvrdili, zdravotné nevýhody fajčenia by zásadne prevažovali nad výhodami.“
Keď je v tepnách tesno
Ku všetkým nevýhodám, teda tým, čo sa týkajú ľudského mozgu, sa pridáva ešte aj vyššie riziko mŕtvice. Mozgová mŕtvica, to už nie je záležitosť neurologická; vzniká následkom cievneho krvácania alebo nepriechodnej tepny. Chemikálie v cigaretách pritom spomaľujú tok krvi a zároveň zvyšujú jej zrážanlivosť. A práve to sú zásadné faktory pri upchávaní ciev.
Vo výsledku fajčenie zvyšuje riziko mŕtvice až o päťdesiat percent, aspoň podľa údajov britskej Národnej zdravotníckej služby. Má ale aj dobrú správu. Kto s fajčením nadobro prestane, riziko znova zníži a už počas nasledujúcich piatich rokov to môže znovu dotiahnuť na úroveň nefajčiara. Aspoň v tomto ohľade.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
Prečítajte si tiež: Na akých veciach si ľudia vytvárajú závislosť bez toho, aby o tom vedeli?
