Do roku 2020 budú mileniáli tvoriť okolo 35 % aktívneho pracovného trhu. Tí istí mileniáli, na ktorých staršia generácia neustále zazerá – že sú leniví, že nechcú chodiť do práce, že sa neustále na niečo sťažujú. Iste, je to generácia startupov, práca na voľnej nohe a nový prístup k trhu práce – každá minca má však dve strany.
Podľa celosvetového výskumu personálnej agentúry Manpower z roku 2016 však nie sú mileniáli takí ufňukanci a trdlá, akými sa môžu staršej generácii javiť (navyše môžeme pokojne pripustiť prirodzený model vymedzovania sa generácií proti sebe).
Neznesiteľná ľahkosť komplikovaného bytia mileniálov
Mileniáli majú s trhom práce komplikovaný vzťah, čo napokon často platí aj pre ich medziľudské vzťahy. Trh formuje mileniálov, mileniáli formujú trh. Redefinovali vzťah zamestnanca a zamestnávateľa a často aj pojem práce, ako sa chápal doteraz.
Ako deti rodičov, ktorí boli zvyknutí tvrdo pracovať, ale tiež byť za prácu zaslúžene odmenení (napríklad dobrým dôchodkom), vstúpili mileniáli na trh práce v čase ekonomickej krízy zavinenej globálnou recesiou a z toho plynúcej vysokej nezamestnanosti, ktorá sa dotkla najmä mladších ročníkov.
Museli sa adaptovať na nové požiadavky trhu, zároveň ich súčasná verzia fluidného kapitalizmu omráčila a ochromila aj novými možnosťami. Hoci globálne prepojenie menom internet často môže navodiť dojem, že tieto možnosti má teraz každý, nie je to tak. Nie každý mileniál je kreatívec, influencer, digitálni nomád alebo úspešný zakladateľ raketovo rastúceho podniku. Nie každý mileniál štartuje z rovnakej pozície – môže to tak vyzerať, ale na trhu práce si nie sme rovní.
Naopak. Zdanlivo šťastní mileniáli, žijúci v blahobyte s dostupnosťou všetkého, čo súčasný západný svet ponúka, často splácajú študentské pôžičky, berú si hypotéky a úvery, ktoré pravdepodobne budú splácať do konca života, a navyše sa sťažujú na najrôznejšie príznaky syndrómu vyhorenia.
Nepochopenie a dezilúzia
Ich rodičia a starí rodičia krútia hlavou – mladí si nevážia peniaze ani mier. A hneď začnú o vojne alebo časoch, keď stáli v radoch na banány. Čo má na to povedať mileniál? V ruke zviera téglik sójového bio latté, ale v hrdle sa mu zviera guča a vyzerá, akoby sa mal každú chvíľu rozplakať.
Sú iní? Čo robia zle? Možno, že len jednoducho musia riešiť svoje problémy – ako každá iná generácia. Problémy z toho, že vyrastali v nálade optimizmu definovaného prácou a kariérnym rastom – to je pre deti deväťdesiatych rokov meradlo úspechu a často tiež dvojsečná zbraň.
Čo keď máte zrazu tridsať a nič z toho nemáte? Instagram klamal? Máte síce chýrny avokádový toast (aj to len tak raz za mesiac), bývate v prenajatom byte (alebo horšie v byte na hypotéku) a sedíte s ilúziou úspechu ako radový zamestnanec v kancelárii. Sen o startupe alebo živote cestujúceho influencera sa rozpustil v sójovom latté.
Mojito na Bali? Možno
Väčšina mileniálov si veľmi dobre uvedomuje, že pracovať budú musieť dlhšie ako generácia pred nimi. Viac ako polovica z nich verí, že budú musieť pracovať po dosiahnutí 65 rokov. Je pochopiteľné, že na Slovensku je predstava jesene života bez dôchodku čudná – po dosiahnutí dôchodkového veku je u nás normálne trh práce úplne opustiť.
Ihned.cz v článku o mileniáloch počítajúcich s „kým nás smrť nerozdelí“ cituje Lenku Vokáčovú z už spomenutej agentúry Manpower, ktorá upozorňuje, že vyhliadky na prácu do smrti nie sú také chmúrne – mileniáli sú generácia otvorená zmenám, práci na čiastočné úväzky, prestávkam či kariérnym zmenám – a radi dobrovoľníčia a cestujú (ideálne je potom spojenie príjemného s užitočným).
Podľa článku z tohtoročného januára, ktorý Vokáčová cituje, to vyzerá, že starí-mladí-dobrí-mileniáli možno pomaly, ale isto skúšajú zažehnať svoje traumičky týkajúce sa kariérneho rastu – byť top manažérom a rásť už nemusí byť prioritou, novým luxusným tovarom však býva voľný čas, cestovanie.
A ešte jedna podstatná vec – s motiváciou, náladou a čiastočnou dôchodkovou dezilúziou súvisia aj štátne dôchodkové systémy. A tie sú v našich končinách dosť neisté – a podiel seniorov v populácii rastie. Chudáci mileniáli! Budú môcť tráviť jeseň života na Bali popíjaním koktailov z kokosových orechov? Ťažko povedať… isté je však jedno – sporte si na dôchodok, podmienky bývajú výhodné, a tretí pilier sa sám nepodoprie. Preto, milé detičky internetu, milí tridsiatnici, skúste prekonať syndróm vyhorenia a vybavte si pripoistenie. Vyjde vás mesačne ako pár sójových latté a avokádový toast, ale na staré kolená akoby ste našli.
